Doktorka: Koronakríza sa podpíše aj na zdraví detí

V detskom veku sú vraj tri kritické obdobia vzniku obezity. Ktoré to sú?

Áno, kritické obdobia sú obdobie dojčenské, keď by malo byť dieťa minimálne šesť mesiacov dojčené. Ďalším je prechod na tuhú potravu u dojčiat, potom je to obdobie nástupu do školy, keď deti vymenia aktívny život škôlkara za sedenie v laviciach. Samozrejme, veľmi rizikové obdobie je puberta, keď si mladý človek vytvára svoj názor a obvykle vzdoruje konvenciám.

Deti sú pre pandémiu koronavírusu doma pomaly rok. Menej sa hýbu, sedia pri počítači. Je toto obdobie rizikové pre vznik obezity, respektíve nesprávne stravovacie návyky?

Určite áno, no veľmi záleží na rodičoch, či sú schopní korigovať správanie detí, či už pohybovú aktivitu – každodenný pobyt na čerstvom vzduchu minimálne jednu hodinu, pohyb doma – ako aj stravovacie návyky. Mnohí rodičia deťom nedávajú žiadne limity, a to je zásadná chyba. Respektíve, ak rodičia musia pracovať a nemali home office, tak nemal kto na deti dohliadnuť, najmä čo sa týka jedla a pitia. Napríklad v našej rodine nepribrali ani dospelí a ani náš osemročný syn neprimerane, teda len v rámci rastu.

Je obezita luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť?

Ak to myslíme tak, že to bude mať dosah na zdravie tak áno, to drahé je. Obéznym deťom hrozí, že bude narušený ich vývoj v puberte, že budú mať zdravotné komplikácie ako zvýšený krvný tlak, inzulínovú rezistenciu, oslabenú imunitu, tráviace ťažkosti, problémy s kĺbami a ďalšie zdravotné dôsledky obezity.

Sú dnešné deti obéznejšie, respektíve majú väčšie riziko obezity v dospelosti ako mali deti v minulosti?

Áno, dnes sú deti obéznejšie. V porovnaní so situáciou pred 30 rokmi sa výskyt obezity zdvojnásobil! Majú väčšie riziko obezity už len pre používanie digitálnych médií, mnohé deti nechodia ani len do školy peši. Endogénnu príčinu obezity, teda že je za tým nejaké ochorenie, napríklad endokrinného systému (hypotyreóza,…), ochorenie hypotalamu (časti mozgu, ktorý riadi pocit sýtosti a hladu), monogénová obezita alebo syndrómy asociované s obezitou (napríklad Prader-Williho syndróm), majú len štyri percentá detí.

Čítajte viac Výskum: Už päťročné dievčatá chcú byť chudé ako ich bábiky

Nesprávne stravovacie návyky si nesieme z domu. Aké ďalšie faktory, o ktorých sa napríklad až toľko nehovorí, sa podieľajú na rozvoji obezity u detí?

(Ne)správne stravovacie návyky aj vzťah k fyzickej aktivite a cvičeniu, športu si nesieme z domu. Príčiny obezity podľa vzniku môžeme rozdeliť na prenatálne (genetické, etnické – napr. rómske etnikum, biologické,…) a postnatálne (vzniknuté po narodení). Vo všeobecnosti sú príčiny obezity genetické, environmentálne (faktory vonkajšieho prostredia), biologické, psychologické a sociálne.

Genetika hrá len minimálnu úlohu. Podľa nedávnych, takzvaných asociačných štúdií medzi genómom a BMI („genomewideas­sociationstudi­es“) sa zistilo, že kombinácia viac ako päť rizikových génov zvyšuje BMI len o 2 kg/m2, a teda nevysvetľuje vznik obezity. Ukázalo sa, že gény prispievajú k vzniku obezity maximálne 11 až 14 % (Speliotes EK et al. NatureGenetic­s 2010).

K prenatálnym rizikovým faktorom patrí obezita u rodičov, najmä matky pred tehotenstvom, nedostatok živín (podvýživa), špecifický deficit živín, napríklad bielkovín, kyseliny listovej alebo železa počas gravidity, tehotenská cukrovka, respektíve, ak mala matka cukrovku pred tehotenstvom, akákoľvek riziková gravidita, ak matka počas gravidity priberie viac ako 20 kg, ak je nízka (< 2 500 g) alebo vysoká pôrodná hmotnosť (> 4 000 g).

Predispozíciu na obezitu zvyšuje aj spôsob pôrodu – vyššie riziko prináša cisársky rez (vysvetľuje sa to tým, že pri prirodzenom pôrode sa novorodenec prirodzene osídľuje mikroorganizmami matky, čo je základ pre tvorbu normálnej mikroflóry kože a tráviaceho traktu).

K postnatálnym faktorom patrí aj to, či bolo dieťa dojčené a ako dlho (ak matka dojčila minimálne pol roka, je to ochranný faktor). K obezite prispieva najmä náš životný štýl, stravovacie návyky, nedostatok fyzickej aktivity aj spánku, ale aj psychosociálne faktory, ako je, paradoxne vidiecke prostredie v porovnaní s mestským, vzdelanie, nízky socioekonomický status. Ďalšími faktormi je sedavosť a veľa času tráveného pred obrazovkami.

Veľa sa diskutuje o tzv. obezitogénnom prostredí, to je prostredie, ktoré nepodporuje aktivity vonku, možnosť chodiť peši, športovať, dostupnosť najmä lacných a fastfoodových potravín s vysokým obsahom tuku, ale aj reklamy na jedlo počas detských programov. O tom sa už viac 10 rokov hovorí, ale legislatíva v Európskej únii sa vôbec nezmenila.

K psychologickým rizikovým faktorom patrí nízke sebavedomie, sebaobviňovanie, poruchy motivácie, depresia, úzkosť, šikanovanie a posmievanie zo strany rodiny, v škole či okolia („teasing“), diskriminácia, (ne)zvládanie stresu, narušená psychologická celistvosť, (ne)všímavosť (midfulness), nezdravá sebaláska (nedostatok aj prebytok), nízka sebaúcta, emocionálna nestabilita, zneužívanie a zanedbávanie detí, rodinné prostredie: zvýšené riziko je u detí z viacpočetných, neúplných, resp. dysfunkčných rodín, diétovanie, expozícia médiám a módnym trendom, ktorá vedie k nespokojnosti s výzorom vlastného tela („self body dissatisfaction“).

Ovplyvňuje obezita v detstve aj prípadnú obezitu v dospelosti?

Samozrejme, takmer z polovice detí s obezitou sa stanú obézni dospelí, a to predstavuje veľké riziko, napríklad pre vznik cukrovky už u tridsiatnikov či štyridsiatnikov.

Stáva sa to síce menej často ako v minulosti, ale predsa len ešte počuť, že dieťa z obezity vyrastie. Vyrastie?

Záleží na veku dieťaťa a stupni obezity, no ak má 10-ročné dievča 80 až 90 kilogramov, tak jednoducho aj keď porastie do výšky a hmotnosť zostane rovnaká, bude stále obézne. Je nepravdepodobné, že bude mať výšku dva metre. Ak by to bol chlapec, tak maximálna normálna hmotnosť pri výške dva metre je 100 kg (samozrejme, záleží aj na stavbe tela). A to platí od veku 18 rokov po celý čas dospelosti (maximálna hmotnosť tak, aby BMI bolo max. 25 kg/m2 a množstvo telesného tuku u muža do 20 %).

Aké sú zdravotné dôsledky detskej obezity?

Riziká sú veľké. V detstve dochádza k hyperplázii tukového tkaniva (tukové bunky sa dokážu zmnožiť). Znamená to, že tukových buniek nadobudnutých počas detstva sa už človek tak jednoducho nezbaví. U dospelého človeka dochádza pri nadbytočnom kalorickom príjme a nízkom výdaji energie k priberaniu na telesnej hmotnosti a k hypertrofii tukového tkaniva (k zväčšovaniu veľkosti tukových buniek), no ich počet zostáva konštantný. Tento proces je, našťastie, vratný pri redukcii hmotnosti.

Vďaka nadbytočnému telesnému tuku u detí sa stierajú prirodzené vonkajšie rozdiely medzi mužmi a ženami. V tukovom tkanive sa nachádza enzým alfa-reduktáza. U chlapcov v období puberty (aj u mužov) premieňa testosterón na estrogény (ženský hormón) a tým pádom získavajú určité ženské znaky – zväčšené prsníky, širšie boky, menej ochlpenia, tenší hlas, penis môže byť menší. V dospelosti to môže viesť k problémom s erekciou a plodnosťou. Takáto ujma na mužnosti nepridá na sebavedomí.

Čítajte viac Vedkyňa varuje: Ľudia sa už možno čoskoro nebudú môcť rozmnožovať prirodzene

Podobne u dievčat s obezitou sa v tuku menia estrogény na androgény (mužské hormóny) a žena má hrubší hlas, mužský typ ochlpenia až známky virilizácie (ochlpenie tam, kde nemá byť, napr. pod nosom, na prsiach). U žien s obezitou sú častejšie polycystické vaječníky (cysty na vaječníkoch), poruchy menštruačného cyklu, problémy otehotnieť, problémy v tehotenstve (gestačný diabetes – tehotenská cukrovka). Je tu aj riziko stukovatenia pečene, dyslipidémie (vysoký cholesterol), hypertenzie (vysokého tlaku krvi), cukrovky, poruchy imunity a v neskoršom veku aj onkologické ochorenia a pod.

Čím skôr obezita vzniká, tým sú riziká väčšie a ochorenia majú skorší nástup. Preto treba myslieť najmä na prevenciu a liečbu obezity začať čo najskôr.

Ako by mala vyzerať správna životospráva dieťaťa a dospievajúcej mládeže? Čo by mali rodičia robiť, aby ich deti nepriberali?

V prvom rade byť im vzorom. Dieťa kopíruje správanie rodičov. Veľmi podstatnou súčasťou liečby nadváhy či obezity je aj podpora kvality a radosti zo života dieťaťa, upevňovanie jeho sebavedomia. Chce to však trvalú zmenu v celej rodine, zmenu v stravovacích návykoch a zvýšenie pohybovej aktivity detí, podpora športu…

Zmena by sa mala týka aj pohybu, denne minimálne jednu hodinu pohyb na čerstvom vzduchu a ďalšie 2 až 3 hodiny v pohybe, v hre, mimo obrazoviek. Pre našu generáciu bol trest „zaracha“, keď sme nemohli ísť von a pred dnešné deti je pomaly trest ísť von.

Ak to umožňuje situácia, netreba deti voziť deti do školy autom, ale nechať ich ísť aspoň 15 až 20 minút peši či na bicykli. Dnes nie je výnimkou, že sa ľudia aj v rámci dediny presúvajú autom, čo sú vzdialenosti ideálne pre chôdzu či bicykel. Podporovať treba mimoškolské aktivity, šport, krúžky pre deti. Rodičia by mali deti viesť k pohybu a športu a robiť ho s nimi.

Minimálne štyri až päť športov by mali robiť rodičia s deťmi: bicyklovanie, korčuľovanie, lyžovanie, plávanie, beh, loptové hry, turistika. K pohybu treba deti motivovať a byť kreatívni, stále vymýšľať nové hry a zábavky (aj doma sa dá hrať s loptou, hrať vankúšovú vojnu, schovávačku, skákať na fit lopte,…). V škole umožniť deťom mať hravú telesnú výchovu.

Vymedziť čas trávený pred obrazovkou (TV, laptop, PC, mobil, PC hrami) a na sociálnych sieťach na maximálne 2 hodiny denne – toto je pre mnohých to najťažšie. Dbať o dostatok spánku u detí, ideálne 8 až 9 hodín. Samozrejme, u tínedžerov mať pod kontrolou aj konzumáciu alkoholu, fajčenie marihuany, drog či psychoaktívnych liekov, pričom platí nulová tolerancia.

Mnohé deti neraňajkujú, lebo tak nerobia ani ich rodičia. Je dôležité začínať deň raňajkami. Alebo sa ich význam preceňuje?

Áno, ráno jesť treba, aj keď to nemusí byť ihneď po prebudení, tak na desiatu.

Aká by mala byť prevencia?

Obezite by sme mali v prvom rade predchádzať správnou prevenciou na všetkých úrovniach: legislatívnej, socioekonomickej, vzdelávacej, zdravotníckej, výskumnej atď. Cieľom je podpora kampane za zdravý životný štýl, zameranej špecificky na prevenciu obezity tak detí, ako i u dospelých: podpora legislatívnych zmien (napr. pri absolvovaní pravidelných preventívnych prehliadok bonus – poukaz na športovú aktivitu (plaváreň, fitko,…), obmedzenie marketingu a reklamy deťom a mládeži, povinné označovanie potravín a pod.), podpora systematického výskumu obezity s ňou spojených komorbidít, podpora zdravotnej a potravinovej gramotnosti (výchovy a vzdelávania k zdravému životnému štýlu), vytváranie antiobezitogénneho prostredia (podporujúceho budovanie cyklotrás aj v mestách, fyzickú aktivitu a šport v školách, na pracoviskách) a podobne.

Čítajte aj Štúdia: Sedavý životný štýl má na priebeh covidu väčší vplyv než fajčenie