Naši predkovia boli tmavší. Dnešní Európania majú omnoho svetlejšiu pleť, vlasy aj oči ako ich predkovia pred päťtisíc rokmi. Domnienky o výraznejšej pigmentácii pravekých Európanov potvrdili antropológovia z nemeckého Mainzu, ktorí analyzovali DNA získanú z kostí pravekých obyvateľov východnej Európy. Sme teda bledší a navyše v posledných desaťročiach sa stalo štandardom trávenie dovoleniek na subtropickom a tropickom slnku. Z klimatizovaných kancelárií, kde sa ani nedajú otvoriť okná a spoza volantu áut, ktorými sa presúvame z jedného uzavretého priestoru do druhého, sa ocitáme na slnkom zaliatych plážach s vysokým UV-indexom.
Kožní lekári prosia: Takto radšej nie! Toto je už nebezpečný zápal kože.
„Z hľadiska rozvoja melanómu je rizikovejšie občasné intenzívne opálenie ako to chronické,“ tvrdí MUDr. Desana Borecká, dermatologička z Národného onkologického ústavu v Bratislave. Inými slovami, tomu, kto celý život pracuje vonku na poli, lodi či stavbe, hrozí „fotostarnutie“ (fotoageing) nazývaný aj farmárska koža a iné, pomalšie rastúce druhy nádorov (najmä bazalióm a spinalióm). Bledý Európan, ktorý, od novembra do apríla trpí nedostatkom vitamínu D, si na pár dní „vybehne“ k moru a v rámci relaxu opečie kožu ako na grile. Veľmi nebezpečné je to pre deti. Len jedno spálenie slnkom v detstve, ktoré spôsobí pľuzgiere, zdvojnásobuje riziko vzniku melanómu neskôr v živote. A väčšinu celoživotnej dávky UV-žiarenia pritom človek dostane pred 18. rokom života.
Sčervenaniu kože vyvolanému UV žiarením odborníci hovoria erytém. Každý človek má svoju individuálnu minimálnu erytémovú dávku. Je to čas, počas ktorého jeho koža za určitých štandardných podmienok, napríklad napoludnie, sčervenie. Prejaví sa to však až niekoľko hodín po ožiarení, obyčajne za 6–8 hodín (s maximom za 24 hodín). Ryšavý človek môže mať koncom júna v Bratislave napoludnie minimálnu erytémovú dávku 10 minút, tmavší fototyp 30 minút a podobne. Ak ju prekročí, vzniká svetlom podmienené zranenie kože, a toto prílišné sčervenanie, spálenie kože, tzv. dermatitis solaris je do budúcnosti naozaj nebezpečné, lebo zvyšuje riziko kožnej rakoviny – predovšetkým melanómu. Takémuto prudkému sčervenaniu, ktoré už svrbí a páli, by sme sa preto mali vyhýbať. Opáliť sa dá postupne, v malých dávkach, ale samozrejme, chce to čas. Ale ten dovolenkári pri mori, ak tam prídu bieli doslova z kancelárie na nejakých 6–7 nocí, nemajú.
Foto: Bianka Stuppacherová
Hoci úpal možno dostať aj v uzatvorených priestoroch následkom prehriatia, spálenie kože vzniká vždy priamym pôsobením slnečných lúčov. Príznakom spálenia je červená pokožka teplá na dotyk, ktorá svrbí až páli. V horších prípadoch sa vytvoria pľuzgiere a stúpne teplota. Ako prvá pomoc je vhodná vlažná sprcha s následným ošetrením pokožky prípravkom po opaľovaní (ak máte možnosť, skladujte ho v chladničke a nanášajte chladivý), ktorý nielen hydratuje, ale vďaka obsahu dexpantenolu s hojivým účinkom mierni fotochemické poškodenie kože. Na zmiernenie svrbenia, schladenie a upokojenie spálenej pokožky výborne funguje termálna voda v spreji, rôzne hyalurónové a hydratačné hmly, ktoré je tiež ideálne skladovať ju v chladničke. Výborný je aj vychladený aloe vera gél. Domáce prostriedky ako vychladené plátky uhorky, kyslú smotanu či biely jogurt použite len v prípade, že na postihnutej koži nemáte otvorené rany a nemáte v danej chvíli poruke nič iné. Poskytnú príjemný chladivý efekt a taktiež potrebnú hydratáciu. Ďalšou možnosťou sú aj obklady z vychladeného odvaru harmančeka, zeleného čaju, repíka alebo mäty. To je však všetko iba „kozmetická pomoc“.
Foto: Bianka Stuppacherová
Pri silnejších spáleniach s tvorbou pľuzgierov, ako aj pri ďalších príznakoch v podobe bolestí hlavy, horúčke, zimnici, je dobré vyhľadať lekára. Ten potom na pokožku eventuálne predpíše lokálny kortikosteroid, aby sa zápal stlmil, prípadne lokálne alebo celkové antibiotiká, aby sa zabránilo infikovaniu pľuzgierov. Existuje však aj voľnopredajný hydrokortizón (kortikosteroid) vo forme masti. Samozrejmosťou by mal byť dostatočný príjem tekutín. Pľuzgiere by laik rozhodne nemal prepichovať, môže tak urobiť lekár alebo zdravotná sestra v ambulancii za sterilných podmienok. Ak pľuzgier praskne spontánne, ochranu zabezpečí vrstva antibiotickej masti a prekrytie sterilnou gázou. V prípade komplikácií v podobe bolestí a horúčky použite lieky proti bolesti a zápalu s účinnými látkami ako ibuprofén alebo kyselina acetylsalicylová .
Následkom spálenia kože UV-žiarením môžu byť poruchy pigmentácie kože a následný výsev pigmentových škvŕn.
Foto: Facebook
„Tento rok, našťastie, chodí minimum turistov so spálenou pokožkou,“ hovorí Slovenka Mária Tuncer, ktorá pracuje ako zdravotná sestra v Turecku (zabezpečuje ošetrenie dovolenkárov v oblasti od Kemeru po Alanyu). „Zatiaľ som videla možno troch slovenských pacientov, ktorí s týmto problémom museli vyhľadať lekársku pomoc. Podľa stavu pokožky sa rozhodujeme, aký typ maste im predpíšeme. Problém môže byť aj v tom, že ak má niekto prepísanú kortikosteroidovú masť, už nesmie vyjsť na slnko. Ale na slnko by nemal vyjsť ani nikto so spálenou kožou bez ohľadu na typ liečby, poškodenie sa len zväčšuje.“ Povedzte to však dovolenkárovi na začiatku dovolenky…
Príznaky spálenia kože UV-žiarením
- koža je červená, napätá, horúca, svrbí, páli
- sčervenanie sa vyskytuje na miestach vystavenia UV-žiareniu a je ohraničené
- môžu sa na nej vytvoriť bolestivé pľuzgieriky
- v horších prípadoch sa objaví opuch, väčšie pľuzgiere, postihnutý má zvýšenú teplotu, bolesť hlavy, zimnicu, slabosť, zrýchlený tep (príznaky úpalu)
- pri ťažkom spálení kože slnkom môže byť pacient aj hospitalizovaný a liečený s pomocou infúzií