„S postavením nôh, chrbtice, celého nášho tela súvisí to, ako dýchame. Prichádzajú sem deti so zvesenými plecami, hlavou v predklone, so stlačenou bránicou. Áno, málo sa hýbu, mnohé celé dni hľadia do mobilu, na tablet. Ak však výmena vzduchu v dýchacích cestách nie je dokonalá, pri telesnej teplote okolo 37 stupňov Celzia tu nastáva optimálna situácia pre množenie vírusov či baktérií. Ak máme pomôcť dieťaťu, ktoré je často choré, v prvom rade sa musíme pokúsiť cvičením vylepšiť jeho postúru, čiže pozíciu, v ktorej drží telo a spojiť to s nácvikom správnej hygieny dýchacích ciest a s dýchacími cvičeniami. Ak sa nám podarí naučiť ich správne pohybové i dýchacie stereotypy, navzájom ich prepojiť a rodičia s nimi budú v potrebných cvičeniach a udržiavaní návykov pokračovať doma, tak sme vyhrali,“ dodáva terapeut, ktorého mama bola pediatričkou.
Foto: Bianka Stuppacherová
Deti, ktoré tu absolvujú kúpeľnú liečbu, obyčajne začínajú inhaláciami. Je to súčasť hygieny dýchacích ciest. Inhalujú špeciálnu minerálnu vodu (konkrétne sa používa Vincentka) vždy sedem minút. Inhalácia spustí „soplíky“, takže nasleduje preplach nosa s pomocou nosovej sprchy (tu majú špeciálne tatranské nosové sprchy, ktoré vyrába pán v neďalekej obci). Tento preplach sa robí roztokom, keď sa 9 gramov soli rozpustí v litri vody, a každý si ho veľmi ľahko vyrobí aj doma. Preplach je dôležité robiť v predklone, aby sa nestalo, že potenciálna infekcia sa z horných dýchacích ciest dostane nižšie alebo do ucha. Deti, ktoré potrebujú riediť hlieny a vykašliavať ich, inhalujú na odporúčanie tunajšej lekárky aj mukolytikum a expectorans Ambrobene (väčšinou inhalujú s náustkom, niekedy s maskou na tvári). V kúpeľoch je aj inhalatórium, miestnosť pre spoločné inhalácie (niečo ako mokrá sauna). Tam sa inhaluje Sulinka.
Čítajte aj Fyzioterapeutka z Tatier: Deti si nevedia vysmrkať nos, veľa z nich nevie dokonca správne dýchať
Po inhaláciách a prelievaní nosa fyziologickým roztokom, čiže keď sú dýchacie cesty vyčistené, nasleduje v prípade niektorých detí svetelná terapia lampou Bioptron (6 minút, túto procedúru nemá paušálne každé dieťa), ktorej liečivé svetlo regeneruje bunky sliznice dýchacích ciest, sťahuje zápal a opuch. Tento druh terapie tunajšia kúpeľná lekárka obyčajne indikuje dvakrát do dňa – dopoludnia a popoludní.
„Deti treba naučiť správne dychové stereotypy, napríklad nádych bez pomoci ramien (mnohé deti pri tom zdvíhajú plecia), ideálna pozícia je v sede, väčšie deti na fitlopte, ak to nejde, potom v ľahu. Bránica však musí mať voľné pole pôsobnosti,“ zdôrazňuje Dušan Matejka. „Ďalej učíme rôzne odhlieňovacie techniky pre horné aj dolné dýchacie cesty a tzv. kombinovanú drenáž. Ak sa dieťaťu hlieny neustále vracajú do tráviacej trubice, postupne pokryjú sliznicu žalúdka a dieťa potom vyvracia aj to málo, čo počas choroby zje.“
Foto: Bianka Stuppacherová
Respiračnú fyzioterapiu tu učia hravým spôsobom, aj keď platí, že pri cvičení treba vždy dodržať základné cvičebné princípy, inak je to bezpredmetné. Rodičia musia byť počas fyzioterapie s deťmi, sú to kúpele, nie detský tábor. Musia sa naučiť, ako s deťmi správne inhalovať, smrkať, ako správne cvičiť. „Rodičovský monitoring vždy musí byť. Na začiatku určite. Neskôr deti, ktoré sem chodia opakovane viacero rokov, stále lepšie a lepšie spolupracujú. Dôležité je však vo všetkom pokračovať doma, inak to nemá význam,“ upozorňuje terapeut. „Myslím, že je zbytočné učiť deti a rodičov dvadsať cvikov, keď ich doma aj tak nebudú robiť. Treba im ukázať štyri, ale také, ktoré budú denne doma opakovať. Pri ktorých máme istotu, že dieťa, odchádzajúce z kúpeľov domov, ich naozaj ovláda. Ak s ním rodičia budú odporúčanú hygienu dýchacích ciest a potrebné cviky robiť doma, garantujem, že jeho zdravotný stav sa zlepší.“ Postup respiračnej fyzioterapie aj odhlieňovacie techniky posielajú rodičom aj mailom, lebo zo skúseností vedia, že papier sa ľahko stratí.
Foto: Bianka Stuppacherová
Deti často nevedia nielenže správne dýchať, ale nevedia si ani správne vysmrkať nos. "Mnohé malé deti smrkajú tak, že si upchajú obidve nosné dierky a vzápätí fúknu. Týmto spôsobom si možno uvoľňujeme uši v lietadle, ale ak má dieťa soplíky a v dýchacích cestách nebodaj infekciu, dostane sa mu takto všetko do Eustachovej trubice a začnú ho bolieť ešte aj uši. Iné deti zas smrkajú tak, že vydychujú ústami von vzduch. Správna technika smrkania by mala byť, upchať jednu nosovú dierku, ale stlačiť ju trošku vyššie nad nosovým krídlom. Vysmrkať voľnú nosnú dierku. Potom ich vymeniť. Ak sú prínosové dutiny plné hlienov, ktoré je problém uvoľniť, veľmi pomáha loptičková facilitácia. Toto loptičkovanie, ktorého autorkou je česká fyzioterapeutka, je vlastne akupresúra a techniku, jednotlivé ťahy malou molitanovou loptičkou po tvári dieťaťa, sa rodičia tiež môžu naučiť v kúpeľoch Lučivná. Robí sa s pomocou malej mäkkej loptičky, ktorá sa tu dá zakúpiť. Veľmi výnimočne sa stáva, že ak má dieťa plné a zapálené prínosové dutiny, silnejší tlak ho môže bolieť. Väčšine detí je to však príjemné (aj autorka má len pozitívnu skúsenosť s vlastným synom).
Loptičkovanie je účinné pri liečbe ochorení, ako je napríklad bronchiálna astma, peľové alergie, zápalové ochorenia pľúc, priedušiek, hrtana, hlasiviek či prínosových dutín. Používa sa aj pri liečení akútnej a chronickej nádchy alebo cystickej fibrózy.
Foto: Bianka Stuppacherová
Dôležitá je, samozrejme, aj klimatoterapia. Veľa ľudí ju podceňuje, ale práve dlhodobejší pobyt v „tatranskej nadmorskej výške“ je liečivý. Saunu či bazén človek nájde hocikde, ale liečivú okolitú klímu nie. Liečebné procedúry teda možno rozdeliť na tri základné skupiny – klimatoterapia, hygiena dýchacích ciest a liečebná telesná výchova.
(Podrobnejšiu reportáž z Kúpeľov Lučivná s vyjadreniami lekárky, fyzioterapeutov či rodičov detí spoločne s návodmi na odhlieňovacie techniky a respiračnú fyzioterapiu publikujeme v každomesačnej prílohe Pravdy Dobré zdravie 28. augusta 2024.)