Helena Náhlovská, rodená Gulášová z Mlynáriec (časť Nitry), sa narodila na konci prvej svetovej vojny, 9. novembra 1918 v Nitre. V rodine bola tretím dieťaťom. Otca nepoznala, pretože sa nevrátil z frontu. Dvaja súrodenci zomreli na týfus, Helena tak zostala sama s mamou. Tá si našla ďalšieho muža, Nemca, ktorý mal dvoch chlapcov. Zväzok však napokon nebol šťastný. Počas druhej svetovej vojny manžel so synmi odišiel bojovať do Nemecka a viac sa nevrátili.
Ako dvadsaťročná sa pani Helena vydala za svojho manžela Ondreja Náhlovského, s ktorým mala päť detí. Pracovala ako kuchárka na viacerých vysokoškolských internátoch a tešila sa zo života v kruhu svojej rodiny. Napokon doopatrovala svoju mamu, ktorá zomrela ako 96-ročná. Trpela silnou cukrovkou, v dôsledku čoho jej odrezali nohu. Starostlivosť o matku bola pre Helenu vyčerpávajúca. „Nikdy ju však nikto nepočul sťažovať sa, stonať, že má mamu na starosti. Jednoducho robila, čo bolo treba, žiadne lamentácie,“ vraví syn Jozef.

Zostala tu ešte tridsať rokov…
Manžel zomrel pani Helene pred tridsiatimi rokmi ako 86-ročný. Keď odišiel, vyhlásila, že čoskoro pôjde za mužom aj ona sama. „Vtedy sme ju upokojovali, že to tak určite nebude. Zostala tu s nami ešte ďalšie tri desaťročia…“ hovorí nevesta Sidónia.

Pani Helena bola veľmi dlho sebestačná. Dokázala si navariť, upratať, len veľké pranie jej už robilo problém, a tak jej pomáhala dcéra Marta. Po oslave stých narodením padlo rozhodnutie: „Deti moje, je mi tu už samej dlho a blíži sa aj zima." Presťahovala sa teda k dcére Martuške na Klokočinu (časť Nitry), ktorá sa o ňu starala do poslednej chvíle jej života.
V apríli 2024 podstúpila pani Helena operáciu v nitrianskej nemocnici, vďaka ktorej sa stala známou na celom Slovensku. Nemocnica zverejnila dojemnú fotografiu, na ktorej je úspešne operovaná pacientka spolu so svojím operujúcim lekárom.
Operačnému zákroku predchádzal nešťastný pád. Zdravotný stav pani Heleny našťastie umožňoval, aby chirurgický zákrok absolvovala, pretože nemala žiadne vážnejšie problémy so zdravím, najmä so srdcom a pľúcami.

Celý zákrok prebiehal v takzvanej spinálnej anestézii, teda nie v celkovej. Pacientka bola pri vedomí, len necítila bolesť. Operácia netrvala ani hodinu. „Po operácii sa zotavovala dobre, zvládla to všetko bez problémov. Predstavte si, že sa hneď zaujímala, ako dopadli voľby prezidenta a kto sa po pani Čaputovej stal novým prezidentom,“ prezradila rodina.
Hlava jej slúžila do poslednej chvíle
Babička sa po operácii dokázala posadiť, hoci sama už neprešla, len s pomocou chodúľky či iného človeka. Nastal však problém s prehĺtaním stravy. „Ku koncu už nemohla jesť, prijímala len tekutú stravu. V nemocnici jej dávali výživu, doma jej dcéra Martuška varila polievočky, ktoré jedla so slamkou, pila mlieko, jedla jogurty,“ vraví rodina.

A hoci zdravie už bolo slabšie, hlava jej perfektne slúžila až do poslednej chvíle. Každého poznala, všetko si pamätala. Helena Náhlovská brala život tak, ako išiel. Ničím sa príliš netrápila. Keď sa niekto narodil, potešila sa, keď niekto zomrel, zarmútila sa. Tešila sa zo svojich troch synov, dvoch dcér, dvanástich vnúčat, 22 pravnúčat a dvoch prapravnúčat. Ako hlboko veriaci človek dôverovala Bohu, ktorému odovzdávala všetky svoje radosti i starosti. Stále, aj v nemocnici, sa modlila. Možno aj vďaka svojmu optimizmu a životnému postoju sa dožila tak vysokého veku.