Deväťročná Stelka z obce v blízkosti Bratislavy sa nového srdca dočkala. Veselo šteboce o tom, že je tretiačka na základnej škole a na chirurgické zákroky si nepamätá. „Áno, niekedy sa započúvam, ako mi bije,“ pripustí. Tému ďalej nerozvíjame, je vidieť, aké je pre rodičov ťažké hovoriť o náročnom období. Počas tehotenstva vôbec netušili, že by niečo nemalo byť v poriadku. „Narodila sa s vrodenou srdcovou chybou a museli ju operovať dva dni po narodení,“ hovorí potichu jej mama Oľga. „Bol to pre nás veľký šok.“ Ku slovu sa dostáva otec Viliam: „Prvá operácia sa relatívne podarila a do jej štyroch rokov sme mali v zásade pokoj. O transplantácii dovtedy nebola vôbec reč. Potom bol však potrebný ďalší zákrok, ale už nepomohol, došlo k fatálnemu poškodeniu srdca a v Detskom kardiocentre (DKC) jej museli implantovať mechanickú podporu, aby sa dožila transplantácie. Na nové srdce čakala s mechanickou podporou 35 dní.“
Berlínske srdce získava čas pre najmenších
„Dôvody na transplantáciu srdca u dieťaťa sú veľmi rôznorodé,“ vysvetľuje MUDr. Martin Záhorec, PhD., primár Kardiologického oddelenia a JIS DKC. „Existujú stovky rôznych kombinácií vrodených srdcových chýb. Zo získaných ochorení sú dôvodom na výmenu srdca väčšinou kardiomyopatie. Môžu postihnúť deti v akomkoľvek veku, najmladší pacient mal v čase transplantácie dva mesiace.“
Veľkou výhodou a nádejou pre pacientov čakajúcich na transplantáciu srdca je možnosť tzv. mechanickej podpory srdca. Bzučiaci prístroj možno nazvať aj akýmsi externým srdcom, na ktoré je pacient napojený a môže s ním odísť aj domov. Takáto podpora sa však nedá použiť pre pacientov, ktorí majú menej ako 20 kg, čiže donedávna to bol veľký problém. Dnes existuje tzv. berlínske srdce, čo je systém umelej podpory, ktorý udrží pri živote aj maličké dieťa so zlyhávajúcim srdiečkom, aby sa dočkalo transplantácie. S berlínskym srdcom však musia byť pacienti hospitalizovaní v kardiocentre. „Našťastie, takíto malí pacienti sú zriedkaví, počítame ich v jednotkách, ale aj momentálne sa u nás na JIS-ke takýto pacient nachádza a použitie berlínskeho srdca zvažujeme u ďalšieho,“ vysvetľuje primár Záhorec. „Priemerná čakacia doba na nové srdce v našom súbore detí, ktoré sa dočkali a podstúpili transplantáciu, bola 3,5 mesiaca. Sú však situácie, keď je to viac ako rok a v tomto období hrozia malému pacientovi s implantovaným umelým srdiečkom infekcie a výskyt krvných zrazenín, ktoré môžu spôsobiť aj fatálne komplikácie. Hoci to nie je jednoduché, technický pokrok prináša nádej a záchranu aj pre deti, ktoré doposiaľ túto možnosť nemali,“ dodáva.
O 250 % väčšie srdce. Iné nebolo!
Primár Kardiochirurgického oddelenia DKC MUDr. Matej Nosáľ, PhD., hovorí, že v priebehu ostatných 25 rokov uskutočnili 22 transplantácií srdca u detí. Pacienti dostali srdcia od slovenských a aj českých darcov. "Áno, dnes ide o pomerne štandardnú liečbu, zákrok, ktorý zlepšuje kvalitu života a prežívanie deťom aj dospelým. U všetkých našich pacientov sa transplantácia srdca podarila. Nie všetci žijú až doposiaľ. Mali sme totiž aj pacientov v naozaj ťažkom stave, keď sa už výrazne zhoršila aj funkcia obličiek či pečene. Ale za posledných desať rokov sa zlepšili možnosti imunosupresívnej liečby, predoperačná príprava, zlepšili sa možnosti i formy mechanickej podpory srdca. Doťahujeme sa na svetový trend.“
Najmladší pacient, ktorého primár Nosáľ transplantoval, bolo ani nie dvojmesačné dieťa. „Od narodenia mu zlyhávala ľavá komora a malo veľké šťastie, že v SR sa objavil vhodný darca,“ vysvetľuje. Raritným prípadom bol aj prípad pravostranného srdiečka, ktoré bolo potrebné transplantovať. „To bola jedna z najnáročnejších transplantácií,“ spomína si MUDr. Nosáľ. „Pacient mal srdce uložené napravo a aj orgány v bruchu mal takto otočené. Na transplantáciu dostanete normálne ľavostranné srdce a musíte ho tam nejakým spôsobom našiť. U tohto pacienta sa nám to, chvalabohu, podarilo. Tým, že máme veľký nedostatok darcovských sŕdc, musíme ísť niekedy doslova na hranu. Pred dvoma mesiacmi sme pre dieťa, ktoré už naozaj nemalo veľa času, získali darcovské srdce jeho krvnej skupiny, ale bolo o dosť väčšie, malo 250 % veľkosti normovanej pre nášho pacienta. Bolo tam výrazné riziko, že darcovské srdce sa do hrudníka nevmestí a nebude dobre fungovať. Pre to dieťa to však bola v danom čase jediná šanca, srdce sa podarilo transplantovať a pacient sa má momentálne dobre.“
Šťastie, nádej i bôľ zároveň
Každá takáto transplantácia je veľké šťastie a nádej pre rodičov dieťaťa, ktoré sa jej dožije a dostane nové srdce, zároveň však bôľ rodiny, čo práve stratila svoje dieťa, je obrovský. „My sa staráme o príjemcu a nemáme možnosť komunikovať s rodinou darcu, to sa deje v odberových nemocniciach. Vždy je najprv veľká snaha zachrániť život každého dieťaťa, ale keď sú potvrdené známky mozgovej smrti, nasleduje komunikácia s rodinou dieťaťa o darovaní orgánov. Je to extrémne náročný proces, pretože pre pozostalých ide o stav, ktorý vznikol náhle – následkom dopravnej nehody, utopenia, náhlej mozgovej príhody pri vrodených cievnych postihnutiach, o ktorých nikto nevedel. Rodiny zosnulých detí, ktoré súhlasia s odberom pre záchranu života iných, si zaslúžia obrovský obdiv. Ich rozhodnutie je nesmierne statočné. Za posledných sedem rokov sme urobili jedenásť transplantácií srdca, všetky deti prežili a majú sa dobre,“ uzavrel MUDr. Martin Záhorec.