Čas strávený pred obrazovkou môže deťom pomôcť alebo uškodiť – záleží na obsahu a kontexte. V článku pre portál The Conversation to uviedla Teresa Rossignoli Palomeque, pedagogická a výskumná pracovníčka na španielskej Univerzite Nebrija.
Výskumníčka podotkla, že obrazovky dominujú modernému svetu a medzi odborníkmi aj rodičmi prebiehajú neustále debaty o tom, či by malé deti mali byť vystavené digitálnym technológiám. Aký je teda skutočný vplyv času pred obrazovkou na neuropsychologický vývoj dieťaťa?
Čítajte viac Revolúcia vo výrobe najpoužívanejšieho lieku: Vedci premieňajú plastový odpad na paracetamol. Pomáha im baktéria
„Mnohé pediatrické asociácie odporúčajú obmedziť vystavenie obrazovkám počas detstva, najmä u detí do piatich rokov. Výskum však naznačuje, že situácia nie je čiernobiela – rozhodujúci je kontext a obsah, ktorý deti prostredníctvom obrazoviek vnímajú,“ hovorí Palomeque.
Poukázala na niekoľko štúdií, podľa ktorých môže dlhodobé používanie obrazoviek u detí spôsobovať únavu očí, suché oči a krátkozrakosť. Technológie by podľa nej nemali nahrádzať prirodzené podnety dôležité pre deti, akými sú voľná hra, pohyb, osobná interakcia či kontakt s prírodou. Ich nahrádzanie pasívnym sledovaním obrazoviek zvyšuje riziko obezity, zrakových porúch a ťažkostí s učením, varuje odborníčka.
Zároveň však upozorňuje, že dôležitý nie je len čas strávený pred obrazovkou, ale aj kontext.
„Ak je napríklad dospelý pri obrazovke prítomný a komentuje alebo spolu s dieťaťom interaguje s obsahom, zlepšuje to učenie a pozornosť. Naopak, pasívne alebo nekontrolované sledovanie obsahu predstavuje riziko pre kognitívny vývoj. Obrazovky v pozadí – napríklad zapnutá televízia počas hry – tiež narúšajú hru, pozornosť a interakciu, aj keď dieťa na obrazovku priamo nepozerá,“ vysvetľuje Palomeque a dodáva, že tablety, mobilné telefóny či televízory môžu byť užitočnými vzdelávacími nástrojmi, ak sa používajú cielene a pod dohľadom. Ak sa však používajú bezmyšlienkovito, môžu obmedzovať sociálnu interakciu, ktorú vyvíjajúci sa mozog tak veľmi potrebuje.
Čítajte viac Ako súvisí ušný maz s Parkinsonovou chorobou? Vedci veria, že im pomôže s rýchlejšou a lacnejšou diagnostikou. Tajomstvo je v pachu
„Hlavné riziko nepredstavuje samotná obrazovka, ale to, čo sa na nej zobrazuje. Včasné vystavenie obsahu, ktorý nie je vhodný pre deti, sa spája s problémami s pozornosťou a výkonnými funkciami – najmä s inhibičnou kontrolou (dôležitou pre reguláciu správania a myslenia) a oneskorením vo vývine reči,“ podčiarkla.
No vzdelávací obsah môže mať pozitívne účinky – najmä, ak je sprevádzaný interakciou. „Digitálne programy určené na zlepšenie pozornosti a výkonných funkcií u detí vo veku 4–6 rokov preukázali nielen zlepšenie týchto schopností, ale aj inteligencie, pamäti a pozornosti. Zdá sa, že na účinnosť takýchto programov môže mať vplyv aj genetika – napríklad prítomnosť génu DAT1 spojeného s dopamínom. Sledovanie vzdelávacieho obsahu zlepšuje jazykové schopnosti (číselné, priestorové koncepty a slovnú zásobu) u troj- a štvorročných detí, najmä ak má obsah bohaté príbehové pozadie,“ doplnila výskumníčka.
Technológia môže tiež podľa nej podporovať sociálne začlenenie. U psychosociálne znevýhodnených detí vo veku 4–5 rokov digitálne intervencie stimulujú pracovnú pamäť a sebareguláciu. U detí s autizmom (vo veku 3–16 rokov) zlepšujú pozornosť a sociálnu interakciu.
Čítajte viac Nádej pre milióny trpiacich ľudí. Vedci veria, že rozkľúčovali tajomstvo chronickej bolesti. Dočkajú sa pacienti novej liečby?
„Treba však zdôrazniť, že dôkazy o pozitívnych neuropsychologických účinkoch sú silnejšie u detí od šiestich rokov. V tomto veku sa objavuje aj tzv. transfer – čiže prenesené účinky do každodenného života, napríklad na inteligenciu, emočno-behaviorálnu reguláciu, školský výkon či výkonné funkcie,“ uvádza ďalej Palomeque.
Aký je teda výsledok? Je čas strávený pred obrazovkou pre deti nebezpečný? Palomeque prízvukuje, že aj keď technológie môžu priniesť výhody, je potrebné zdôrazniť, že nemôžu nahradiť voľnú hru, pohyb a sociálne interakcie.
„Povedať, že „obrazovky sú zlé“, je ako tvrdiť, že papier je škodlivý kvôli tomu, čo je na ňom vytlačené. Dôležité nie je médium, ale obsah, kontext a kvalita interakcie,“ uzavrela odborníčka.
Čo radia odborníci?
- Americká akadémia pediatrov odporúča vyhýbať sa obrazovkám u detí mladších ako 18 mesiacov (s výnimkou videohovorov). Medzi 18–24 mesiacmi odporúčajú iba kvalitný obsah a vždy v sprievode dospelého. U detí vo veku 2–5 rokov by denný čas pred obrazovkou nemal presiahnuť 1 hodinu a mal by byť vzdelávací.
- Tiež odporúčajú používať technológie ako nástroj na učenie (nie na rozptýlenie), ísť príkladom zdravého používania technológií a vyhýbať sa obrazovkám pred spaním.
- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča obmedziť čas pred obrazovkou na maximálne 1 hodinu denne pre deti vo veku 2–4 roky a 2 hodiny pre deti vo veku 5–17 rokov.
