Odlíšiť prechladnutie a závažnú chrípku nemusí byť až také ťažké. Prechladnutý človek obyčajne nemá vysokú horúčku, zriedkavo má triašku a bolesti celého tela, netrpí takou výraznou zadychčanosťou a únavou ako človek s chrípkou. Obe ochorenia – prechladnutie aj chrípka (a v súčasnosti aj covid-19) – sú však vírusového pôvodu. Prechladnutie spôsobuje viac ako dvesto druhov vírusov, pričom najčastejší je rinovírus. Chrípkových vírusov je tiež viacero a neustále mutujú. Vo všeobecnosti možno povedať, že 90 % bežných katarov dýchacích ciest, zápalov v oblasti nosa, krku, uší, horných či dolných dýchacích ciest je vírusového pôvodu. Prečo je to dôležité vedieť? Pretože pri vírusových ochoreniach nepomáhajú antibiotiká. Ich zbytočné užívanie oslabuje nielen imunitný systém organizmu (ničia totiž aj prospešnú črevnú mikroflóru a ohrozujú nežiaducimi reakciami), ale vedie aj ku známej rezistencii, čiže vzniku odolnosti baktérií voči antibiotikám.
CRP – cenný radca v klinickej praxi
Takže baktéria alebo vírus? To je dilema, ktorú v prípade pacienta denne riešia pediatri, všeobecní lekári či imunológovia. Niekedy je naozaj problematické presne určiť príčinu akútnej infekcie, pretože oba typy prebiehajú s podobnými klinickými príznakmi. Ale rozlíšiť baktérie od vírusov je nevyhnutné pre správnu liečbu.
Pri vírusovom ochorení dýchacích ciest je liečba len symptomatická, potláčajú sa príznaky. Pacient podľa problémov, ktoré má, užíva lieky proti bolesti, teplote, dezinfekčné prostriedky na zapálené boľavé hrdlo, lieky na potlačenie kašľa či riedenie hlienov, kvapky do nosa. Ak má ochorenie bakteriálny pôvod, čo už je obyčajne komplikácia vírusového ochorenia, tzv. superinfekcia, zvažuje sa nasadenie antibiotík, prípadne lokálnych kortikosteroidov a podobne.
Podľa výšky telesnej teploty možno čiastočne odlíšiť prechladnutie od chrípky, nemožno však určiť to, či je diagnóza vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Mnohí sa možno budú čudovať, ale aj taká angína, považovaná za typický bakteriálny infekt spôsobený streptokokom, ktorý sa lieči penicilínom, môže mať aj vírusový pôvod. Skúsení klinici niekedy vedia rozpoznať infekčného pôvodcu ochorenia pohľadom na sliznice pacienta, posluchovým vyšetrením pomocou stetoskopu, pohmatom uzlín. Jednoznačný záver však môže dať až laboratórne vyšetrenie, najmä stanovenie tzv. C-reaktívneho proteínu z krvi.
Ukazovateľ akútneho aj chronického zápalu
C-reaktívny proteín je látka bielkovinového pôvodu, ktorý sa vo zvýšenej miere začne vytvárať v pečeni a vylučovať do krvi, keď organizmus napadne baktéria. Jeho normálna syntéza u človeka bez zápalu je 1–10 mg za deň, to znamená, že v krvnom sére sú jej hladiny bežnými metódami nemerateľné a CRP sa vo výsledkoch označuje ako negatívne. Pri zápalovej reakcii možno namerať zvýšené hodnoty už po 4–6 hodinách od prepuknutia ochorenia, maximum sa dosahuje o 24–48 hodín. Pri uzdravovaní koncentrácia CRP rýchlo klesá, približne o 50 % za deň. Dynamika zmien hladiny CRP je rýchlejšia ako v prípade iných laboratórnych parametrov, preto je spoľahlivejším ukazovateľom začiatku zápalu, účinnosti liečby a uzdravenia pacienta.
Normálna, fyziologická koncentrácia CRP je menej ako 10 mg/l, zvýšená hodnota nad desať obyčajne naznačuje možnosť výskytu zápalu v tele, za výrazne zvýšenú koncentráciu sa považuje hladina viac ako 30 mg/l. Zvýšené hodnoty CRP sa objavujú aj pri diagnózach, ako je reumatoidná artritída, reumatická horúčka, lupus, tuberkulóza, Crohnova choroba, po operáciách, pri popáleninách a podobne.
Čo znižuje CRP?
- stredomorská strava, vitamín C, potraviny bohaté na probiotiká, pravidelná fyzická aktivita, dostatočné množstvo magnézia (avokádo, čierna fazuľa, hnedá ryža, tekvica, špenát, celozrnný chlieb), zdroje omega-3 mastných kyselín ako vlašské orechy a ryby
Mimochodom, CRP nie je len ukazovateľ akútneho, ale aj chronického systémového zápalu v tele. Predpokladá sa, že dlhodobo zvýšené hodnoty odrážajú napríklad aj lokálny zápal v aterosklerotických plakoch, pretože vieme, že ateroskleróza nie je len tvorba usadenín v cievach, ale aj zápal. U pacientov s obezitou, metabolickým syndrómom či pri stavoch spojených s vysokým kardiovaskulárnym rizikom sú evidentne vyššie hodnoty CRP ako u zdravej populácie.
Kvalitné domáce CRP testy sú špecifické a umožňujú stanoviť hladinu CRP už pri hodnotách nižších ako 10 mg/l. Treba si však uvedomiť, že CRP je len pomocná metóda. Pre správne stanovenie diagnózy a určenie liečby je okrem stanovenia laboratórnych parametrov nevyhnutné aj dôkladné vyšetrenie pacienta a zhodnotenie jeho stavu.
Čo je to CRP
- spoľahlivý marker zápalu v ambulantnej aj nemocničnej praxi
- dôležitý indikátor baktériovej infekcie, pri diagnostike zápalu a pri sledovaní účinnosti antibiotickej liečby (pri vírusovom ochorení ostávajú koncentrácie v normálnom rozmedzí)
- má nespochybniteľné miesto aj pri monitorovaní kardiovaskulárneho rizika (predovšetkým jedna zložka C-reaktívneho proteínu, tzv. hsCRP, high sensitivity C-reaktívny proteín. Stomatológovia zdôrazňujú, že u pacientov, ktorí pravidelne venujú svoj čas prevencii u dentálnej hygieničky, dochádza ku výraznému zníženiu hsCRP v krvi, lebo sa odstráni zápal a prípadné hnisavé ložiská v ústach)
- vyšetrenie CRP je časovo (v ambulancii do troch minút, doma za 5 minút) aj finančne nenáročné a dostupné (domáce CRP testy možno kúpiť v lekárňach)
- za výrazne zvýšenú koncentráciu sa považujú hodnoty viac ako 30 mg/l (nemusí to však jednoznačne znamenať, že lekár má predpísať antibiotiká)
- ak má lekár podozrenie na baktériovú infekciu, dôležitú úlohu majú kultivačné vyšetrenia – výtery z hrdla, nosa, vyšetrenie spúta (hlienu) alebo iných telesných tekutín. Ak sa predpokladajú chlamýdiové alebo mykoplazmové infekcie, nápomocné sú sérologické vyšetrenia z krvi.