„Projekt je určený žiakom siedmych ročníkov a doteraz sa doň zapojilo vyše 15-tisíc žiakov zo 190 škôl po celom Slovensku. Žiaci počas interaktívnych hodín hovoria o alkohole s vyškolenými lektormi, počúvajú príbehy svojich rovesníkov, hovoria o vlastných skúsenostiach a zážitkoch. Niektoré priznania doslova šokujú aj skúsených lektorov,“ približuje projekt Tomáš Huba z OZ Fórum Pi s rozumom. Toto občianske združenie robí medzi deťmi a dospelými osvetu, edukáciu a preventívnu činnosť v záujme zodpovedného prístupu k alkoholu. „Žiaci siedmych ročníkov patria k najrizikovejšej skupine, pretože práve v ich veku sa deti prvýkrát stretávajú s alkoholom, či už prostredníctvom kamarátov, alebo dokonca rodiny. Siedmaci už sami seba za deti nepovažujú, sú však stále ovplyvniteľní a preto je dôležité hovoriť s nimi otvorene aj o alkohole,“ vysvetľuje Huba.
Foto: FPSR
Poznáte najväčší mýtus o alkohole?
Jeho slová potvrdzuje aj prieskum, podľa ktorého každý štvrtý rodič ponúkne svojmu dieťaťu alkohol. „Iba si omoč jazýček,“ „Iba trošku peny ochutnaj,“ „Len maličký hlt,“ a podobné hlášky počúvajú už 12 – 14-ročné deti neraz s dôvetkom „veď je to len pivo,“ „veď je to len víno,“ „veď je to len likér“. Deti pritom najčastejšie ochutnávajú práve pivo, považované spolu s vínom za mäkký alkohol. Tomáš Huba najrozšírenejší mýtus o alkohole vyvracia: „Jedným z najväčších omylov je rozdeľovanie alkoholu na mäkký a tvrdý. Pre lepšiu predstavu – rovnaký obsah alkoholu má 2,5 deci piva, 1 deci vína a 3 centilitre vodky.“
Lektorka Zuzana Žilinčíková zo svojej bohatej praxe potvrdzuje, že projekt Hovorme o alkohole deti zaujíma a na hodinách sa dokážu úprimne otvoriť: „Deti považujú pitie alkoholu za normálne, veď pijú aj dospelí. Na rodičoch vidia, že si alkoholom kompenzujú svoje problémy a tak sa tiež pokúšajú zahnať alkoholom svoju vlastnú samotu, nudu a frustráciu. Od kamarátov zas majú informácie, že alkohol uvoľňuje zábrany, dvíha sebavedomie, zlepšuje náladu. Chcú byť cool a chcú vyskúšať zakázané.“ Zákaz alkoholu je tiež veľmi častým dôvodom, prečo deti podľa ich slov siahnu po fľaške. Mnohí tvrdia, že pijú preto, lebo sa im to zakazuje a zakázané najviac chutí. Nemajú radi zákazy.
Foto: FPSR
Šokujúce názory a zážitky
- Deti počas korony začali viac užívať alkohol, pretože boli doma a alkohol bol dostupnejší. „Liečili“ si ním svoje úzkosti, samotu a negatívne pocity, či situácie, ktoré v sociálnej izolácii zažívali. Napriek lockdownu sa stretávali s kamarátmi a fľaška pri tom nesmela chýbať.
- Alkohol skúšajú aj vekovo mladšie deti, než siedmaci, dokonca priznávajú, že aj ich mladší súrodenci už majú s alkoholom skúsenosti. Najviac ich ovplyvňujú rovesníci a starší kamaráti.
- Pijú príležitostne, najčastejšie raz týždenne. Alkohol pijú „keď to potrebujú“, na oslavách u kamarátov, keď sa chcú zbaviť negatívnych pocitov, sklamaní, keď chcú byť sebavedomejší, aby zapadli, stratili zábrany. Chlapci tvrdia, že s alkoholom v krvi lepšie oslovia dievčatá, dievčatá zas lepšie komunikujú s chlapcami. „V takýchto prípadoch sa snažíme tínedžerom ukázať, že to tak nie je, práve naopak: Ak to s alkoholom preženú, čo sa stane ľahko, pretože nepoznajú svoju latku, tak sa svojim správaním pred druhým pohlavím iba strápnia,“ hovorí Žilinčíková.
- Podľa mnohých dnešná doba už nie je o alkohole, ale o cigaretách a drogách. Piť nie je také IN, ako si zapáliť či vyskúšať extázu alebo iné drogy. Lektorov dokonca poučujú, ako sa dá k drogám ľahko dostať, deti majú medzi sebou signály, vedia komu môžu o nich povedať a komu nie, kde sa dajú kúpiť.
- Nie je ničím výnimočným, keď po prednáške deti skonštatujú, že ich rodič je vlastne alkoholik, lebo pivo či víno pije každý deň, alebo sa lektorovi zveria s obavou, že ich rodič na následky pitia zomrie. „Aj to je dôvod, prečo je s deťmi doslova nutné o alkohole hovoriť. Ony svoje obavy nemajú s kým skonzultovať, kamaráti im nevedia poradiť, za rodičmi alebo pedagógmi ísť nechcú. V rámci nášho projektu Hovorme o alkohole sa dozvedia aj to, na koho ďalšieho sa môžu obrátiť so svojimi obavami a problémami,“ hovorí Zuzana Žilinčíková a uvádza aj konkrétnu spomienku: „Jeden chlapec, ktorý vedel o alkohole naozaj veľa, sa priznal, že mu otec pravidelne ponúka pivo. Tento chlapec trpí nezáujmom svojej rodiny a preto upútava na seba pozornosť, ako sa dá: chváli sa pitím, dokonca sexom. V triede je narušiteľ, učitelia ho nevedia spacifikovať, ale učí sa celkom dobre, dokonca bol vyznamenaný. Paradoxne on sám vzdelanie nepovažuje za dôležité, lebo bude pokračovať v práci v rodinnej firme – pohrebníctve, a vraj pri takej práci sa musí piť.“
- Iný chlapec sa nechcel nikdy oženiť, aby nebol ako jeho otec. Ten sa podľa chlapcových slov stal alkoholikom len preto, lebo v práci mu vždy niekto nalial, až nakoniec chodil domov stále opitý a riadne vystrájal, dokonca bil maminu a nakoniec zomrel. „Jedna slečna sa nám zverila, že jej mama pila, ale otec nie. Mama ho toľko lákala piť, až nakoniec podľahol a opíjali sa spolu,“ spomína lektorka.
- Ďalší žiak prestal chodiť do tanečného súboru, pretože tam dospelí stále pili a v podstate s nimi aj iné deti. On piť nechcel, preto radšej prestal tancovať.
- Niektoré deti konštatujú, že u nich sa kupuje viac alkoholu ako potravín.
- Deti by privítali tvrdšie tresty za alkohol a hlavne za alkohol za volantom.
- Tínedžeri nechápu, prečo sa robí málo razií na alkohol. Tvrdia, že by vedeli polícii presne povedať, kedy a kde by našli mnoho mladých pod vplyvom alkoholu. „Príde im to také, že nechávajú deti piť,“ konkretizuje Zuzana Źilinčíková.
Foto: FPSR
Nie je to také čierne, ako sa zdá
Možno práve premýšľate, aká generácia nám to tu vyrastá. Na základe predchádzajúceho určite netreba generalizovať, lektori zámerne vybrali tie najšokujúcejšie vyjadrenia, aby bolo jasné, prečo je naozaj potrebné hovoriť s deťmi o alkohole. „Deti samé na prednáškach Hovorme o alkohole uvádzajú, že takéto aktivity vítajú a najviac kvitujú možnosť hovoriť o alkohole otvorene,“ hovorí Z. Žilinčíková. Pozitívne sú aj výsledky prieskumu WHO, podľa ktorých sa miera nadmernej konzumácie alkoholu medzi mladistvými postupne znižuje a spotreba alkoholu u dospelých dokonca za posledné desaťročie klesla o 10 %.