Nedonosené deti: Ľudské "vtáčatá", čo vypadli z hniezda

Každé 11. dieťa sa na Slovensku narodí predčasne. Ročne je to asi 5-tisíc detí. Za predčasne narodené sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie považuje každé dieťa, ktoré sa narodí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti. Z tohto počtu patrí asi šesť stoviek k najrizikovejším, ktoré sa v maternici vyvíjali sotva 32 týždňov a ich hmotnosť nedosahuje ani 1 500 gramov.

04.01.2019 06:00
pôrod, novorodenec, predčasne narodené dieťa Foto:
Momentálne je vo väčšine európskych štátov za životaschopné považované dieťa narodené po ukončenom 24. gestačnom týždni a s hmotnosťou nad päťsto gramov.
debata

Sú ako vtáčatká, čo vypadli z hniezda skôr, ako sa naučili lietať. Majú nevyvinuté pľúca, nevedia sa ešte nadýchnuť, pretože ich pľúca ešte nemajú potrebnú štruktúru, chýba v nich látka, ktorá umožní, aby ostali naplnené vzduchom. Vývoj pľúcnych mechúrikov sa totiž končí až v 36. týždni tehotnosti. Majú nízky krvný tlak, tenkú kožu bez podkožného tuku, chýbajú im tráviace enzýmy, majú spomalený pohyb čriev… Ich centrálny nervový systém je zraniteľný, obličky nezrelé, imunita žiadna. Pre krehké krvné cievy u nich dochádza veľmi ľahko k zakrvácaniu mozgu. To je často aj príčinou detskej mozgovej obrny alebo mentálnej retardácie. Oční lekári musia pravidelne sledovať dozrievanie ich sietnice. Je toho veľa, čo môže týmto „maličkým“ zo dňa na deň, z hodiny na hodinu skomplikovať stav, a každé takéto vypiplané dieťa je veľký zázrak.

Rodičky starnú, reprodukčná medicína sa zlepšuje

Bežné, normálne tehotenstvo trvá 40 týždňov. Odborníci však dnes hovoria doslova o epidémii predčasných pôrodov. Dôvody, prečo deti prichádzajú na svet predčasne, sú rôzne. Asi najdôležitejším je dnes fakt, že ženy dnes rodia v podstatne vyššom veku, keď už stúpa riziko komplikácií. Okrem toho sa vďaka pokročilej medicínskej starostlivosti matkami stávajú pacientky trpiace rôznymi chronickými ochoreniami, ktoré by v minulosti deti nemohli mať, resp. prirodzene by potratili hneď v úvodných štádiách tehotenstva. Svojou nemalou kvapkou prispieva aj reprodukčná medicína – práve reprodukčné centrá pomáhajú stať sa rodičmi aj neplodným párom.

Vďaka asistovanej reprodukcii (zavádzaniu viacerých embryí do maternice) a medikamentóznej liečbe neplodnosti (keď dozrie naraz viacero vajíčok) pribúda viacplodových tehotenstiev, ktoré sú omnoho rizikovejšie z hľadiska pravdepodobnosti predčasného pôrodu. Podľa literatúry sa dvojčatá priemerne rodia okolo 36. týždňa tehotnosti, trojčatá okolo 31. týždňa.

„Dnes sme však v zachraňovaní predčasniatok naozaj úspešní,“ hovorí doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke. „Ich vývoj a zdravotné komplikácie, ktoré môže predčasný pôrod priniesť, však treba sledovať neustále, minimálne do piateho roku ich života.“

Po narodení do mikroténového vrecúška

Veľmi výrazne pribudol počet veľmi až extrémne nezrelých detí, ktoré sa narodia skôr, ako stihne uplynúť 32. týždeň tehotnosti. Predstavte si pôrodníka, ktorý privádza na svet človiečika vážiaceho možno jeden kilogram. Má s tým minimálne skúsenosti. Aj preto je dôležité, aby rodičky ohrozené predčasným pôrodom rodili v perinatologických centrách (Bratislava, Martin, Banská Bystrica, Nové Zámky, Prešov, Košice). Aj prevoz takéhoto dieťaťa narodeného v bežnej pôrodnici do centra pre nedonosené deti je obrovskou traumou.

V dobre zariadenom perinatologickom centre pôrodník doslova podá dieťatko z pôrodnej sály cez okienko do rúk neonatológom, čiže odborníkom na predčasniatka. A začína sa boj o ich život. Pre laika je možno netradičná informácia, že po narodení ich vkladajú do mikroténového vrecúška, aby im udržali teplotu. Samozrejme, neskôr dlhodobo teplotou i vlhkosťou maternicu nahrádza inkubátor. Ich mozog omnoho citlivejšie reaguje na vplyvy vonkajšieho prostredia ako prudké svetlo, hluk či necitlivá manipulácia. Chýba im zladenie cyklu spánok-bdenie, mávajú problémy s prehĺtaním, trávením, toleranciou výživy. Sú častejšie ohrozené infekciami, najmä nebezpečným RS vírusom, proti ktorému nemajú vytvorené protilátky. Za normálnych okolností totiž matka odovzdáva viaceré protilátky cez placentu svojmu dieťaťu v posledných týždňoch tehotenstva. Predčasniatkam sa oneskorene vyvíjajú psychomotorické funkcie, mávajú poruchy reči, poruchy zraku, sluchu. Hyperaktivita a poruchy pozornosti im neskôr spôsobujú problémy v škole.

Ale inak je zdravý, nie?

Podľa doc. Chovancovej prognóza nezrelých detí závisí od ich gestačného veku, od priebehu pôrodu a pridružených komplikácií v popôrodnom období. Profesor Mirko Zibolen na jednej z tlačových konferencií rozprával, že sa vždy musí pousmiať, keď rodičom takéhoto predčasne narodeného dieťaťa vysvetlí, čo vlastne extrémna nezrelosť u novorodenca znamená a oni sa vzápätí opýtajú: „Ale inak je zdravý, nie?“ Predčasne narodené dieťa je celoživotná diagnóza.

Pred dvadsiatimi rokmi sa v odbornej literatúre uvádzalo, že plod sa považuje za neschopný života, ak má menej ako tisíc gramov a vek v maternici menej ako 30 týždňov. Momentálne je vo väčšine európskych štátov za životaschopné považované dieťa narodené po ukončenom 24. gestačnom týždni a s hmotnosťou nad päťsto gramov. Dnes na Slovensku žijú aj deti, ktoré sa narodili v 24. či 25. týždni tehotenstva, alebo mali pôrodnú váhu dokonca nižšiu ako pol kila.

Váha ako malý ježko

Danko z Bratislavy, ktorého príbeh pred časom písala autorka tohto článku, sa napríklad narodil v 25. týždni tehotenstva, malo to byť májové dieťa, ktoré sa vypýtalo na svet v januári. Mal 850 gramov a 37. centimetrov. Je to dieťa alebo plod? Jeho mamu Lenku, ktorá sa predčasne začala otvárať, vtedy, pred rokmi, pripravovali na rozhodovanie, či ho po pôrode oživovať, alebo nie. Po narodení však zaplakal, čím prejavil odhodlanie bojovať a žiť, ale už v nasledujúcej minúte mu museli dávať masáž srdca. Z nemocnice ich prepustili až okolo oficiálneho termínu pôrodu, keď mal Danko rovné dva kilogramy. Mal šťastie v nešťastí, že nemal vážnejšie krvácanie do mozgu a doma už nepotreboval ani liečbu kyslíkom. To však neznamená, že ho nečakali viaceré zdravotné problémy.

Šikovná je aj pôvodne 370-gramová Editka zo Záhoria, ktorej príbeh sme už takisto v Pravde publikovali. Je to najmenej vážiace predčasne narodené dieťa v histórii Slovenska. Veď vážila toľko ako malý ježko. Mala sa narodiť až koncom februára, na svet však prišla urgentným cisárskym rezom začiatkom decembra v 29. týždni tehotenstva. Jej mama Michaela mala preeklampsiu – opuchla, vyletel jej tlak. Editka bola primalá aj na svoj vek v maternici. Všetkých však po narodení prekvapila, bojovala o život ako levica. V nemocnici strávila šesť mesiacov, odchádzala z nej ako trojkilová. Dnes robí svojim rodičom radosť.

V Pravde sme začiatkom tohto decembra publikovali aj príbeh Jarmily zo Zálesia, ktorej syn Martinko tiež musel prísť na svet o dva mesiace skôr. Dôvod bol ten, že nastávajúcej mamičke Jarke úplne nečakane zlyhalo srdce. Odborníci v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave ešte tehotenstvo udržali do 32. týždňa, potom však chlapček musel von, pretože matkino srdce ďalej nevládalo. A zatiaľ kým v perinatologickom centre v Bratislave zachraňovali 1,5-kilového Martinka, v „srdcovom centre“ zachraňovali mamu. Vypiplali oboch. Dnes má Jarmila nové srdce a Maťko je trojročný fešák. Bodaj by takýchto šťastne sa končiacich príbehov predčasniatok bolo čo najviac.

Kedysi 880 gramová Natálka zavítala po 20 rokoch do nemocnice

Natálka prišla pred dvadsiatimi rokmi na svet v 27. týždni tehotenstva. „Po narodení merala len 34 centimetrov a vážila 880 gramov. Bohužiaľ, prešla si všetkými problémami predčasniatok. Išlo najmä o nezrelosť pľúc a z toho vyplývajúca potreba umelej pľúcnej ventilácie,“ spomína primárka Novorodeneckého oddelenia FNsP v Žiline MUDr. Katarína Jackuliaková.

Po narodení strávila Natálka s mamou v žilinskej nemocnici ešte tri mesiace. „Hospitalizovaná som bola už tri mesiace pred pôrodom a bolo to náročné na psychiku, keďže dohromady to bolo až pol roka. Keď nás púšťali domov, Natálka vážila už 2 600 gramov,“ spomína jej mama Katarína. Dnes je malá bojovníčka vysokoškoláčkou a od septembra začala študovať odbor laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve na Trnavskej univerzite. Po rokoch zavítala do žilinskej nemocnice navštíviť sestričky a lekárky, ktoré jej pri a po narodení pomohli.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #predčasne narodené deti #nedonosené deti