Chorobu pomenoval a po prvýkrát klinicky opísal v roku 1808 anglický lekár Robert Willan, slávny lekár, ktorý sa považuje za zakladateľa dermatológie ako samostatného medicínskeho odboru. Výraz „ekzém“ odvodil z gréckeho slova „ekzeo“ označujúceho niečo, čo preniká na povrch, v tomto prípade na povrch kože. Výraz „atopický“ odvodil z gréckeho „atopos“, čo znamená „čudný, nezvyčajný“.
Existuje niekoľko rôznych názorov na to, do akej skupiny vlastne atopický ekzém zaradiť. Mnohí sa domnievajú, že ide o kožné ochorenie, iní trvajú na chorobe autoimunitného charakteru. V zásade sú pravdivé obe. Atopický ekzém je geneticky dané ochorenie, ktorého výsledkom je imunitná odpoveď organizmu, ktorá je typická svojimi nežiaducimi prejavmi na koži.
„Ide o veľmi časté ochorenie, ktoré sa odhadom vyskytuje u 10–20 % detí a u 1–3 % dospelých,“ tvrdí kožný lekár MUDr. Pavel Konrád z Černošíc v ČR. „V priemyselných krajinách sa v priebehu posledných troch desiatok rokov trojnásobne zvýšil výskyt ekzému a často ho sprevádzajú alergické ochorenia ako astma, senná nádcha, alergické zápaly spojiviek, žihľavka a podobne.“ Označuje sa to ako atopický syndróm.
Pozor na penidlá
Podľa českého dermatológa sú jedným z veľmi rizikových faktorov pre atopický ekzém penidlá (tzv. sulfáty) – sodium lauryl sulfát (SLE) a sodium laureth sulfát (SLES) v mydlách a šampónoch. Sulfáty z týchto bežných umývacích prostriedkov ničia už aj tak narušenú kožnú bariéru. Obsahujú ich prakticky všetky bežné umývacie prostriedky. Preto sa na hygienu atopikov odporúčajú výhradne antiseptické prostriedky bez obsahu sulfátov.
Odporúča sa obmedziť kúpele v horúcej a studenej vode, vhodné je sprchovanie vlažnou vodou, ktoré neprekračuje päť minút. Utierať sa odporúča len prikladaním uteráka na pokožku, nie šúchaním, aby si človek nevytvoril na koži ďalšie mikroskopické trhlinky, ktoré sa môžu zapáliť.
Vyšetrenie kožným lekárom, ale aj alergológom
Ďalším rizikovým faktorom sú alergény, pred ktorými sa treba chrániť. Dôležité je vylúčiť ich z obytných priestorov, kde sa najčastejšie ukrývajú v kobercoch, perinách a domácich zvieratách. Častými provokačnými faktormi bývajú roztoče, prach, peľ, perie, baktérie a iné agresívne látky. Odporúčajú sa špeciálne obliečky na periny z nanovlákien, ktoré bránia prieniku roztočov oboma smermi. V domácnostiach atopikov sa odporúča používať čističky vzduchu.
Známe sú aj rôzne formy potravinových alergií. Atopikom sa obyčajne neodporúča jesť mliečne výrobky, vajcia, ryby, orechy, kyslé, fermentujúce potraviny, sóju, čokoládu a dráždivú zeleninu a ovocie. Ide však len o odporúčania, pretože alergia na potraviny je vysoko špecifická a je potrebné tieto alergény individualizovať, aby sa pacient zbytočne nevyhýbal niečomu, na čo alergický nie je. Pacient s atopickým ekzémom by mal byť rozhodne vyšetrený aj alergológom, nielen kožným lekárom.
Z opatrení všeobecného charakteru sa odporúča nosenie bavlnenej bielizne, vyhnúť sa vlnenému oblečeniu, vyhnúť sa spoteniu, ak nie je možnosť následného osprchovania. Zhoršenie ochorenia sa typicky objavuje na jar a na jeseň.
Zázračný liek neexistuje, len kombinácie postupov
Pacienti alebo rodičia malých ekzematikov sa často snažia nájsť „zázračný liek“ či postup, ktorý by ekzém definitívne vyliečil. „Pri úrovni súčasných medicínskych poznatkov o tejto diagnóze je však nájdenie takejto terapie iluzórne,“ tvrdí MUDr. Pavel Konrád. Cieľom liečby je nahradiť v pokožke chýbajúce zložky, odstrániť alebo aspoň obmedziť spúšťacie faktory a udržať tak ekzém v prijateľnom stave.
Lokálnu (miestnu) terapiu atopického ekzému možno rozdeliť podľa fázy ochorenia – tá je akútna a chronická. Základným pilierom v oboch fázach choroby je každodenná krátka antiseptická (zamedzujúca nákaze mikróbmi) sprcha, prípadne krátky kúpeľ, pričom sa používajú umývacie gély s obsahom antiseptík bez sulfátov. Atopický ekzém zhoršuje infekcia patogénmi, ktoré sa na miestach postihnutých ekzémom mnohonásobne premnožujú, produkujú toxíny, tzv. superantigény, a tie udržiavajú pomyselný cyklus choroby. Práve ony sú vo veľkej miere zodpovedné za svrbenie atopickej pokožky. Cieľom antiseptickej očisty je teda zníženie kolonizácie atopickej kože patogénmi, a tým aj zníženie prieniku toxínov do organizmu chorého. Súčasne sa znižuje aj svrbenie kože, ktoré býva v prípade atopického ekzému najviac obťažujúcim príznakom. Na tento pilier starostlivosti sa podľa odborníka u nás kladie pomerne malý dôraz.
Foto: SHUTTERSTOCK
V akútnej fáze sa vyhnite mastiam
Cieľom terapie v akútnej fáze je znížiť zápal a obmedziť mokvanie. Vysušením ložísk fyzikálnym mechanizmom znížime množstvo patogénov na postihnutých miestach. V akútnom stave sú podľa odborného článku v časopise Derma ideálne prípravky, ktoré spĺňajú dermatologický liečebný princíp – na mokré mokré. V tomto štádiu je nutné zvoliť tzv. galenické formy prípravkov s vyšším obsahom „vodnej fázy“ (pozri infografiku), ako sú spreje, mlieka, krémy či krémpasty. V tejto akútnej fáze ekzému sú úplne nevhodné masti!
Zvoľte si správne formu prípravku!
Dobre zvolená, hovorí sa tomu galenická forma prípravku, by mala jednotlivé látky spojiť do požadovaného celku, ktorý sa ľahko rozotiera a optimálne sa vstrebáva do kože. Prípravok môže byť tzv. hydrofilný (prevláda voda) alebo lipofilný (prevládajú tuky).
Hydrofilný typ (olej vo vode) – prevláda voda: najznámejšou emulziou tohto typu je telové mlieko. Patrí sem krém, hydrolotio, emulzný gél a hydrofilná emulzia. Vhodný pre mastný typ kože, ktorá je zapálená, s mokvajúcimi prejavmi (akútna forma ekzému). Krém sa používa na malé plochy kože, hydrolotio na veľké plochy kože.
Lipofilný typ (voda v oleji) – prevládajú lipidy = tuky. Patrí sem masť, mastný krém, lipolotio, lipofilná emulzia. Vhodný pre chronicky suchú kožu, hyperkeratózu a ekzém v chronickej fáze. Mastný krém sa používa na malé plochy a lipolotio na veľké plochy.
Pred érou kortikoidov sa atopický ekzém podľa kožného lekára Konráda úspešne liečil pomocou dechtu a ichtamolu. Dechty boli v EÚ v roku 2002 zakázané, ale ichtamol (fosílna živica, ktorú používali už faraóni) je stále k dispozícii a dobre účinný aj pre terapiu najmenších pacientov bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. V najakútnejšej, mokvavej fáze ekzému odborník odporúča na vysušenie ložísk použiť sprej (forma prípravku s obsahom vody) s ichtamolom, ktorý sa aplikuje na mokvajúce lézie, a po ústupe mokvania (o 3–5 dní) odporúča galenickú formu krémpasty (s ichtamolom). Tu je už vhodné kombinovať ju s ľahkými premasťujúcimi prípravkami (hovorí sa im emolienciá), v tejto fáze optimálne chladivé.
Tieto emolienciá sa odporúča natierať cca 5 minút po aplikácii ichtamolu, a to niekoľkokrát denne (aj šesťkrát). Nástup účinku ichtamolu je pomalší ako pri kortikoidoch a ak nie je efekt dostatočný, kožný lekár odporúča lokálne kortikoidy (vo forme – roztoky, mlieka, kožné emulzie, krémy). Majú veľmi silné protizápalové účinky, len bohužiaľ nie sú úplne bez vedľajších účinkov (vzniká atrofia kože s rozšírením cievok), preto je dobré kortikoidy používať len 3–4 dni. Kortikoidy nemajú preventívne účinky, ako si myslí mnoho ľudí. Po zlepšení ekzému sa odporúča čo najrýchlejšie prejsť na nekortikoidovú terapiu ichtamolom na udržanie protizápalového efektu bez vedľajších účinkov.
Hygiena a premasťovanie v chronickej fáze
V chronickej fáze ekzému je dôležitá už spomenutá „hygiena bez sulfátov“ a pravidelné premazávanie emolienciami (prípravky – masti, krémy, mlieka, ktoré kožu zmäkčujú, zvláčnia, ale najmä zabránia strate vody!), obsahujúcimi močovinu (tzv. urea) a omega nenasýtenú mastnú kyselinu linolovú. Tie vytvárajú na koži akýsi obal, ktorý bráni nadmernému vysušovaniu. Dopĺňanie týchto dvoch spomenutých látok do kože je základným princípom terapie chronickej fázy ekzému. Pre použitie na veľké plochy kože je najvhodnejšia forma mlieka s močovinou (pričom koncentrácia urey by mala byť optimálne 3–5 %). Linolovú kyselinu obsahujú mandľový, kokosový, bambucký či Babassu olej (na pokožku ihneď po osprchovaní).
Celková liečba spočíva v podávaní antihistaminík (protialergických liekov), ktoré čiastočne zabraňujú aj prejavom svrbenia. V posledných rokoch sa objavujú aj štúdie o pozitívnom efekte laktobacilov na stav ekzému, takže sa odporúča užívať kvalitné probiotiká, pre najmenšie deti napríklad kvapky s laktobacilmi.