Výchova sirôt má veľký význam

Odchod detí z detských domovov do pestúnskych rodín môže mať veľký význam na vývoj ich mozgu. Zo štúdie neurológov a detských lekárov publikovanej v časopise Proceedings NAS vyplýva, že objem takzvanej bielej mozgovej hmoty bol u sirôt vychovávaných náhradnými rodičmi rovnako veľký ako u vlastných detí.

24.07.2012 14:00
detstvo, dieťa, kreslenie, maľovanie, dom,... Foto:
Deti vychovávané v detských domovoch majú menej šedej aj bielej mozgovej hmoty ako deti vyrastajúce s rodičmi.
debata

Do výskumu bádateľov z Harvardovej univerzity a detskej nemocnice v Bostone boli zahrnuté v rámci tohto projektu rumunské deti. Z nich 20 vyrastalo od narodenia doma s rodičmi a ostatných 54 boli siroty z detského domova, v ktorom sa jeden ošetrovateľ stará o 12 zverencov. Z uvedených 54 sirôt bolo žrebom vybratých 25 detí vo veku šesť až 31 mesiacov a tie boli presťahované do pestúnskych rodín.

Všetkým deťom zapojeným do projektu potom vo veku osem až jedenásť rokov skenovali mozog. Výsledky magnetorezonančnej tomografie následne ukázali, že deti, ktoré žili len v detskom domove, mali menej šedej aj bielej mozgovej hmoty ako siroty v pestúnskych rodinách.

Na skupine sirôtok, ktoré boli v útlom veku premiestnené do pestúnskych rodín, skenovanie ukázalo, že mali síce podobný objem šedej mozgovej kôry ako chovanci detských domovov, ale objem ich bielej mozgovej kôry zodpovedal množstvu, ktoré bolo zistené u detí vychovávaných od narodenia u vlastných rodičov.

Význam týchto zistení bude ďalej analyzovaný a vedci dúfajú, že tak prispejú k hlbšiemu pochopeniu funkcií mozgu.

Takzvaná sivá mozgová hmota obsahuje nervové bunky – neuróny. Biela hmota je miestom s väčším výskytom nervových vlákien – axiónov, ktoré vedú nervové vzruchy od nervových buniek a tvoria komunikačnú sieť mozgu.

Až do začiatku 21. storočia mali rumunské detské domovy dosť zlú kvalitu. Bolo tam málo vychovávateľov na veľa detí. Deti mali síce dostatok jedla, oblečenia aj strechu nad hlavou, ale viedli život bez väčšej sociálnej interakcie a podnetov.

Predchádzajúce štúdie s deťmi z detských domovov nielen v Rumunsku ukázali, že tieto deti majú problémy s vyjadrovaním a mávajú poruchy pozornosti, čo sa v odbornej literatúre označuje skratkou ADHS. Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) žije v súčasnosti na celom svete v detských domovoch asi osem miliónov detí.

debata chyba