Polonahé deti v klobúčikoch a nohavičkách na snehu. Odkiaľ je táto fotografia?

Tak čo, uhádli ste? Historická fotografia z obdobia 40. rokov 20. storočia je z Vysokých Tatier, konkrétne z Dolného Smokovca, kde sa dnes nachádza bývalý Štátny liečebný ústav Šrobárov, dodnes známy miestnym ako "Šrobár". Medzitým bol premenovaný na Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb.

23.03.2023 09:00
klimatohelioterapia, deti, Vysoké Tatry, Dolný... Foto:
Klimatohelioterapia v Šrobárovom detskom liečebnom ústave v Dolnom Smokovci. Dnes sa nazýva Národný ústav detskej tbc a respiračných chorôb.
debata

Ak si myslíte, že na Slovensku už nemáme detských pacientov s tuberkulózou, veľmi sa mýlite. Práve tu ich liečia a ponúkame vám rozhovor s primárom najväčšieho oddelenia na liečbu tbc, MUDr. Petrom Ferencom, PhD.

Peter Ferenc, primár, Dolný Smokovec, lekár, pneumológ, Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb Čítajte rozhovor Primár najväčšieho detského oddelenia tbc: Máme dediny, odkiaľ máme stabilný prísun pacientov

Osada Dolný Smokovec sa nachádza v optimálnej bioklimatickej zóne v nadmorskej výške od 870 metrov nad morom až po 910 metrov nad morom a vznikla v rokoch 1880 – 1882. V tomto období sa tu začalo s výstavbou kúpeľov.

V roku 1919 prešli budovy a pozemky do vlastníctva štátnej zdravotníckej správy so zámerom zriadenia ústavu na liečbu detskej tuberkulózy. V tom čase bol ministrom zdravotníctva MUDr. Vavro Šrobár a novovybudovaný ústav niesol jeho meno. V roku 1920 bolo do ústavu, ktorý disponoval 260 posteľami, prijatých prvých 25 detí s tbc. V blízkosti bol postavený aj zverinec pre chov morčiat za účelom biologických pokusov a diagnostiky tuberkulózy.

MUDr. Štefan Reinhardt, pľúcny lekár, Tatranská Polianka Čítajte aj Primár z Tatier má najväčšiu zbierku inhalačných liekov

V roku 1921 bolo v ústave otvorené chirurgické oddelenie, pre potreby kuchyne bol zriadený hospodársky dvor, chovali sa kone, sliepky, kravy, prasatá a vzniklo záhradníctvo s pozemkom, na ktorom sa pestovalo obilie. V rámci zabezpečenia stravy, ošatenia detí a obuvi bol ústav takmer úplne sebestačný!

V roku 1922 pracovalo podľa historických záznamov v ústave 17 slovenských a 14 českých sestier, ktoré sa podieľali na starostlivosti o pacientov vrátane rannej rozcvičky na čerstvom vzduchu, rannej hygieny, zúčastňovali sa na vyšetrení pacientov, denných vizitách, terapii či výchovného zamestnania detí. Do ústavu sa prijímali deti od dvoch rokov a nosili ústavné uniformy, aby sa odstránili triedne rozdiely.

Maketa ústavu pri príležitosti 101. výročia... Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Dolný Smokovec, Národný ústav detskej tbc a respiračných chorôb, maketa Maketa ústavu pri príležitosti 101. výročia sanatória.

Denný režim pacientov podľa záznamov zahŕňal umývanie sa ráno i večer studenou (!) vodou – len na zuby používali teplú, rannú rozcvičku na čerstvom vzduchu, po raňajkách na lehárňach (zastrešené prístrešky, resp. balkóny) na čerstvom vzduchu pokračovali denné vizity a tiež sa tam vyučovalo. Základný kameň novej liečebnej budovy v decembri 1928 položil osobne Dr. Jozef Tiso.

V ústave od roku 1925 pôsobila prvá slovenská lekárka MUDr. Mária Bellová (1885–1973), ktorá sa významným spôsobom zaslúžila o rozvoj lekárskej vedy na Slovensku v oblasti detskej tuberkulózy. Skúmala nové dietetické a hygienické metódy liečenia tohto ochorenia, zaoberala sa výskumom liečivých bylín pri liečení tuberkulózy kože a svojimi prednáškami a odbornými besedami prispela k rozvoju zdravotnej výchovy. V nej patrila medzi priekopníčky. Za celoživotnú prácu jej vtedajší prezident republiky Antonín Zápotocký v roku 1955 udelil štátne vyznamenanie – Rad práce.

Ako ďalšiu zaujímavosť možno uviesť, že na budove boli štyri druhy slnečných terás, aby bolo čo najefektívnejšie využité slnečné žiarenie. Veľká jedáleň so stropom vysokým 7 metrov pôsobí aj dnes impozantným dojmom. Do ústavu boli prijímané aj deti z rodín s nižším sociálnym statusom a často s absenciou hygienických a kultúrnych návykov (to platí aj dnes – pozn. redaktorky). Jednou z úloh prijatých vedením ústavu a predovšetkým školy bolo naučiť deti kultúre stravovania a osvojiť si hygienické návyky. V jedálni sa nachádzalo aj pianino, ktoré ústav zakúpil v roku 1930.

Jedáleň ústavu. Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Národný ústav detskej tbc a respiračných chorôb, Dolný Smokovec, jedáleň Jedáleň ústavu.

V roku 1934 nastúpil na miesto primára chirurgického oddelenia MUDr. Hoppe a s jeho príchodom sa začala nová éra v liečbe kostno-zhybovej tbc, keď ku konzervatívnej liečbe pridal aj chirurgickú. Stal sa zakladateľom operatívnej liečby pľúcnej aj mimopľúcnej tbc vo Vysokých Tatrách. Po začiatku 2. svetovej vojny odišiel MUDr. Hoppe do Prahy, kde ho menovali za profesora chirurgie.

Počas Slovenského národného povstania sa v ústave nachádzalo 7 židovských detí i topoľčiansky rabín Josef Steiner. Aby zabránili ich transportu do koncentračných táborov, dali pacientov do sadry a vyhlásili ich za neschopných transportu. Pred koncom 2. svetovej vojny odvážajú Nemci svoje deti z ústavu.

Poslaním ústavu bolo liečenie detskej tbc rôznych foriem: lymfatických uzlín, pľúcnej, pohrudnice a pobrušnice, kostnej a zhybovej. Realizovali sa tu aj operačné zákroky pri liečbe pľúcnej, brušnej tbc i tuberkulóze urogenitálneho traktu. Pacienti boli v ústave hospitalizovaní dlhodobo, o čom svedčí aj kópia úradného potvrdenia, ktorá sa zachovala v ústavnej kronike.

Jeden z pacientov, Emil Mojžiš, napísal ďakovný list ústavu v novembri 2000. Opísal v ňom, že pred šesťdesiatimi rokmi ho sem jeho rodičia doniesli ako nechodiaceho a po operácii a trojročnom liečebnom úsilí ho tu postavili na vlastné nohy a naučili chodiť. Zaradil sa medzi zdravých ľudí a v zamestnaní odrobil 42 a pol roka bez prerušenia. „Bez liečenia u Vás by som tu už nebol, ešte raz ďakujem,“ napísal na záver. Potvrdenie o jeho hospitalizácii v trvaní 37 mesiacov sa zachovalo dodnes.

Takto vyzeral ústav po víchrici v novembri... Foto: archív NÚDTaRCH
Národný ústav detskej tbc a respiračných chorôb, kalamita, víchrica, orkán, Vysoké Tatry Takto vyzeral ústav po víchrici v novembri 2004. Extrémny vietor dosahoval až silu orkánu a nadlho poznačil Vysoké Tatry.

Aj novšia história ústavu je dlhá. Dnes je to nezisková organizácia, ktorej štatutárni zástupcovia sú minister zdravotníctva a jeden konateľ súkromnej firmy. Liečia sa tu alergie i nealergické ochorenia dýchacích ciest a pľúc, chronické ochorenia na dedičnom základe (cystická fibróza) a tiež pridružené diagnózy (napr. ekzém kože). Taktiež sa tu nachádza najväčšie oddelenie na liečbu detskej tbc na Slovensku.

(Autorka článok spracovala na základe publikácie vydanej ku 100. ročnému jubileu ústavu v roku 2020.)

Národný ústav detskej tbc a respiračných chorôb

Vo fotogalérii nájdete aj snímku operačnej sály s výhľadom na Vysoké Tatry.

Fotogaléria
Maketa ústavu pri príležitosti 101. výročia...
Jedáleň ústavu.
+9Tabuľa pri vstupe do ústavu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Vysoké Tatry #tuberkulóza #TBC #Národný ústav detskej tbc a respiračných chorôb