Vďaka novým výsledkom štúdie však bolo možné Mirke bezpečne prerušiť hormonálnu liečbu na dva roky, aby mohla otehotnieť bez zvýšeného rizika pre ňu či dieťa. Stal sa zázrak – otehotnela prirodzeným spôsobom. Jej príbeh si prečítate TU.
Na Slovensku žije 30-tisíc žien s diagnózou rakoviny prsníka a 3 200 ich každý rok pribudne. Áno, vyšší vek rovná sa vyššie riziko. Výskyt rakoviny prsníka však stúpa aj v mladších vekových kategóriách, tá so skorým nástupom v rokoch 1990–2019 narástla o takmer 80 %.
„Pri téme materstva a zhubných nádorov prsníka je dôležitý fakt, že stúpa priemerný vek, kedy sa ženy stávajú matkami a zároveň klesá vek pri vzniku tejto diagnózy. Téma materstva u pacientky s karcinómom prsníka je teda čoraz aktuálnejšia,“ hovorí Veronika Rybanská, PhD., riaditeľka Inštitútu zdravotných analýz MZ SR. Podľa štatistík od roku 2014 do 2022 na Slovensku 777 žien porodilo a zároveň ochorelo na diagnózu C 50 (karcinóm prsníka). A z tejto skupiny 116 žien porodilo až po tom, čo dostali rakovinu. Takže matkami sa stali už ako onkologické pacientky.
„Pribúda počet prípadov pacientok s rakovinou prsníka, ktoré ešte nemajú deti a raz by ich chceli mať. S každou pacientkou by preto jej onkológ mal férovo komunikovať jej osobné riziko. Čiže fakt, akú šancu má na kompletné vyliečenie a či sa rakovina môže vrátiť. Ženy s vysokou šancou na vyliečenie môžu byť aj s diagnózou rakovina prsníka neskôr bezpečne tehotné a gravidita nemá negatívny vplyv na ich prežívanie a prognózu. Vedecké údaje dokazujú, že ženy, ktoré sa stanú matkami po karcinóme prsníka, dokonca prežívajú lepšie, akoby sa nimi nestali,“ hovorí MUDr. Bela Mriňáková, PhD., onkologička z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave a odborná garantka projektu „Mamazonky“.
Čítajte rozhovor Rozhovor s odborníkom na mamografiu: Ženy by nemali na vyšetrenie čakať pol roka a brať si naň celý deň dovolenku
Pri hodnotení viac ako 100-tisíc pacientok s diagnózou karcinómu prsníka, ktoré sa stali matkami po liečbe, sa v rámci vedeckých štúdií skonštatovalo, že sa u nich ani ich detí nevyskytovali častejšie vrodené chyby, spontánne potraty, preeklampsia ani popôrodné krvácanie. Nebolo potrebné ani častejšie prerušenie tehotenstva. Pozorovalo sa len mierne riziko nižšej pôrodnej hmotnosti novorodenca, predčasného pôrodu, zaostávania za gestačným vekom a o niečo sa zvýšila potreba cisárskeho rezu. Po ukončení liečby je dojčenie možné dokonca aj z operovaného prsníka.
„Tehotenstvo teda po ukončení protinádorovej liečby nezhoršuje prognózu pacientky a ani nezvyšuje riziko návratu ochorenia, a to ani v prípade nádorov s pozitívnymi hormonálnymi receptormi,“ zdôrazňuje MUDr. Mriňáková. „Pacientka má možnosť sama rozhodnúť o tom, či chce mať ešte dieťa. Riziko relapsu je závislé najmä od podtypu nádoru a štádia ochorenia. V prípade dlhodobej tabletkovej zaisťovacej liečby je po konzultácii s lekárom možné terapiu prerušiť za účelom tehotentva a dojčenia na maximálne dva roky,“ dodáva. Presne toto urobila aj Mirka v úvode článku, ktorá je pacientkou MUDr. Miroslavy Malejčíkovej z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Nie každá žena potrebuje pri diagnóze rakoviny prsníka aj chemoterapiu. „My vieme, aká liečba sa plánuje a musíme zhodnotiť, aký dopad bude mať na plodnosť pacientky. Chemoterapia totiž znižuje šancu na otehotnenie o 60 %. Dôležitá je aj jej dĺžka. Hormonálna liečba neskôr trvá 5–10 rokov a má tiež závažný dopad na starnutie vaječníkov. Takže s pacientkou je potrebné komunikovať a ak chce mať neskôr rodinu, vieme ju okamžite poslať do centra asistovanej reprodukcie,“ dodáva onkologička.
Foto: SHUTTERSTOCK
Slovensko má momentálne jeden z najlepšie vypracovaných programov onkofertility v Európe. Máme sieť reprodukčných pracovísk spolupracujúcich s onkocentrami. Všetky začlenené reprodukčné kliniky sa dohodli, že odber vajíčok onkopacientkam a prvý rok mrazenia sú k dispozícii bezplatne. Ženy hradia doplatok na lieky potrebné počas stimulácie vaječníkov (lieky sa užívajú pred odberom vajíčok).
Foto: Bianka Stuppacherová
Hoci ide o raritnú situáciu (jedna z tritisíc zdravých tehotných žien), stáva sa aj to, že nádor prsníka vznikne alebo je diagnostikovaný počas samotného tehotenstva pacientky. „Takýchto pacientok máme ročne asi tridsať,“ hovorí Bela Mriňáková. Liečba budúcej mamičky by sa potom mala uskutočniť v onkologickom centre so skúseným tímom lekárov, ktorí o liečbe spolurozhodujú. „Často nedopatrením, v strachu o zdravie a život pacientka podstúpi umelé prerušenie tehotenstva, ktoré z pohľadu liečby nie je potrebné a nemá dopad na jej prognózu. Ak nemá metastatický nádor s agresívnym podtypom, je bezpečné donosiť dieťa a byť liečená aj v priebehu tehotenstva – od druhého či tretieho trimestra dokonca bezpečnou chemoterapiou. Dnes vieme vybrať lieky, ktoré nepreniknú cez placentu k dieťatku. Už sa takto u nás onkopacientkam narodili zdravé deti, chodia s mamičkami na kontroly a je povzbudzujúce vidieť, čo všetko už Mamazonky dokážu.“
Projekt „Mamazonky“
Téma tehotenstva po diagnóze nádorového ochorenia bola v minulosti spoločenským tabu a pri komunikácii s pacientkami bola výrazne zaťažená osobným názorom a obavami lekárov z pohľadu rizika recidívy nádoru. Projekt „Mamazonky“ má za cieľ podporiť otvorenú a na dôkazoch založenú komunikáciu a poskytnúť pacientkam možnosť vlastného rozhodnutia. „Keď vám diagnostikujú rakovinu prsníka, je to obrovský šok. Nechceme, aby ženy museli čeliť ďalším negatívnym emóciám a zmätočným informáciám o tom, či vôbec môžu mať deti, alebo či ich deti neskôr budú mať nejaké onkologické ochorenie. Ak už deti majú, odborníci odporúčajú komunikovať a ochorenie pred nimi neskrývať. Aj tomuto sa venuje náš projekt Mamazonky a všetky mýty a fakty sme zhrnuli priamo na našej webstránke ozamazonky.sk,“ vysvetľuje predsedníčka OZ Amazonky Dominika Kormanová.