Romana z Revúcej je mladá, 24-ročná mamička. „Dcérka Katrin sa narodila predčasne, v 35. týždni,“ vysvetľuje. Nečakane sa jej odlúčila placenta a museli jej urobiť urgentný cisársky rez, pretože dcérka mala nedostatok kyslíka. Drobné dievčatko museli oživovať. Matka dodáva, že šesťtýždňové dieťa navyše neskôr dostalo zápal mozgových blán. „Mala horúčky, triasla sa, kŕmili ju sondou. Dostala dokonca sepsu a vrtuľníkom ju prevážali do Banskej Bystrice,“ spomína jednoduchými slovami mamička, ktorá sa však pre svoje dieťa zjavne snaží urobiť všetko. Pôvodne jej predpovedali, že dcéra nebude vidieť, počuť, hovoriť ani chodiť. Našťastie, nesplnilo sa to, hoci dievčatko zatiaľ nechodí. Motoricky výrazne zaostáva.
Ako Katrin rástla, mama s ňou spočiatku nijako špeciálne necvičila. Pre strach zo studenej podlahy dokonca ani nedovolila dievčatku batoliť sa na podlahe a treba si uvedomiť, že dieťa sa učí určitý pohyb stálym opakovaním. Oneskorený vývoj bol však očividný. Mladá Rómka si pre dcéru vydupala rehabilitácie v Dunajskej Lužnej. Keď sa dozvedela o Adeli a ich výsledkoch v neurorehabilitácii, zobrala si úver a prišla sem. Pomerne neskoro, ale predsa.
Foto: Adeli
Rehabilitujú zo sponzorských darov
„Z toho úveru, samozrejme, nie sme nadšení. Zadĺžiť sa je pre ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia nebezpečné a táto mamička je navyše bez partnera,“ hovorí Lenka Chovanec, marketingová konzultantka rehabilitačného centra Adeli. „Na druhej strane si ceníme zodpovednosť matky, ktorej správny vývin jej dieťatka leží na srdci. Stimulácia mozgu u predčasniatok a inak rizikových detí je podmienkou ich životnej kvality. Zameškanie vývinu sa neskôr dobieha oveľa namáhavejšie a môže sa prejavovať v podobe pohybových porúch, porúch reči a učenia. Bohužiaľ, terapiu hradia len dve zdravotné poisťovne v obmedzenom režime,“ dodáva. V každom prípade dievčatko napreduje, aj keď prišlo pomerne neskoro. „Určite som veľa zanedbala. Som tu na dva týždne, Katrin začala štvornožkovať a robí naozaj pokroky,“ tvrdí Romana. „Nie je to tu nijaká dovolenka, od rána do popoludnia má rôzne cvičenia, masáž, kyslíkovú terapiu, magnet, potom logopédiu a opätovne cvičenia. Človek sa tu s ňou nabehá, ale dôležité je, aby bola schopná chodiť.“ Len kúsok od Adeli sa nachádza priehrada Sĺňava, ale Romana o nej ani netuší. Má iné starosti.
Čítajte aj Pri postcovide pomáha pobyt v hyperbarickej komore
Na rozdiel od zahraničných poisťovní, ktoré prispievajú zahraničným klientom na pobyt v ADELI, je pomoc zdravotných poisťovní na Slovensku zatiaľ zanedbateľná,“ hovorí riaditeľka Nadácie ADELI Ing. Zuzana Cyprichová. „Naši klienti majú v Nadácii ADELI svoje transparentné účty, na ktoré im pomáhame získavať finančné prostriedky z viacerých zdrojov. Vďaka našej podpore sú úspešní najmä v získavaní darcov prostredníctvom 2 % daní. Okrem toho vstupujeme do partnerstva so silnými spoločnosťami a nadáciami a finančné prostriedky z projektov prerozdeľujeme medzi pacientov. Ďalšou formou pomoci sú verejné zbierky a charitatívny kalendár. Vzhľadom na prírastok v tíme odborníkov z radov lekárov, verím, že ADELI dosiahne hradenie výkonov od VšZP, čím sa výrazne sprístupní väčší počet rehabilitácií pre ľudí, ktorí sa potrebujú postaviť na nohy," dodáva riaditeľka Nadácie ADELI Ing. Cyprichová.
Foto: Adeli
Dusenie cukríkom i hlavička do plytkej vody
Okrem toho ľuďom pomáha aj Nadácia Adeli, ktorej cieľom je hľadať cesty, ako pomôcť pacientom so závažným postihnutím, aby bola pre nich neurorehabilitácia dostupná. Na stránke nadaciaadeli.sk možno nájsť jednotlivé príbehy a prispieť či pravidelne prispievať konkrétnej osobe či rodine. Je tu aj príbeh malej Katrin a jej mamy Romany, ktoré nedostali od života práve najlepšie karty. PhDr. Nataša Haringová, jedna z fyzioterapeutiek, ktoré s malou Katrin cvičia, pracuje v Adeli už desiaty rok. Doposiaľ pracovala najmä s väčšími deťmi, teraz však pôsobí v časti BabyMed, kde sú deti od šiestich mesiacov do približne dva a pol roka. Alebo do výšky 96 cm, pretože sa prihliada aj na diagnózu. Ak je napríklad štvorročný Lukáško svalový dystrofik, je drobný a chudučký, nie je preňho vhodné cvičiť v známom Adeli obleku, v akom sa cvičí so staršími deťmi. " Dieťa si zdiagnostikujeme, čo všetko dokáže, čo vie urobiť s pomocou iných, a čo samo. Zaúčame rodičov, ako sa majú o bábätko starať, čo sa týka manipulácie s ním. Ako ho kúpať, ako ho správne prenášať, kŕmiť, ako ho posadiť, ako s ním doma cvičiť," rozhovorí sa, keď s kolegyňou docvičia s malou Katrin. „Každé druhé dieťa tu začne bľabotať, pretože zvýšená fyzická aktivita podporuje aj tú psychickú. Na deti veľa hovoríme, pri cvičení rátame, hovoríme básničky, spievame, majú veľa podnetov. Mnohé deti sem chodia opakovane roky, poznám ich a mám k nim vytvorené silné puto. Teraz tu bol chlapec, ktorý má jedenásť a cvičila som s ním od jeho troch rokov… Tých príbehov, ktoré v človeku zostanú, je strašne veľa. Väčšina je ťažkých a smutných a ako to na mňa vplýva? Som veľmi ustráchaná, pretože viem, aké hlúposti často zničili týmto deťom život: Jednému zabehol cukrík, dusil sa, ostal na vozíku, ďalší skočil hlavičku do plytkej vody… Tu, v BabyMede, pri bábätkách, sa zas kumuluje veľa ochorení daných geneticky, napr. svalové atrofie. Treba si vážiť, ak má človek zdravé dieťa.“
Foto: Adeli
Podporné programy sú nutnosťou
„Čím skôr pred riadnym termínom sa dieťa narodí, tým je mozog citlivejší na nedostatok kyslíka, poruchy krvného obehu, infekcie a stres. Príčinou sú dva najzávažnejšie problémy predčasného pôrodu: nezrelý mozog a nevyvinuté pľúca,“ vysvetľuje neurológ prof. Heinrich Binder, odborný poradca Adeli Medical Center v Piešťanoch. „Po 35. týždňoch tehotenstva váži detský mozog iba dve tretiny očakávanej váhy v 40. týždni. Keď sa dieťa narodí o niekoľko týždňov skôr, dôležitý rast mozgu prebieha mimo maternice. Pretože zrelosť pľúc v tomto časovom okamihu ešte nie je dostatočná, existuje určité riziko nedostatku kyslíka. V tejto ranej fáze je potrebná starostlivosť kompetentných neonatológov. Keďže vieme, že predčasne narodené deti majú vyššie riziko detskej mozgovej obrny a mnohých ďalších problémov, je potrebný bezproblémový prechod na podporné programy,“ apeluje na rodičov i zodpovedných prof. Binder.
„Rodičom treba vysvetliť, že cvičenie s dieťaťom, či už ide o dieťa s atrofiou svalov alebo detskou mozgovou obrnou, sa musí stať každodennou rutinou,“ zdôrazňuje aj fyzioterapeutka Nataša Haringová. „Mnohí sa pýtajú, dokedy budú musieť s deťmi cvičiť. Je to beh na dlhú trať. Treba to vnímať ako celoživotné športovanie. Sem prídu na dva týždne, my ich zaučíme, ale to najdôležitejšie ostáva na nich. Inej cesty niet.“