Podľa údajov doc. MUDr. Zuzany Zelinkovej, PhD., gastroenterologičky z Bratislavy, na Slovensku, predpokladáme približne 15-tisíc pacientov s IBD (z angličtiny inflammatory bowel disease), v susedných Čechách okolo 60-tisíc. Ide o celoživotné ochorenie, ktoré sa týka najčastejšie mladých ľudí v produktívnom veku. Ochorenie sprevádzajú hnačky, teploty, bolesti brucha, krv v stolici – ide o tzv. alarmujúce príznaky, keď by už pacient nemal zbytočne vyčkávať, ale čo najskôr vyhľadať lekára, najmä gastroenterológa. V prípade Crohnovej choroby môže zápal postihovať ktorúkoľvek časť tráviacej sústavy, v prípade ulceróznej kolitídy ide o postihnutie hrubého čreva.
V priemyselne vyspelých krajinách narastá počet autoimunitných chorôb
Idiopatické (z neznámej príčiny) črevné zápaly sa po prvýkrát objavili v priemyselne najrozvinutejších krajinách.
Ulcerózna kolitída bola po prvýkrát opísaná a odlíšená od infekčne podmienených zápalov hrubého čreva na konci 19. storočia vo Veľkej Británii, čo bola v tom čase najpriemyselnejšia krajina sveta.
Crohnova choroba bola opísaná a odlíšená od črevnej tuberkulózy v roku 1932 v New Yorku.
Doteraz platí: V ekonomicky menej rozvinutých krajinách prevládajú infekčné zápaly hrubého a tenkého čreva, kým v tých, ktoré sú na tom ekonomicky lepšie, narastajú skôr autoimunitné choroby (medzi ne patria nešpecifické črevné zápaly alebo celiakia). Autoimunitné ochorenia sú choroby, pri ktorých imunitný systém omylom útočí na vlastné zdravé bunky a tkanivá tela. Normálne má imunitný systém chrániť telo pred infekciami a choroboplodnými zárodkami (napr. baktériami a vírusmi), ale pri autoimunitných ochoreniach zlyháva pri rozličovaní „vlastného“ a „cudzieho“.
„U pacientov sa striedajú obdobia bez príznakov, tzv. remisie, a obdobia relapsu, keď pociťujú problémy a ťažkosti. Pri Crohnovej chorobe môžu vzniknúť kanáliky, fistuly vyplnené hnisom, ktoré vyúsťujú v oblasti konečníka. Ide o mimoriadne bolestivý a nepríjemný prejav ochorenia. Zápal sa však môže prejaviť aj v iných orgánoch,“ píše sa v odbornom týždenníku Zdravotnícke noviny 15/2024, ktorý bol venovaný problematike gastroenterológie.
„S pánom Crohnom je to veľmi náročné,“ napísala autorke článku pacientka Júlia. „Som po sedemnástich operáciách, mala som aj dočasné vývody stolice, už sú odstránené… Ale každú noc trpím únikom stolice a podľa lekárky si mám na to zvyknúť… Riešim to aj s neurológom, ale určite chápete, aké je to obmedzujúce.“ Pacientka reagovala na tento článok:

Ako prebieha chronický zápal v čreve? „Je to súboj vody a ohňa,“ opísal túto situáciu v rozhovore pre odborný týždenník prof. MUDr. Milan Lukáš, CSc. „Na jednej strane je črevný mikrobióm. A na strane druhej tráviace ústrojenstvo s mohutným imunitným systémom, ktorý nás chráni, aby žiadna patogénna baktéria neprenikla do tela. A medzi týmito dvoma systémami je slizničná bariéra, vrstvička tenká jeden milimeter. Ak je prítomná genetická predispozícia pozmeňujúca imunitnú odpoveď, táto milimetrová vrstvička slizničnej bariéry sa poruší a baktérie sa dostávajú dovnútra, do steny tenkého a hrubého čreva. Na to reaguje imunitný systém a začne črevo ničiť. Výsledkom je chronický, teda stále sa opakujúci zápal.“

Menej známe sú mimočrevné prejavy spomínaných zápalových ochorení čriev. Zápal sa totiž môže prejaviť aj v iných častiach tela, ako sú kĺby, oči či koža. Tieto prejavy zdanlivo nesúvisiace s IBD sa niekedy objavia ešte skôr ako samotný črevný zápal. Ich správne vyhodnotenie je dôležité aj pre samotnú diagnostiku ochorenia.
Artritída, zápal kĺbov, je najčastejšou komplikáciou a vyskytuje až u 30 % pacientov s Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou. Kožné prejavy sú druhými najčastejšími mimočrevnými komplikáciami. Postihujú viac ako 20 % IBD pacientov vo forme rôznych kožných uzlín, pľuzgierov, análnych trhlín, ale aj psoriázy. Mimočrevné prejavy sú nielen bolestivé a obmedzujúce, ale často zostávajú nediagnostikované alebo nesprávne liečené, keďže ich súvis s IBD nie je vždy zrejmý,“ upozornila MUDr. Anna Gojdičová, PhD., vedúca lekárka Centra pre špecializovanú liečbu IBD, Gastroenterologické centrum Bezručova. Pacienti s IBD sú ohrození napríklad aj rednutím kostí. Mimochodom, títo pacienti majú aj vyššie riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka (riziko stúpa s dĺžkou trvania ochorenia, rozsahom postihnutia čreva aj závažnosťou zápalu).
„V našej pacientskej organizácii sa opakovane stretávame s prípadmi, keď pacientom nie je priznaný invalidný dôchodok. Je to jasné – sme mladí, navonok vyzeráme zdravo, no realita je úplne iná. IBD je však komplexné ochorenie, ktoré výrazne zasahuje do fyzického aj duševného zdravia. Operácie, zápaly, vedľajšie účinky liečby či dlhodobé vyčerpanie sú pre mnohých každodennou realitou, s ktorou sa veľmi ťažko žije aktívne a produktívne,“ hovorí Mgr. Veronika Ivančíková, predsedníčka Slovak Crohn Clubu a dodáva, že hoci máme na Slovensku dostupnú a modernú liečbu, pacientom by výrazne pomohlo aj väčšie pochopenie zo strany verejnosti a štátu – najmä v oblasti sociálnej podpory, ktorá by zohľadňovala skutočnú záťaž života s týmto ochorením.

Hoci kedysi sa pacienti s IBD liečili najmä imunosupresívami a kortikosteroidmi, dnes majú moderné biologické lieky, ktoré dokážu efektívne potlačiť zápal, a tým zlepšiť kvalitu života. Podstupujú teda celoživotnú liečbu, ktorú bolo ešte donedávna možné podávať len v špecializovaných centrách. „Dnes však majú pacienti k dispozícii lieky, ktoré si sami aplikačným perom podávajú pod kožu. Okrem nich máme k dispozícii už aj tabletkové formy liekov. Pacienti ich dobre tolerujú, vďaka čomu môžu svoje ochorenie efektívne udržiavať pod kontrolou bez potreby častých návštev IBD centier,“ hovorí MUDr. Martin Huorka, PhD. predseda Pracovnej skupiny pre IBD Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti.
Treba však dodať aj to, že v súčasnosti nie je známy nijaký liek na IBD, ktorý by ho vyliečil. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a na to, aby sa zápalové ochorenie čriev dostalo do dlhodobej remisie (obdobia bez príznakov). Žiadna biologická liečba nevie tieto autoimunitne sprostredkované choroby vyliečiť definitívne. Nezasahuje totiž príčinu, ktorá ich spôsobuje. Napriek tomu je biologická liečba v porovnaní s konvenčnou cielenejšia, rýchlejšia a efektívnejšia.
Svetový deň IBD je 19. mája
Svetový deň IBD si 19. mája každoročne pripomínajú organizácie vo viac než 50 krajinách sveta s cieľom šíriť povedomie o Crohnovej chorobe a ulceróznej kolitíde. Na Slovensku sa k tejto iniciatíve opätovne pripája aj Slovak Crohn Club a Slovenská gastroenterologická spoločnosť. Symbolickým gestom vyjadrenia podpory pacientom bude fialovou farbou osvetlený Prezidentský palác a viaceré dominanty v krajských mestách v rámci Slovenska. Medzi nimi napríklad Most SNP v Bratislave, Dóm svätej Alžbety v Košiciach, Budatínsky hrad a Sirotársky kostol v Žiline, Nitriansky hrad, Mestská veža a radnica v Trnave, Hodinová veža a budova radnice na námestí SNP v Banskej Bystrici a Liptovské múzeum v Ružomberku.