Tím expertov z univerzity v japonskom meste Kjóto odobral kmeňové bunky dospelým myšiam a zmenil počet génov tak, že vznikli bunky veľmi podobné prvotným zárodočným bunkám, z ktorých sa vytvárajú u mužov spermie a u žien oocyty (zárodočné vaječné bunky).
Potom vedci umelo vytvorili vaječník tak, že vznikajúce vajíčka obklopili inými typmi podporných buniek, ktoré sa normálne nachádzajú vo vaječníkoch. Vaječník potom transplantovali živým myšiam. U nich bunky dorástli na oocyty, ktoré vedci myšiam odobrali, oplodnili ich v skúmavke a znovu ich implantovali budúcej matke. Výsledkom boli myšie mláďatá, ktoré boli v dospelom veku schopné reprodukcie.
Podľa odborníkov experiment zvyšuje pravdepodobnosť, že ženy neschopné samy produkovať prirodzenou cestou vajíčka, by si ich mohli nechať vypestovať v skúmavke zo svojich vlastných buniek.
Vedúci výskumu profesor Mičinori Saito uviedol, že spomínaná metóda ešte nepredstavuje liečbu pre ľudí trpiacich problémami s neplodnosťou a že k takejto liečbe zostáva ešte prejsť dlhú cestu. Zároveň však vyhlásil, že tím „má v úmysle pokračovať s výskumom u opíc a u ľudí“.
Kmeňové bunky, ktoré sa vyvíjajú na špecializované telesné tkanivá, vyvolali vo vedeckej obci veľké vzrušenie, pretože ponúkajú šancu obnovy orgánov poškodených pri chorobách či nehodách. Donedávna bol jediným spôsobom, ako získať kmeňové bunky, ich odber z embryí. To je kontroverzný proces, pretože so sebou nesie nutnosť zničenia embrya.