Výrobňa očných protéz sídli na Gorkého ulici v Bratislave, na tom istom poschodí, ako aj stomatologická ambulancia. Majú veľa spoločného, riešia problémy na alebo v hlave – či už je to prázdna očná jamka, alebo pokazené zuby v ústnej dutine. Keď sa posadíte v čakárni, prvá otázka znie, či „čakáte na zubné, alebo na očné“. A ak chcete, môžete si „vybaviť“ aj oboje.
„Svojich klientov si už väčšinou poznám,“ konštatuje Ivana Prieložná-Kazíková. „Nedávno tu však sedel pán, ktorého som si nevedela zaradiť. Keď mi povedal, že čaká ku mne na očné, musela som sa naozaj lepšie prizrieť, pretože som na ňom vôbec nevidela, že má umelé okolo. A bolo naše!“
Veď áno, aj ona má úchylku. Tak ako obuvník, keď všetkým hľadí na topánky. Ona hľadí do očí, posudzuje farbu dúhoviek, či by ich zvládla identicky namaľovať. Oči sú pre Ivanu naozaj zrkadlom do duše. „Kamarát má dcéru s nádhernými modrými očami. Vždy, keď sa na ňu pozriem, v duchu si poviem: To by sa maľovalo!“ Alebo pri pohľade na iného poznamená: „Ty čo máš za oči? To by som nevedela namaľovať!“
Ťažšie sa maľuje hnedá dúhovka
Vraví, že v očiach vidíte iskru života. Starí ľudia majú často vodové oči, akoby zastreté závojom hmly. „Mám pána z Oravy, má 94 rokov, ktorý nosí očnú protézu 60 rokov. Vravievam mu položartom, veď sa už dlho poznáme: To čo máte za oči, strašná farba! Tak som mu vyrobila očnú protézu a – veď je vraj krajšia ako jeho vlastné zdravé oko! Však áno! Flirtujte s dámami protézou, a nie zdravým okom! To vaše už ani poriadnu farbu nemá! Ľuďom sa totiž pigmentácia dúhovky vekom stráca. "Mnohí boli ešte u môjho otca, v mladšom veku, mali modrú farbu očí a otec im vyrobil očnú protézu s modrou dúhovkou. Potom sa u mňa ukážu po dlhšom čase a som prekvapená. Ubezpečujú ma, že tá stará protéza, čo si so sebou priniesli, je ich, že vtedy mali naozaj také oči. Niekedy sa napríklad pôvodne modré či zelenkavé zmenia na hnedasté.“
Pokračovateľkou svojho legendárneho otca je Ivana Prieložná-Kazíková.
Mimochodom, najťažšie sa vraj maľujú hnedé oči. „Mám rada modré, zelené, šedé odtiene, pri takejto farebnosti sa s dúhovkou viete pohrať. Náročné je však trafiť správny hnedý odtieň, tých hnedých farebných tónov je veľmi veľa,“ prekvapí svojím tvrdením pani Ivana. Áno, očnú dúhovku na vyrobenú protézu doslova maľuje – ručne, s pomocou štetca a farbami vytlačenými z tuby, ktoré si mieša na palete. Ako výtvarníčka. Možno si poviete, že by sa to dnes, v čase umelej inteligencie, malo dať urobiť digitálne, oko odfotografovať a pomocou počítačovej technológie vyrobiť úplne identickú dúhovku. Problém je v tom, že takúto fotografiu nedokážete preniesť na materiál, ktorý by bol schopný vydržať vysokú teplotu v stroji pri polymerizácii. „Fotografia by sa mi na tej očnej guli rozliala. Môj otec Milan Prieložný sa to učil kedysi v Čechách a svoju techniku vycibril do detailov.“