Do akého veku u nás žene hradí umelé oplodnenie zdravotná poisťovňa?
Stále platí, že je to 39 rokov plus 364 dní. Ide o tri cykly liečby. Štvrtý cyklus je hradený spolovice jednou poisťovňou v rámci benefitov. V ČR je zo zdravotného poistenia hradený aj štvrtý cyklus liečby, ak sa počas prvých dvoch prenáša do maternice iba jedno embryo (pre zníženie rizika viacplodového tehotenstva).
Existuje horná hranica veku, do akého sa pomocou reprodukčnej medicíny žena môže stať matkou?
Na rozdiel od ČR nemáme vekové obmedzenie pre IVF liečbu (IVF = in vitro fertilizácia, oplodnenie v skúmavke). V Čechách je to vek 49 rokov. U nás sme v rámci odbornej spoločnosti uzavreli ústnu etickú dohodu, že horná hranica veku ženy je 50 rokov plus 364 dní.
Pacientka reprodukčného centra 45+, nechám teraz bokom etické otázky, už môže mať dieťa v zásade len z darcovského vajíčka. Aj preto odborníci na reprodukčnú medicínu propagujú mrazenie vajíčok žien, kým sú vo veku, že ich majú zdravé a je možnosť „odložiť si ich na neskôr“ a stať sa sama sebe darkyňou.
Vek pôrodu prvého dieťaťa z rôznych dôvodov stúpa. Minister zdravotníctva podpísal v minulosti nariadenie, že súčasťou každej gynekologickej prehliadky ženy je vyšetrenie hladiny AntiMüllerovho hormónu z krvi (produkujú ho vaječníky) a dopytovanie sa na jej reprodukčné plány. Ak má žena napríklad po tridsiatke, má optimálnu zásobu zdravých vajíčok, ale neplánuje najbližšie roky otehotnieť, mala by dostať informáciu o možnosti mrazenia vajíčok do budúcnosti.
Koľko približne stojí zamrazenie vlastných vajíčok (social freezing) vrátane stimulácie vaječníkov hormonálnou liečbou?
Vychádza to približne na dvetisíc eur. Vajíčka sa odoberajú punkciou cez vagínu. Hormonálna stimulácia trvá priemerne 9–10 dní a žena si počas nich aplikuje injekcie. Nie je to nič strašné.
Koľko by žena mala mať zamrazených vajíčok, ak plánuje otehotnieť až vo vyššom veku?
Závisí to od veku. V tridsiatke jej stačí mať 12 vajíčok, pretože mnohé budú kvalitné, pri odbere v štyridsiatke by sme však potrebovali mať až 40 vajíčok. To je nereálne získať. Ak napríklad získame 10 vajíčok u 35-ročnej ženy, odporučím zopakovať odber. Po tridsaťpäťke totiž prudko klesá počet geneticky zdravých vajíčok.
Spomínali ste transfer jediného embrya do maternice počas prvých dvoch cyklov oplodnenia. Dôvodom je vysoké riziko viacplodových tehotenstiev, však?
Áno. Ak sa deti narodia zdravé, je to radosť. Ale viacplodové tehotenstvá sú rizikové, preto pri absolútnej väčšine cyklov prenášame jedno embryo. Ak máme napr. 43-ročnú pacientku, ktorá už má tretí či piaty pokus o tehotenstvo, percentuálna šanca uchytenia embrya v maternici je nízka a partneri súhlasia, zvažujeme implantáciu dvoch embryí. Je to veľmi individuálne.
Sú rozdiely v príčinách neplodnosti v našich zemepisných šírkach a inde vo svete? Zohráva tam úlohu trebárs príslušnosť k nejakej rase?
Naša rómska populácia má veľmi často syndróm polycystických vaječníkov a poruchy ovulácie. Máme veľkú skupinu pacientok z Vietnamu, ktorých vaječníky pomerne odlišne reagujú na hormonálnu stimuláciu. S pacientkami afroamerického pôvodu skúsenosti nemáme. Plodnosť však zaznamenáva celosvetový pokles, aj v afrických krajinách klesajú čísla, ale ak oni z dvanástich detí na jednu ženu poklesnú na šesť, nie je to problém. U nás záchovná hranica, aby sa populácia udržiavala bez hraničnej migrácie, je 2,1 dieťaťa priemerne na jednu ženu. (V roku 2024 dosiahla úhrnná plodnosť 1,46 dieťaťa na ženu, čo znamená, že vymierame – pozn .aut.)