Objasnime si najprv pojem exotika. Ktorá krajina je pre nás ako turistov zo Slovenska exotická? „Exotické krajiny sú zo zdravotného hľadiska tie, kde spektrum ochorení je INÉ ako v našej krajine,“ myslí si pediatrička Elena Prokopová. Má na mysli nákazy ako napríklad malária či horúčka dengue, ale nepochybne aj diagnózy, ktoré už u nás vďaka povinnému očkovaniu nie sú štandardom. Áno, aj u nás sa už vyskytol ázijský komár tigrovaný, ale stále to nie je štandard, zdôraznila lekárka na tlačovej konferencii poisťovne UNION.
Veková hranica? Ťažko povedať
Je ťažké jednoznačne stanoviť hranicu, od koľkých rokov detského veku je už vhodné cestovať počas našich zimných mesiacov do exotických krajín s časovým posunom i veľkou zmenou počasia v krátkom čase (rozdiel viac ako 30 stupňov Celzia). Mnohohodinové presuny lietadlom sú náročné, aj keď pravdou, že niekedy cestu lepšie zvládne dieťa ako dospelý s chronickými zdravotnými problémami. „Do troch mesiacov života dojčaťa však cesta lietadlom v žiadnom prípade nie je vhodná,“ podotýka známa pediatrička. „A nad tri mesiace jedine v prípade, že ide o zásadnú potrebu niekam vycestovať, napr. rodičia musia nevyhnutne odísť za prácou. Až v osemnástich mesiacoch detského veku sú ukončené zásadné povinné očkovania a takisto spomínaná veková hranica súvisí aj s rozvojom imunity dieťaťa,“ dodáva. „Osobne by som do tých piatich, šiestich rokov detského veku zvažovala výjazd do exotiky. Dieťa sa bude tešiť z pláže, z teplej vody, ale nie za cenu, keď je riziko väčšie ako radosť. Čiže nie niekde, kde je výskyt malárie, dengue, vírusu zika. Zvažovať treba aj spôsob cestovania, to, či sa pohybujeme v mestách, v džungli, na safari, kde sme ubytovaní a ako sa stravujeme.“
Foto: Bianka Stuppacherová
Samozrejme, hepatitídu typu A si raz český turista priniesol aj z päťhviezdičkového hotela v Egypte (nákazu šíril človek pracujúci v kuchyni a pri „áčkovej žltačke“ ide o dobrovoľné očkovanie), pre iné chronické ochorenie mu však nákaza natoľko zhoršila zdravotný stav, že zomrel. Iné rodiny možno bez problémov cestujú po Vietname či Kambodži a nemusí sa nič stať. Ide však o mieru rizika, pretože náhody a raritné prípady, tie sa udejú vždy.
Pravidelne čítam odborný časopis „Očkování a cestovní medicína“ a ak by náhodný laický čitateľ bral vážne všetky kazuistiky zo sveta cestovateľskej medicíny, o ktorých tu odborníci píšu, asi by nevytiahol päty zo Slovenska. Aj z Chorvátska si už turistka doniesla tropickú horúčku papatači. Larva migrans pod kožou v nohe chlapčeka z plážového piesku, uhryznutia opicou, psami, úplne raritne dokonca aj netopierom (aj tie môžu prenášať besnotu). Pri malom dieťati však stačí aj hnačka či mierne zvýšená teplota na to, aby sa rodič v krajine Ázie či Latinskej Ameriky ocitol v panike. Hnačka a rýchla dehydratácia sú dokonca veľmi nebezpečné, preto je veľmi dôležité mať veľmi dobre vybavenú vlastnú lekárničku a myslieť aj na rehydratačné roztoky. Aj keď sú situácie, keď sa bez infúzie priamo do žily pacient nezaobíde. Zažila to novinárska kolegyňa v Dubaji – mimochodom, dve infúzie s účinnými látkami proti úpornému vracaniu (tzv. antiemetiká) plus rehydratácia ju stáli 2 000 eur „cash“. Neskôr jej to uhradila poisťovňa, hoci na peniaze čakala dva mesiace.
Skok do poloprázdneho bazéna
Ako autorka blogov na tému Srí Lanky som sa v minulosti stretla s problémom rodičov, ktorí cestovali po Srí Lanke a ich dieťa dávilo a malo horúčku. Boli práve v hornatej časti ostrova, kde nie je taká turisticky rozvinutá infraštruktúra, ako na západe či juhu a mnohé lekárne tam pôsobia nedôveryhodne. Bolo treba zohnať čapíky proti teplote do konečníka, ktoré v lekárničke Slováci nemali. Dieťa všetku účinnú látku v tabletách vydávilo. Vysvetlite takúto požiadavku po anglicky zle hovoriacemu človeku v „ošuntelej“ lekárni na cejlónskom vidieku. Bolo to bez šance a museli ísť autom štyri hodiny do najbližšieho veľkého mesta, kde im napokon pomohli v nemocnici.
„Moja lekárnička vždy vážila asi dva kilogramy,“ smeje sa Marika Srnánková, ktorá už roky vedie blog zameraný na cestovanie s deťmi. Jej dvaja synovia už medzitým vyrástli a dnes sú to tínedžeri. „Hneď, ako to bolo možné, dala som chlapcov očkovať proti hepatitíde A (béčková je v povinnom očkovaní – pozn. aut.). Nikdy sme síce neužívali antimalariká, ale vždy sme používali preventívne repelenty. Z účinných látok proti teplote a bolesti som nosievala paracetamol aj ibuprofén a keďže starší Michal trpieval laryngitídami, vo výbave som mávala aj čapíky do konečníka. Vždy sme pili iba balené vody a v nich sme si umývali aj zuby. Ovocie sme si vždy šúpali a nejedli sme ho predpripravené na táckach predajcov. Raz sme však všetci v reštaurácii na Madagaskare dostali salmonelózu, hoci deti sa z nej dostali lepšie a rýchlejšie ako my rodičia. A potom sa nám v Albánsku stal úraz, keď syn skočil do bazéna, ktorý vďaka modrej fólii vyzeral plný vody. Nebol a chlapec mal obrovské šťastie, že skončil "iba“ so šiestimi stehmi na brade. S nemocnicou v Albánsku sme však mali vynikajúcu skúsenosť. A, samozrejme, nevyhnutné je poistenie liečebných nákladov."
„Vychytené krajiny“ túto sezónu
Klienti poisťovne UNION uzatvorili v tejto sezóne cestovné poistenie najčastejšie do týchto krajín: Thajsko, Maldivy, Srí Lanka, Tanzánia, Omán. Podľa štatistík tejto poisťovne Slováci cestujú väčšinou na dva týždne, 63 % všetkých ciest je v trvaní do 15 dní. „Naším najstarším klientom bol 85-ročný muž, ktorý cestoval na 23 dní do Indie. Len o štyri roky mladší bol pán, ktorý sa vybral na výlet do Tanzánie,“ prekvapuje Tomáš Kalivoda, riaditeľ komerčnej poisťovne UNION. Mimochodom, takmer vo všetkých poisťovniach majú starší ľudia (nad 70 rokov) prirážky za krátkodobé cestovné poistenie. Niektoré starším ľuďom ponúkajú len komplexnejší balík poistenia. Niektoré poisťovne klientov nad 75 rokov ani nepoistia.
Čítajte viac INFOGRAFIKA: Lekárnička - Čo by v nej nemalo chýbať
Uvedomiť si treba aj to, že aj nepodrobenie sa povinnému očkovaniu môže mať za následok fakt, že poisťovňa neuhradí náklady nutné na liečbu ochorenia. Samozrejme, musí ísť o očkovanie, ktoré sa zaraďuje medzi povinné (typická je žltá zimnica alebo meningitída počas púte hadž do Saudskej Arábie). Na čo však ľudia zabúdajú, je skontrolovať si hoci platnosť očkovania proti tetanu u svojho všeobecného lekára (starší cestovatelia by dokonca mali zvažovať aj preočkovanie záškrtu a čiernemu kašľu, čo je, napokon, aktuálne aj v samotnej SR, kde čierny kašeľ u starších už neimúnnych ľudí nemusí byť nijakou raritou). Osobne poznám dvoch ľudí, ktorí čierny kašeľ prekonali po päťdesiatke, a nebola to „ľahká infekcia“.
Odborník na cestovateľskú medicínu, doc. MUDr. Rastislav Maďar, CSc. kedysi veľmi pekne zhrnul, kedy (ne)cestovať do exotiky s deťmi. „Treba si zistiť, či zdravotná starostlivosť zo strany pediatrov je tam porovnateľná s našou,“ povedal pred rokmi. A nech je naše zdravotníctvo akékoľvek, systém pediatrickej starostlivosti nám roky závideli aj podstatne vyspelejšie krajiny.