Na Slovensku platí tzv. protransplantačný zákon, ktorého hlavným princípom je predpoklad, že potenciálnym darcom sa môže stať každý, kto sa počas života nezahlásil do registra nedarcov. „Napriek tomu z etického hľadiska, ale aj z dôvodu neželanej publicity sa vždy pýtame blízkych príbuzných pacienta s mozgovou smrťou, či s darovaním jeho orgánov súhlasia,“ vysvetľuje MUDr. Žilinská. Bohužiaľ, v štvrtine až tretine prípadov sa stáva, že rodina pod vplyvom emočného šoku nesúhlasí."
Transplantačný program ide ruka v ruke s darcovským, je to logické a prirodzené. Transplantačný program stále viazne na nedostatku vhodných darcov. Odhaduje sa, že v Európe denne zomrie dvanásť pacientov, ktorí sa nedočkajú vhodného orgánu. Na slovenskej čakacej listine je v súčasnosti evidovaných 328 pacientov, pre ktorých je transplantácia jedinou nádejou na život. Najviac, až 277, ich čaká na transplantáciu obličky, 29 pacientov na srdce, 20 pacientov na pečeň a dvaja pacienti na pľúca. „Je dôležité hovoriť o tejto téme, pretože každý z nás sa môže kedykoľvek ocitnúť na jednej aj druhej strane barikády,“ zdôrazňuje odborníčka na transplantácie. Aj preto už od apríla 2015 prebieha kampaň 7 životov, ktorej cieľom je vzdelávať verejnosť o tejto téme, zvýšiť počet odberov a orgánových transplantácií a skrátiť dobu čakania na životne dôležitý orgán.
V súčasnosti je na Slovensku šesť pracovísk, ktoré vykonávajú transplantácie orgánov – tri v Bratislave, jedno v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Martine. Problém je s transplantáciami pľúc, keď Všeobecná univerzitná nemocnica (AKH) vo Viedni v rámci zmien v Eurotransplante neobnovila so Slovenskom zmluvu a od januára by sa pľúcne transplantácie mali vykonávať vo Fakultnej nemocnici v pražskom Motole.
Od januára 2018 bolo na Slovensku realizovaných 164 transplantácií. „U nás sa uskutoční 16 transplantácií na milión obyvateľov, v najlepšie fungujúcej krajine v EÚ v tomto smere, v Španielsku, je to 47 transplantácií na milión,“ konštatuje MUDr. Ľuboslav Beňo, PhD., prezident Slovenskej transplantologickej spoločnosti.
Samozrejme, alfou a omegou všetkého je odberový program. Za najväčší problém odborníci považujú nedostatočnú identifikáciu možných darcov, ktorí utrpeli poškodenie mozgu nezlučiteľné so životom, lekármi. V SR je pritom 61 darcovských nemocníc, ktoré môžu nahlásiť vhodného darcu.
Dobrou správou, ktorú odborníci oznámili v Európsky deň darcovstva a transplantácií, 18. októbra, je fakt, že v Banskej Bystrici sa budú vykonávať kombinované transplantácie pankreasu a obličky. „Stočlenný tím odborníkov, ktorý bude od začiatku budúceho roka realizovať tieto transplantácie, už prešiel náročnými školeniami a predpokladáme, že ročne vykonáme 3–4 transplantácie tohto druhu,“ vysvetľuje MUDr. Eva Lacková, primárka II. internej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. „V súčasnej dobe zostavujeme čakaciu listinu, pretože starostlivo vybratý príjemca pankreasu a obličky môže byť diabetik 1. typu závislý od inzulínu, ktorému zlyhali obličky a je dialyzovaný, resp. jeho obličkové parametre už napovedajú, že dialýza ho neminie.“ Hoci niektoré orgány môžu príjemcovia dostať aj od živých darcov (napríklad obličku, jeden z lalokov pečene), 90 % všetkých odberov a transplantácií je od mŕtvych darcov.
Preto: Áno pre sedem životov.