Vidiecke deti v predškolskom veku majú vyššiu pravdepodobnosť nadváhy a brušnej obezity, a tiež trávia viac času pred obrazovkami ako ich mestskí rovesníci. Štúdia spája vyššie riziko nadváhy a centrálnej obezity u 3–4 ročných detí žijúcich vo vidieckych oblastiach s viac sedavým životným štýlom a časom stráveným pred obrazovkami.
Nový výskum prezentovaný na tohtoročnom Európskom kongrese o obezite (ECO) v španielskej Malage odhaľuje, že deti vo veku 3 až 4 roky žijúce vo vidieckych oblastiach majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu nadváhy a brušnej obezity (nadbytočný tuk v oblasti pásu), a trávia viac času pred obrazovkami ako deti žijúce v mestách.
„Naše zistenia ukazujú rozdielne vzorce toho, ako fyzická aktivita, čas pred obrazovkou a spánok súvisia s nadváhou a brušnou obezitou v mestskom a vidieckom prostredí, čo naznačuje, že jednotné stratégie na riešenie nadváhy a obezity v ranom detstve pravdepodobne nebudú účinné,“ uviedla hlavná autorka, Karoliina Uusitalo z Výskumného centra Folkhälsan a Helsinskej univerzity vo Fínsku.

Približne 1 z 3 detí v Európskom regióne WHO má nadváhu alebo obezitu, pričom sa odhaduje, že do roku 2035 bude v Európe žiť s obezitou 17 miliónov chlapcov a 11 miliónov dievčat vo veku 5–19 rokov. Identifikácia detí s najvyšším rizikom a pochopenie environmentálnych a geografických faktorov, ktoré k tomuto riziku prispievajú, je kľúčová pre účinnú prevenciu.
Pohybové správanie — nedostatok fyzickej aktivity, nadmerne sedavý spôsob života (napr. čas pred obrazovkami) a zlý spánok — sú potenciálnymi rizikovými faktormi nadváhy a obezity u detí, no dôkazy u malých detí sú nejednotné a zameriavajú sa najmä na index telesnej hmotnosti (BMI). Ten môže skresľovať skutočné množstvo telesného tuku, keďže nezohľadňuje zloženie tela. Taktiež účinky urbanizácie na pohybové správanie a telesný tuk u malých detí nie sú dostatočne preskúmané.
Výskumníci sa preto zamerali na rozdiely medzi mestským a vidieckym prostredím v pohybovom správaní (fyzická aktivita, sedavý čas, čas pred obrazovkou a spánok) a ukazovateľoch telesného tuku (BMI a pomer obvodu pása k výške – WHtR) u 1 080 detí vo veku 3 a 4 roky.

V rokoch 2022–2023 účastníci zo 57 % mestských a 43 % vidieckych oblastí Fínska nosili týždeň na páse akcelerometer, ktorý meral intenzitu fyzickej aktivity a sedavý čas. Rodičia zároveň zaznamenávali detský spánok, čas strávený pred obrazovkami a frekvenciu konzumácie sladkých nápojov a nezdravých pochutín.
Výskumníci zmerali výšku, hmotnosť a obvod pása detí, aby vypočítali BMI a kategórie hmotnosti (normálna hmotnosť vrátane chudosti a nadváha vrátane obezity) podľa pohlavia a veku podľa fínskych referenčných hodnôt. WHtR nad 0,55 sa považoval za ukazovateľ brušnej obezity.Analýza ukázala jasné rozdiely medzi mestským a vidieckym prostredím: 24 % detí vo veku 3 a 4 roky žijúcich vo vidieckych oblastiach malo nadváhu alebo obezitu, v porovnaní so 16 % v mestských oblastiach. Podobne, 19 % detí z vidieka malo brušnú obezitu v porovnaní so 13 % v mestách. Deti žijúce vo vidieckych oblastiach tiež v priemere spali viac (11 hodín 19 minút vs. 11 hodín 11 minút) a trávili viac času pred obrazovkami (1 hodina 26 minút vs. 1 hodina 14 minút) v priebehu 24 hodín než ich mestskí rovesníci.

Výskumníci zistili, že vyššia miera fyzickej aktivity strednej až vysokej intenzity (napr. beh a energická hra) v mestskom prostredí a vyššia ľahká fyzická aktivita (napr. pokojná hra) vo vidieckom prostredí boli spojené s vyšším rizikom nadváhy (na základe BMI), nie však s brušnou obezitou (podľa WHtR).
„Tento výsledok môže naznačovať, že pomer obvodu pása k výške je lepším ukazovateľom množstva telesného tuku, zatiaľ čo BMI nerozlišuje medzi tukom a svalovou hmotou, ktorá pri vyššej aktivite narastá,“ vysvetlila Uusitalo.
Iba vo vidieckych oblastiach bol vyšší čas pred obrazovkami spojený s vyšším rizikom nadváhy aj brušnej obezity.

Podľa spoluautorky Eliny Engbergovej z Výskumného centra Folkhälsan a Helsinskej univerzity „silnejší vzťah medzi časom pred obrazovkami a ukazovateľmi obezity vo vidieckych oblastiach môže byť čiastočne vysvetlený vyšším zaznamenaným časom pred obrazovkami u vidieckych detí, zatiaľ čo v mestách sa zdajú byť významnejšie iné faktory,“ uvádza.
„Zdravotné dôsledky a pretrvávanie detskej obezity až do dospelosti poukazujú na potrebu zlepšiť spoločenské a rodinne orientované preventívne stratégie na miestnej úrovni, ktoré by mohli znížiť rozdiely v riziku medzi deťmi z vidieka a miest,“ dodala.
Ide o prierezovú štúdiu, a preto z nej nie je možné vyvodiť jednoznačné príčinné závery. Výskumníci tiež upozorňujú na možnosť opačnej príčinnosti – že vyšší čas pred obrazovkami môže byť dôsledkom nadváhy a nie jej príčinou. Štúdia sa taktiež spoliehala na rodičovské hlásenia, nie na objektívne merania času pred obrazovkami a spánku. Medzi silné stránky štúdie patrí relatívne veľká vzorka malých detí, použitie nameraných údajov o výške, váhe a obvode pása, ako aj merania fyzickej aktivity pomocou zariadenia.