Výskumníci v oblasti personalizovaných probiotík budú potrebovať vzorku ich materského mlieka, resp. kolostra. Plánujú z nich získať prospešné probiotické mikroorganizmy. „V materskom mlieku sa nachádzajú aj laktobacily, ale predovšetkým bifidobaktérie,“ vysvetľuje MVDr. Alojz Bomba, DrSc. "Vyraďovacie kritériá pre výber takýchto probiotických mikroorganizmov sú prísne, ak majú byť dodržané podmienky najvyššej kvality. V prvom rade musia byť schopné odolávať žalúdočnej a žlčovej kyseline a mať schopnosť adherovať (priľnúť) na črevnú sliznicu. To sú dva testy, ktorými neprejde väčšina prospešných baktérií, ale vieme, že je nesmierne dôležité, aby sa živé probiotiká po skonzumovaní dostali až do čreva a tam pôsobili.
Neskôr nasleduje charakteristika kmeňov, pretože probiotiká sú kmeňovo špecifické a v rámci jedného druhu majú kmene rôzne vlastnosti. Nasledovať budú ďalšie testy. Hľadaný kmeň by mal byť citlivý na antibiotiká. Inými slovami, antibiotikum by malo byť schopné ho zničiť. Hľadáme takýto kmeň preto, aby vybrané probiotikum nebolo potenciálnym prenášačom antibiotickej rezistencie (odolnosť voči antibiotikám), lebo ako vieme, toto je v medicíne v celosvetovom meradle veľký problém."
Čítajte rozhovor Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá náladaPo týchto vylučovacích metódach zostane z tisícov kmeňov možno desať, ktoré sa z materského mlieka darkyne „nepoškvrnenej“ účinkom antibiotík podarí izolovať. „Nasledujú toxikologické testy,“ pokračuje Dr. Alojz Bomba, bývalý prednosta Ústavu experimentálnej medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „Prostredníctvom nich sa zisťuje, či baktéria neprodukuje nejaké škodlivé látky a v prvom rade musíme vylúčiť produkciu tzv. biogénnych amínov, medzi ktoré patrí aj známy histamín. Určite ste už počuli pojem histamín v súvislosti s alergiami či histamínovou intoleranciou. Po toxikologických štúdiách sa vybrané baktérie kultivujú v laboratóriu spoločne s baktériami, ktoré spôsobujú choroby. To už pracujeme len s dvoma, možno troma kmeňmi, ktoré doposiaľ prešli všetkými skúškami. Študujeme schopnosť prospešných baktérií zlikvidovať tie škodlivé. Do kultivačných misiek dáme spoločne kmene prospešných baktérií a pridávame tie patogénne. Okolo tých "dobrých“ baktérií, aké hľadáme, by sa mali vytvoriť zóny bez škodlivých baktérií. To znamená, že probiotiká škodlivým baktériám vo svojom okolí nedovolia rásť."
Ako sa odlišujú probiotiká od antibiotík? „Účinok širokospektrálnych antibiotík si v čreve predstavte ako kobercový nálet bombardérov. Bomby likvidujú všetko hlava-nehlava. Samozrejme, existujú aj selektívne antibiotiká. Probiotiká sú skôr ako riadené strely. Mali by likvidovať len škodlivé baktérie a prospievať užitočným baktériám,“ dodáva vedec, ktorý spoločne so synom Ing. Norbertom Bombom už vyše dvadsať rokov organizuje medzinárodnú vedeckú konferenciu o probiotikách (International Probiotic Conference). Tá je každoročne najväčším medzinárodným vedeckým podujatím tohto druhu na celom svete.
Na konci celého procesu bude víťazný probiotický kmeň pochádzajúci z materského mlieka, ktorý musí byť bezpečný a musí byť schopný prežiť proces výroby a skladovania. Vývoj takéhoto probiotika trvá dlhú dobu. Baktérie, ktoré úspešne prejdú každým z týchto testov napokon možno nazvať probiotickými. Probiotickými nemožno nazývať všetky bifidobaktérie a laktobacily napríklad v bryndzi či kapuste.
„Kedysi sme vyvíjali na Ústave experimentálnej veterinárnej medicíny probiotiká pre zvieratá, dnes sú už v obehu, predávajú sa. Neskôr sme na Lekárskej fakulte UPJŠ skúmali probiotiká na prevenciu zápalových ochorení a rakoviny hrubého čreva. V našom vedeckom startupe sme vyvinuli ďalšie, cielené pre alergikov a najnovšie pre ľudí s histamínovou intoleranciou. U žien, ktoré neužívali nikdy antibiotiká, očakávame, že budú mať bohatší mikrobióm a podarí sa nám izolovať hodnotný probiotický kmeň s dobrými, prospešnými vlastnosťami,“ dodáva Dr. Bomba. „Vhodné probiotikum má priamy účinok na zloženie vašej črevnej mikrobioty a ovplyvňuje vaše telo na úrovni mikrobiómu. Napríklad bifidobaktérie podporujú rast iných baktérií, zabezpečujú integritu črevnej steny, aby bola nepriepustná pre škodlivé baktérie. Tiež zlepšujú trávenie a sú kľúčové pre tvorbu protizápalových látok. Dokonca sa ukazuje, že množstvo bifidobaktérií v mikrobióme môže byť jeden z ukazovateľov pravdepodobnosti rozvoja chronických ochorení. Niektoré produkujú sérotonín, dopamín, čiže hormóny dobrej nálady, ale aj vitamíny… Ak kombinujete správne jednotlivé kmene, rozširujete škálu ich účinkov a zvyšujete celkový pozitívny efekt. Musíme byť pokorní a trpezliví, aby sme sa dopracovali k niečomu novému a uvidíme, aké účinky bude mať novoobjavené probiotikum. Možno obohatí zmesi sušených mliek pre dojčatá a možno dokáže vhodne modulovať aj imunitu dospelých. To je zatiaľ hudba budúcnosti.“
Budúce alebo súčasné dojčiace matky, ktoré o sebe vedia, že nikdy v živote neužívali antibiotiká, môžu napísať na e-mail: vyskum@iprobio.sk
Viete, čo znamená…
Mikrobióm: súhrn mikrooranizmov, ich génov a ich prostredia, ktoré osídľujú naše telo – baktérií, vírusov , kvasiniek, húb, plesní.
Mikrobiota: Mikrobiota alebo mikroflóra je súhrn všetkých mikroorganizmov.
Mikroflóra: Starší názov pre súhrn mikroorganizmov, ktoré osídľujú naše črevo.
Probiotiká: Pojem probiotiká zahŕňa rozličné druhy živých mikroorganizmov, ktoré sú zdraviu prospešné a prirodzene sa vyskytujú v ľudskom tele. Medzi najznámejšie probiotické baktérie zaraďujeme rôzne laktobacily či bifidobaktérie. Názov „pro bios“ = „pre život“.
Prebiotiká: Potrava pre probiotiká. Ide najmä o niektoré sacharidy (pochádzajúce aj z vlákniny), ktoré sú pre nás nestráviteľné. Zároveň však predstavujú živiny pre dobré baktérie a sú súčasťou celkového črevného mikrobiómu. Za najvýznamnejšie prirodzené prebiotikum je považovaný oligosacharid zvaný inulín. Ide o zložku potravinovej vlákniny. Zväčšujú objem stolice a potláčajú zápchu.
Synbiotiká: Spojenie probiotík a prebiotík v jednom prípravku.