Koľko zubných lekárov pracuje na Slovensku?
Je ich približne 4 300, a toto číslo sa v poslednom období hýbe smerom nahor, Slovenská komora zubných lekárov vedie register a legálne vykonávať svoje povolanie môže iba registrovaný zubný lekár. Potešujúce je to, že za posledných desať rokov stúpol počet zubných lekárov asi o osemsto, takže dostupnosť zubnej starostlivosti sa v tomto smere zlepšuje.
Sú však na Slovensku aj biele miesta, kde je zubných lekárov vyslovene nedostatok?
Určite áno, treba si uvedomiť, že zubné lekárstvo je pomerne drahé v zmysle prevádzkových nákladov a s tým súvisí aj regionálne rozloženie ambulancií. Najviac zubných lekárov je v Bratislave a v Košiciach, v týchto dvoch lokalitách sa nachádza asi 40 % všetkých zubných lekárov v SR. Povedal by som, že čím menšie mesto, tým ťažšia dostupnosť stomatologickej starostlivosti, resp. menší výber zubných lekárov. Sú lokality, ako juh stredného Slovenska alebo Brezno a jeho okolie, kde je stomatológov pomenej. Snažili sme sa komunikovať aj s vyššími územnými celkami, aby vytvorili nejaké programy, motiváciu pre stomatológov, aby tam išli a ostali pôsobiť. Niekde sa to podarilo a niekde nie.
Je zubná ambulancia povinná mať svoj cenník umiestnený na viditeľnom mieste v čakárni, resp. mať ho uverejnený na webe?
Zákon hovorí o tom, a aj kolegov takto inštruujeme, že každá ambulancia musí mať zverejnený cenník na dostupnom mieste, čo je minimálne tá čakáreň. Ak má zariadenie web, tak aj na webovej stránke. Okrem toho každý zubný lekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má povinnosť tento cenník zaslať na vyšší územný celok. Ak sa pacient sťažuje, vyšší územný celok si pozrie cenník a zhodnotí, či nejaký výkon a požadovaná cena zaň je v súlade s týmto cenníkom. Samozrejme, nerozhoduje o výške ceny. Ja sa vždy snažím svojich pacientov o cene dopredu informovať, ale ak inde túto informáciu nedostanú, je to ich právo, aby sa informovali dopredu. Cenníky sa ťažko porovnávajú, pretože je nevyhnutné, aby sme vždy porovnávali rovnaké veci. Lepšie je s lekárom, ktorý vás ošetruje, pripraviť a konzultovať tzv. terapeutický plán. Keď prijmem do evidencie nového pacienta, vyšetrím ho, urobím rtg snímky, poviem mu, v akom stave má chrup, čo všetko si vyžaduje a koľko ho to asi bude stáť. Nedá sa to vždy vypočítať úplne presne vopred, ale vždy hľadáme spoločné riešenie, ako ten chrup dostať do stavu, aby plnil žuvaciu funkciu.
Ako dochádza k tvorbe cien v zubnej ambulancii?
Cenník sa vždy vytvára rovnako, a je jedno, či má stomatológ zmluvu s poisťovňami, alebo nie. Vytvára si ho na základe tzv. vstupných kalkulácií. Je logické, že v Bratislave sú niektoré vstupy vyššie, či už sú to mzdové vstupy alebo nájmy. V materiálových vstupoch nie je veľký rozdiel. Potom si tieto svoje vstupy kalkuluje na čas, minutáž. Ak mi priemerný výkon trvá pol hodinu, tak cena je toľko a toľko. Áno, rozdiely v cenách sú, aj vždy budú, najmä pre regionálne odlišnosti. Mzdy tvoria v stomatologickej ambulancii približne 50–60 % všetkých nákladov. Aj v tomto prípade zohrávajú úlohu regionálne rozdiely, takže aj výška mzdy sa môže líšiť. Niektoré ambulancie a kliniky poskytujú tzv. vyššie služby, robia tzv. high stomatológiu, špičkové zákroky. Pacienti sa často pýtajú na cenu výplne, laicky plomby, ale nie je výplň ako výplň. Môže byť z kompozitného materiálu, z keramického a podobne. Tieto ceny sú úplne odlišné. Čo sa týka platieb poisťovní, pre predstavu pacienta – približne tretinu nákladov v zubnej starostlivosti pokrývajú zdravotné poisťovne. To zas nie je pre pacienta až tak málo! Je rozdiel, ak zaplatím ako pacient sto eur, alebo sedemdesiat eur. Nízke úhrady sú však za plne hradené výkony – extrakcia zuba s anestézou u dieťaťa – mali by sme ju stihnúť za osem minút. Je nereálne stihnúť to za tento čas, lebo vieme, že komunikácia s dieťaťom pred takýmto výkonom je náročnejšia, nasleduje pichnutie anestézy, treba počkať, kým zaberie… Ten čas výkonu sa počíta od príchodu až po odchod pacienta z ambulancie. Toto vidím ako základný problém – poisťovňami plne hradené výkony sú z nášho hľadiska finančne podhodnotené a my si následne musíme kalkulovať viac pri nejakých iných výkonoch, aby sme naše straty „dorovnali“.
Ak má stomatológ zmluvu s mojou zdravotnou poisťovňou, čo všetko patrí napríklad medzi tzv. plne hradené výkony? Pri ktorých by som teoreticky ako pacient nemusela nič doplácať? Skúsme vymenovať nejaké príklady.
Medzi typické príklady patrí preventívna prehliadka. Ak sa pacient objedná na klasickú preventívnu prehliadku, dospelý raz do roka, dieťa má nárok dvakrát do roka, toto by malo byť na poisťovňu. Potom sem patria výkony spojené s akútnym ošetrením, to by tiež malo byť bezplatné. Tam je to však problematické posúdiť. Niekedy sa akútne ošetrenie vnímalo len ako „odstránenie bolesti“, ale aby pacienti nemuseli chodiť do ambulancie opakovane, často sa urobí aj následný potrebný stomatologický výkon, za ktorý sa už dopláca. Alebo existuje plne hradená výplň, akási „sociálna výplň“, plomba z ručne miešaného skloionomérneho cementu. Je to výplň, ktorej cieľom je zastaviť zubný kaz, aby sa nešíril ďalej, nie je však dostatočne trvácna. Ide však o to, aby mal pacient urobenú aspoň základnú sanáciu zuba. Osobne odporúčam svojim pacientom lepšiu výplň, ktorej životnosť je dlhšia. Ale tzv. základná výplň existuje, hradí ju poisťovňa a takto vieme ošetriť boľavý zub aj pacientovi zo sociálne slabého prostredia. Potom sú tu röntgeny, panoramatické sú slušne hradené zo zdravotného poistenia, a intraorálne snímky, tie sú zas poisťovňou veľmi podhodnotené. Kde je problém? Problémom je katalóg zdravotných výkonov. Je to zoznam všetkých zdravotných výkonov, ktorý bol vytvorený v roku 2004, a to je viac ako 20 rokov. Tie technológie sú dnes úplne niekde inde.
Z toho mi vyplýva, že preventívne prehliadky by mali byť u stomatológov, ktorí majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, bez úhrady pacienta. Ako je potom možné, že vidím inzercie zubných kliník, že „dnes v akcii u nás preventívna prehliadka iba za 60 eur“ a podobne?
Treba sa pýtať v samotných zariadeniach a na klinikách, možno je to forma marketingu, ťažko povedať. Samotná preventívna prehliadka je však hradená z verejného zdravotného poistenia.
Je pre stomatologickú ambulanciu náročné získať zmluvu so zdravotnými poisťovňami? Občas mám pocit, že sa o to zubári ani nepokúsia, lebo im to iba komplikuje ambulantnú legislatívu, ľudovo povedané, pridáva „papierovačky“.
Áno, máme kolegov, ktorí majú na to vyhranený názor, nebudú chcieť mať zmluvu so zdravotnými poisťovňami, pretože je tam určitá administratívna záťaž a zdravotná poisťovňa si tiež kladie určité podmienky. Aj keď my ako komora sa vždy snažíme vyrokovať pre kolegov čo najlepšie podmienky. V oblastiach, kde chýbajú stomatológovia, tam nie je problém novú ambulanciu zazmluvniť, v Bratislave je to už veľký problém. Takže veľmi záleží na lokalite. Problém zazmluvnenia je asi vo veľkých krajských mestách, kde je pretlak zubných lekárov. Je to veľmi individuálne, ale musíme brať do úvahy aj to, že poisťovňa má na platby zubným lekárom určenú presne stanovenú sumu, takže čím by zazmluvnila viac zmluvných lekárov, tým by pacienti u zmluvného lekára doplácali za jednu zubnú výplň viac. Úloha poisťovne je vybalansovať dostupnosť stomatológov a na zozname zdravotných výkonov pracujeme už dlho. Pacient by mal mať jasno v tom, za čo platí, ale potrebujeme, aby plne hradené výkony boli aj reálne ocenené. Od toho sa aj my, stomatológovia, vieme odraziť pri tvorbe cien a pacient sa neskôr ľahšie rozhodne, ku ktorému zubnému lekárovi vlastne ísť.
Ak mením zubného lekára, čo sa deje s mojou zdravotnou kartou? Sú stomatológovia povinní si to navzájom poslať?
Postup je daný aj v zákone, ak pacient prechádza od lekára k lekárovi, nemal by dostať zdravotnú dokumentáciu do ruky, on totiž nie je jej vlastník. Vlastní ju viac-menej štát. Nový zubný lekár si môže vyžiadať od starého zdravotnú dokumentáciu alebo rovnocennú kópiu – a ten je povinný ju zaslať. Každý pacient má možnosť požiadať aj o výpis zo zdravotnej dokumentácie. Ak lekár končí, napríklad odchádza do dôchodku, musí dokumentáciu odovzdať vyššiemu územnému celku. Ale prichádzame do doby, keď by to malo byť ešte jednoduchšie, a to je e-zdravie. Dodnes, čo sa týka zubných lekárov, nefunguje tak, ako by to malo byť. Nie všetci sú zapojení do elektronického zdravotníctva. Ak by boli zapojení všetci, bola by to veľká výhoda – predstavte si, že pacient bol deň predtým na pohotovosti, alebo ho ošetril nejaký iný kolega. Z elektronického záznamu sa ako stomatológ dozviem, čo všetko sa v jeho ústach robilo. Verím, že časom tento optimálny stav nastane. Ku mne keď pacienti chodia hoci dvadsať rokov, kliknem si vo svojej elektronickej karte na jeden zub a vidím všetko, čo na ňom bolo za tie roky robené. V rámci e-zdravia by som však mal vidieť aj to, aké lieky pacient užíva, najmä lieky na riedenie krvi. Môžem sa potom jednoduchšie rozhodnúť podať lokálnu anestézu, vykonať zubnú extrakciu a podobne. Budúcnosť je v elektronickom zdravotníctve.
Aký je váš názor na zubnú turistiku? Nehodnoťme teraz ceny v Turecku či v Thajsku, ale ako je možné, že napríklad maďarskí stomatológovia sú lacnejší?
Zubná turistika existuje všade, či je to Nemecko alebo Čechy. Cena sa ťažko porovnáva. Maďari majú nejakú legislatívu, môžu mať iné povinnosti, nevieme, koľko im uhrádza zdravotná poisťovňa. Druhá vec je aj to, že často sa porovnávajú bratislavské ceny s nejakým menším mestom, ako je Győr. Ale v Budapešti by taká cena nebola. Často ide o vysokoobrátkovú turistiku, do ambulancií chodia nielen Slováci, ale aj Rakúšania. Sumu za výkon ovplyvňujú aj také veci ako legislatívne povinnosti súvisiace s výkonom samotného povolania – GDPR, kyberbezpečnosť a množstvo iných vecí ambulancii zabezpečuje externá firma. Tiež za nejaké peniaze. A hoci mnohí pacienti sú spokojní, poznám aj nespokojných. Maďarsko je iste v rámci zubnej turistiky lepšia voľba, lebo v poslednom období sa stretávame s problémami zo vzdialenejších krajín, keď si v Turecku ľudia dajú urobiť veľké protetické práce, potom niečo nie je v poriadku – a my to musíme opravovať.
Máme na Slovensku aj nelegálnych zubných lekárov?
Toto je veľký problém, ktorý sa v poslednom období zintenzívňuje. Jedna vec je možná nelegálna prax, máme nejaké indície, že vôbec nejde o zdravotnícke zariadenie. Vieme, že v Bratislave sa niečo také stalo, myslím, že to boli ľudia z Azerbajdžanu. Druhá vec je, či kolegovia, čo tam robia, majú oprávnenie vykonávať stomatologickú prax.
Foto: Ľuboš Pilc
Títo stážisti obyčajne prišli z tretích krajín, väčšinou sú z Ukrajiny, majú uznaný diplom, ale ešte nemajú skúšky. Môžu 18 mesiacov robiť pod dohľadom skúseného lekára. O nich však my ako komora nemáme žiadne informácie. Eviduje ich ministerstvo, ale situácia sa stáva veľmi neprehľadnou. Aj preto v budúcnosti plánujeme vytvoriť možnosť overenia, či daný zubný lekár je vedený v registri zubných lekárov. Budeme o tom informovať. Pacient má právo vedieť, kto ho ošetruje a koľko bude platiť. Komora prostredníctvom licencie potvrdzuje, že prax môžu vykonávať iba registrovaní lekári.
