"Svrab je parazitárna infekcia kože, ktorú spôsobuje roztoč Sarcoptes scabiei, po slovensky zákožka svrabová. Názov roztoča vznikol z gréckych a latinských slov: mäso, biť alebo rezať a škrabať. Bol to Giovanni Cosimo Bonomo, ktorý ako prvý už v roku 1689 presvedčivo dokázal, že túto nákazlivú chorobu spôsobuje drobný roztoč podobný korytnačke (voľným okom je sotva viditeľný).
„Výskyt svrabu je celosvetový problém, pohybuje sa od 0,2 do 71 % s najvyšším podielom v tichomorskej oblasti, južnej Ázii a Latinskej Amerike,“ píše sa v odbornom časopise Derma 1/2023. „Rastúci trend svrabu zaznamenávame aj v Európe v dôsledku utečeneckých kríz a migrácie ľudí z tzv. tretieho sveta. Svoju úlohu mohla zohrať aj pandémia covid-19 z dôvodu možného sexuálneho prenosu. Svrab môže postihnúť ľudí každej vekovej kategórie, rasy či pohlavia. Riziko nákazy zvyšujú stiesnené podmienky, nižší sociálno-ekonomický status, epidémie sa môžu vyskytnúť v ústavných zariadeniach aj vo väzniciach.“
Na Slovensku Úrad verejného zdravotníctva SR od začiatku roka zaznamenal 441 prípadov svrabu. Vlani to bolo 1299 prípadov, v roku 2021 ich bolo 886.
Akú rýchlosť dosiahne zákožka svrabová?
Ako vyzerá zákožka svrabová? Má zaoblený tvar a na chrbtovej strane drobné špicaté tŕne, ktoré jej pomáhajú pri zahrabávaní sa do kože. Roztoč vylučuje látku podobnú slinám, ktorá pomáha rozpúšťať keratín. Samička meria 0,3 až 0,4 mm, samček je menší. Roztoč má štyri štádiá vývoja – vajíčko, larva, nymfa a dospelý jedinec.
Dospelé roztoče sa dokážu dobre pohybovať po povrchu kože, pričom dosahujú rýchlosť až 2,5 centimetra za minútu. Nie sú schopné skákať. Po nájdení vhodného miesta sa samička zavŕta do kože a približne za hodinu úplne zmizne pod povrchom. Samček a samička sa v týchto chodbičkách spájajú. Samček po oplodnení zahynie, oplodnená samička kladie každý deň 2–4 vajíčka.
Vývoj od vajíčka po dospelého jedinca trvá približne desať dní u samcov a 14 dní u samíc. Samce žijú len 1–2 dni a tento čas trávia vyhľadávaním nespárených samičiek. Vajíčka sú odolné voči alkoholu a mydlu. „Zákožka je schopná prežiť 24 až 36 hodín v izbových podmienkach a stále zostáva patogénna a schopná preniknúť do kože,“ píšu dve dermatovenerologičky v odbornom časopise Derma.
Foto: SHUTTERSTOCK
Koľko minút úzkeho kontaktu je potrebných na prenos svrabu?
Svrab sa zvyčajne prenáša priamym kontaktom s infikovanou osobou. Tento kontakt musí byť tesný a dlhotrvajúci, sexuálny nevynímajúc. Odhaduje sa, že 15–20 minút úzkeho kontaktu je potrebných na prenos svrabu z jedného človeka na druhého. Podanie ruky alebo krátke objatie zvyčajne nákazu neprenesie, píšu MUDr. Z. Baranová a MUDr. Z. Fedáková z Kliniky dermatovenerológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Riziko prenosu pri blízkom kontakte priamo závisí aj od počtu prenesených roztočov. Infekciu však možno získať aj nakazenou posteľnou bielizňou, oblečením a inými textíliami. Inkubačná lehota pri prvom zamorení trvá 2–6 týždňov, kým imunitný systém zareaguje kožnou reakciou, svrbením a vznikom kožných prejavov. Opakovaná nákaza sa však príznakmi prejaví podstatne skôr – už v priebehu 24–48 hodín.
Vznikajú však aj prípady bezpríznakových ľudí, ktorí sa považujú za nositeľov infekcie. Avšak pacienti s klasickým svrabom sa sťažujú na svrbenie, ktoré sa prejavuje 4–6 týždňov po počiatočnom zamorení. Najintenzívnejšie svrbenie býva v noci, no nie je to pravidlom pri každom type svrabu.
Ako svrab vyzerá?
Diagnostikovať svrab nie je ťažké, ak má typické prejavy. Dodnes však platia slová riaditeľa Inštitútu pre liečbu pohlavných chorôb a prvého amerického dermatovenerológa Johna Stokesa z roku 1936, že „svrab je zároveň najľahšou aj najťažšou diagnózou v dermatológii“.
Foto: SHUTTERSTOCK
Charakteristickým nálezom je chodbička vytváraná dospelou samičkou roztoča, ale často nie je viditeľná následkom infekcie. Roztoče vyhladávajú miesta na tele s vyššou telesnou teplotou a tenkou mäkkou rohovou vrstvou, kde vyrastá len málo chlpov, preto sa zvyčajne nachádzajú v medziprstových priestoroch, na plochách zápästí a lakťov, u žien na prsníkoch, u mužov na penise a miešku, v oblasti pupka a v línii opasku atď. U dojčiat a malých detí bývajú postihnuté aj dlane, chodidlá, hrudník, chrbát, oblasť hlavy a krku. Pri klasickom svrabe sú obyčajne viditeľné 2–3 mm pupienky, aj hnisavé. Sú početnejšie a nápadnejšie ako chodbičky, najmä ak nákaza trvá už dlhší čas.
Ako sa svrab lieči? Čo obsahujú masti a čo tablety?
Najstarším používaným prostriedkom proti svrabu je síra. Celsus ju používal zmiešanú s tekutou smolou už v roku 25 nášho letopočtu. Používa sa vo forme mastí v koncentráciách od 2 do 10 %. Po kúpeli sa vmasíruje do pokožky celého tela (mimo tváre) počas troch po sebe nasledujúcich dní. Liečba sírou je bezpečná a účinná a možno ju použiť aj u dojčiat starších ako 2 mesiace, u tehotných aj dojčiacich žien. Nevýhodou je, že je žltá a nepríjemne páchne, spôsobuje škvrny na oblečení a môž viesť k dráždivému zápalu kože.
Permetrín je silný insekticíd (určený na hubenie hmyzu) a je vysoko účinný už po jednej aplikácii. Po vstrebaní do kože sa vylučuje močom. V 5 % koncentrácii vo forme kožného krému je prvou voľbou liečby svrabu. Aplikuje sa na noc a necháva sa pôsobiť 8–12 hodín. Môže sa použiť aj u detí starších ako dva mesiace, má málo nežiaducich účinkov, môže však spôsobiť sčervenanie či, pálenie.
Liek ivermektín, ktorý sa preslávil počas pandémie covidu, sa predpisuje v štandardnej jednorazovej dávke 200 mikrogramov na kilo telesnej hmotnosti. Jeho bezpečnosť sa zatiaľ nestanovila u detí s hmotnosťou nižšou ako 15 kg a u tehotných žien, možné vedľajšie účinky sú bolesť hlavy, kĺbov, svalov, horúčka atď.
Svrbenie na koži pomáhajú tlmiť antihistaminiká (protialergické lieky) v tabletách či kapsulách. Sekundárna infekcia baktériami (následok škriabania) si vyžaduje lokálnu či celkovú liečbu antibiotikami. Smola je, že liečiť by sa nemali len klinicky chorí pacienti s potvrdenou diagnózou, ale aj osoby žijúce v jednej domácnosti a sexuálne kontakty nakazeného svrabom. Efekt liečby sa má hodnotiť až po šiestich týždňoch po ukončení terapie. Väčšina prípadov zlyhania liečby je pravdepodobne následok nedostatočného dodržiavania potrebných opatrení.
Čo robiť s bielizňou a nakazenými predmetmi?
– vyprať osobnú i posteľnú bielizeň pri 60 stupňoch Celzia
- kontaminované predmety (napr. deky) zmraziť alebo uchovať v hermeticky uzatvorenom igelitovom vreci najmenej 48–72 hodín