Typická je pre ne tenká, flexibilná podrážka, široká špička a nulový rozdiel medzi výškou päty a špičky. „Barefoot topánku bez problémov ohnete, hovoríme tomu, že sa dá žmýkať,“ vysvetľuje Mia Štepanovská, odborníčka na barefoot obuv. „Môže to mať benefit aj v tom, že sa ľahko pri cestovaní zbalí do batožiny,“ smeje sa.
Foto: Bianka Stuppacherová
Ich výhody spočívajú najmä v inom – umožňujú zapájanie svalov, ktoré bývajú pri bežnej obuvi menej aktívne. Vďaka lepšimu kontaktu so zemou dochádza pri chôdzi v takýchto topánkach ku zlepšeniu vnímania polohy tela. Široká špička topánok dáva dostatočný priestor všetkým prstom, čím môže predchádzať deformitám ako vbočený palec (hallux valgus) a podobne. Chodenie v barefoot obuvi môže prispieť k rozvoju svalov, šliach a väzov v chodidle a členku.
Čítajte aj Máte oranžové dlane a chodidlá? Čo to znamená?
Barefoot topánky môžu nosiť deti aj dospelí. Treba však splniť niektoré podmienky. Pre deti, ktoré ešte len začínajú chodiť, je často chôdza naboso alebo v mäkkej barefoot obuvi odporúčaná ako ideálna voľba. Detská noha sa ešte formuje a barefoot topánky jej umožňujú vyvíjať sa prirodzene a bez obmedzení. Správne fungovanie chodidiel má vplyv na postavenie kolien, panvy a chrbtice. Chodenie v barefoot obuvi alebo naboso stimuluje nervové zakončenia, čo prispieva k rozvoju nervovej sústavy.
Foto: Bianka Stuppacherová
Podmienkou bezpečného nosenia sú však zdravé chodidlá, čiže musí ísť o dieťa bez výrazných ortopedických diagnóz, akými sú plochá noha či hypotonický syndróm (stav zníženého svalového napätia) a podobne. Ak dieťa v určitom veku prechádza na barefoot z klasickej obuvi, adaptácia na takéto topánky by mala byť postupná, aby sa predišlo preťaženiu chodidiel. Kvalitná barefoot obuv má flexibilnú podrážku, je ľahká, má tzv. nulový drop (nulový rozdiel medzi výškou päty a špičky) a je dostatočne široká v oblasti prstov. Nie všetky deti sa vyvíjajú rovnako, preto je dôležité sledovať ich individuálne potreby a reakcie a v prípade pochybností či akýchkoľvek ortopedických problémov by sa k problému či druhu obuvi mal vyjadriť ortopéd (alebo fyzioterapeut).
Pri dospelých je to podobné. „Barefoot je výborná voľba, ak máte zdravé chodidlá. Ale je to nezodpovedná voľba, ak má človek na chodidlách deformity, resp. už odborníkom diagnostikované problémy,“ vysvetľuje podologička (podológia je náuka o chodidlách – pozn. aut.) Anita Nopp z Bratislavy. „Dôležité je najskôr odstrániť prípadné zlé návyky, ktoré má človek pri chôdzi a pripraviť šľachy a svaly nôh na zmenu. Niekedy je nutné aj odborné vedenie. Je to ako príprava na maratón, potrebné je začať postupne. Nemôžeme si len kúpiť tenisky a postaviť sa rovno na štart,“ dodáva.
Foto: Bianka Stuppacherová
Tvrdí, že osobne má rada barefootové obúvanie, najmä pre priestor na prsty (tzv. nadmerok pred prstami by mal byť pol centimetra) a ohybnosť, ktorou je tento typ obuvi typický. Z bežnej obuvi akoby tieto vlastnosti vymizli. „Pri barefoote je však potrebné zvážiť, kedy a ako,“ zdôrazňuje Anita Nopp. „Momentálne žijeme tzv. flat dobu, keď pomaly ani neexistuje nerovný povrch. Dlažbové a asfaltové povrchy ťahajú pasívne svalstvo k zemi ako magnet. Väčšina detí aj dospelých sa málo pohybuje, sedia doma pred televízorom alebo za počítačom, mnohí majú nadváhu alebo sú obézni. Nadbytočné kilogramy a nedostatok pohybu sa podpíšu aj na stave chodidla, postupne nastane problém so zlým držaním tela, nesprávnym postavením členkov, kolien, s plochonožím. Ak si obuje barefoot takýto človek a bude tak chodiť výlučne po meste, ublíži mu to.“
Foto: Bianka Stuppacherová
Podľa nej je barefoot vhodný pre aktívne deti a dospelých, do záhrady, do lesa, na kamenisté, nerovné povrchy, na cvičenie a podobne. Dôležité je kombinovať nielen rôzne druhy povrchov, ale aj jednotlivé typy obuvi a prispôsobiť topánky činnosti, ktorú v nich ideme vykonávať. Kamarátka autorky tohto článku prišla v barefoot obuvi na tzv. lesnú terapiu, čo je vedomý pobyt v lese s cieľom riešiť rôzne problémy (duševné aj zdravotné). Podstatou je nielen spomalenie, ale aj zmyslové vnímanie, prepojenie s prírodou, na čo je optimálne byť bosý (v teplejších mesiacoch) alebo v obuvi, pri ktorej chodidlo dokáže vnímať povrch, teplotu i nerovnosti terénu.
„Náš mozog koordinuje náš pohyb, rozpoznáva, či stúpame po mäkkom povrchu, ako je piesok, pôda, alebo po tvrdom teréne, ako je asfalt či betón. Ak máme rigidnú podrážku, táto komunikácia sa narúša a mozog si musí domýšľať. Prirodzený kontakt našich chodidiel s podlahou je obrovská výhoda barefootu. Na druhej strane, barefoot nič neodpustí – ak dupete, bude vás bolieť päta. Musíte sa naučiť našľapovať inak,“ dodáva podologička.
Výhody barefoot topánok:
Foto: Bianka Stuppacherová
- podpora prirodzenej mechaniky chodidla
- zlepšenie rovnováhy a stability
- prevencia niektorých deformít
- posilnenie svalstva nôh
Riziká a výhrady odborníkov:
- nevhodné pre každého (nie sú určené na chodidlá s problémami ako plochá noha, vbočená chôdza, keď sa viditeľne opotrebúva vnútorný okraj topánky a kolená idú k sebe, rôzne deformity…)
- prechod z klasickej obuvi na barefoot musí byť postupný (inak bolesti chodidiel, lýtok, achilovky)
- vyššie riziko zranenia v teréne či na tvrdých mestských povrchoch (je to podobné, ako keby bol človek bosý, musí si zvýšene dávať pozor)
Cviky na aktiváciu chodidiel:
1. Krúženie členkami
- Sadnite si, vystrite nohy, krúžte členkami postupne do oboch strán (10-krát v každom smere).
Aktivujete tak mobilitu.
2. Zdvihnite palec, ostatné prsty nechajte na zemi
- Skúste zodvihnúť len palce nôh – ostatné prsty nechajte na zemi.
- Potom opačne: palec na podlahe, zvyšné štyri prsty nahor.
- Urobte 10 opakovaní – posilňujete svaly okolo palca (dôležité pri haluxoch).
3. Rolovanie chodidla na loptičke
- Použite masážnu alebo tenisovú loptičku.
- Rolujte pod chodidlom 1–2 minúty každú nohu.
- Pomáha uvoľniť fascie, zmierni bolesť a zlepší citlivosť.
4. Uchopovanie predmetov prstami nôh
- Zoberte malý uterák, ceruzku alebo štupeľ z fľaše.
- Skúste ho zodvihnúť prstami chodidla.
- Aktivuje to priečnu aj pozdĺžnu klenbu chodidla.
5. Vedomá chôdza (tréning „nedupania“)
- Skúste chodiť vedome – najprv dopad cez stred chodidla, nie priamo na pätu.
- Pomáha vizualizácia, predstavujte si, že našľapujete ako mačka – ticho a jemne, nikto vás nesmie počuť.