Najčastejší a najfrekventovanejší je na Slovensku kliešť obyčajný a druhým v poradí je pijak lužný, s ktorým majú skúsenosti najmä psíčkari. „Na naše územie sa však v dôsledku cestovania so psami môžu dostať aj tropické druhy kliešťov,“ vysvetľuje Markéta Derdáková z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV). „Pred piatimi rokmi sme v byte v centre Bratislavy, kde majitelia mali psov a v tom komplexe bývali ľudia, ktorí veľa cestovali, našli oplodnenú nacicanú samičku tropického kliešťa.“
Kliešte nájdeme na cicavcoch (hlodavcoch i netopieroch), vtákoch či plazoch (najmä na jaštericiach). „Na červienke (vtáčik) sme našli aj sto kliešťov, veľa ich býva napríklad na ježkoch či hlodavcoch,“ vysvetľuje Veronika Rusňáková Tarageľová z Ústavu zoológie SAV. „Človek je len náhodný hostiteľ kliešťov.“
Samozrejme, existuje riziko infekcie patogénmi, ktoré prenášajú kliešte. Medzi najčastejšie patria dve – lymská borelióza a kliešťová encefalitída. „Podľa našich výskumov je každý piaty kliešť nakazený,“ vysvetľuje Markéta Derdáková. Netreba však byť hneď v panike, pretože nakazený kliešť nemusí mať v sebe také množstvo patogénov, ktoré hostiteľa nakazia. A veľa závisí aj od nášho imunitného systému. Život kliešťa môže trvať 2–6 rokov a krivka ich aktivity má dva vrcholy – prvý je na jar, zvyčajne v máji, druhý neskoro v lete alebo skoro na jeseň (v septembri).
SAV poskytuje prostredníctvom stránky infokliest.sk aj platenú službu v rámci ktorej si môžete dať zistiť, či je kliešť, ktorého ste našli na tele, nakazený. Kliešťa je potrebné vložiť do nádobky s bielym alkoholom, vyplniť formulár objednávky a spolu s nádobkou poslať na adresu Ústavu zoológie SAV. Zatiaľ je možné dať ho vyšetriť len na prítomnosť borélií, anaplaziem, ricketsií a babézií. Vyšetrenie na prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy sa len pripravuje. Identifikáciu kliešťa a jeho vývinového štádia robia v SAV bezplatne. O službu je veľký záujem a ľudia posielajú kliešte vo všetkom možnom – obyčajne v skúmavkách, ale aj v plastových nádobkách od očných šošoviek či od homeopatík. O tom, koľko to stojí, hovorí Veronika Rusňáková vo videu. Zároveň aj vysvetľuje, ako správne vytiahnuť kliešťa, prípadne nymfu kliešťa a vyvracia tak mnohé mýty.
Samozrejme, ak sa v kliešťovi nájdu borélie, je potrebné sa vo zvýšenej miere sledovať, najmä, či sa na tele nevyskytne erytém, tzv. migrujúca škvrna, ktorú má asi 60 % nakazených. Je to červený kruh alebo ovál, často s bledým stredom. Objavuje sa obyčajne do 30 dní po prisatí kliešťa. A potom sú to „flu like“ príznaky, čiže podobné chrípke ako horúčka, zimnica, únava, bolesť hlavy.

Najnovší projekt Infotick (tick znamená v angličtine kliešť) vyzýva cez spomínanú stránku infokliest. sk nahlasovať kliešťa prisatého na svojom príbuznom, prípadne na zvieracom miláčikovi, alebo ak ste nejakého len tak našli v prírode. Na stránke pod „Nahlásiť kliešťa“ vyplníte dátum nálezu/prisatia, meno, e-mail, vyznačíte lokalitu a priložíte fotku či fotky. Pomôžete tak zmapovať výskyt kliešťov naprieč územím Slovenska vrátane mestských lokalít. Následkom klimatických zmien a urbanizácie sa kliešte čoraz častejšie objavujú aj v mestách. Za posledných 10–15 rokov sa kliešte posunuli aj do vyšších nadmorských výšok 1200–1300 metrov n. m. Prenikajú do rekreačných oblastí, do lesoparkov a podobne.
Ako sa vyhnúť kliešťovi:
- vyhýbať sa hustému porastu v lese
- nosiť do lesa dlhé nohavice
- používať repelenty
- po návrate z lesa si dôkladne pozrieť celé telo
- kliešťa čo najskôr odstrániť a ranku dezinfikovať
(Zdroj: Ústav zoológie SAV)