Mobilný hospic NOÚ za šesť rokov navštívil stovky umierajúcich pacientov doma

Špecializovaný paliatívny tím profesionálov začal chodiť za onkologickými pacientmi pred 6 rokmi. Tento mobilný hospic Národného onkologického ústavu na Klenovej v Bratislave vznikol v roku 2020 a priamo doma navštevujú pacientov v terminálnom štádiu ochorenia, ktorí si želajú zomrieť v kruhu svojich blízkych. „Snažíme sa, aby pacient prežil svoje posledné dni bez bolesti, pocitu úzkosti, strachu a utrpenia,“ hovorí zdravotná sestra a koordinátorka mobilného hospicu Henrieta Klimentová. Bola pri jeho zakladaní. Ide o prvý mobilný hospic svojho druhu, ktorý je organizačnou súčasťou nemocnice. Jeho členovia – lekár, sestra, psychológ, sociálna pracovníčka a kňaz – sa starajú o nevyliečiteľne chorých onkopacientov NOÚ, u ktorých bola ukončená protinádorová liečba a želajú si zomrieť doma. Ak sa pacient nechce stretnúť s kňazom, duchovný Ferko robí mobilnému tímu šoféra.

Členovia tímu sa snažia byť oporou nielen pre pacientov, ale aj pre rodinu zomierajúceho. Pomáhajú im dôstojne prežiť posledné dni doma s čo najmenším utrpením a telefonicky sú oporou pacientovi aj rodine 24/7. Prichádzajú osobne raz za týždeň alebo za dva, učia rodinu, ako sa o zomierajúceho postarať, napr. ako pichnúť morfium a mnohé ďalšie potrebné úkony potrebné pri pacientovi v terminálnom štádiu ochorenia. „Odporúčame im, aby si pre spomienku písali poznámky z toho, čo pacient rozpráva,“ odporúčajú členovia tohto profesionálneho paliatívneho tímu.

So sebou nosia desiatky kilogramov zdravotníckeho aj nezdravotníckeho materiálu v 9 veľkých taškách. Musia byť pripravení na všetky situácie.

Foto: SHUTTERSTOCK

ruky, žena, opatera, opatrovateľka, dôchodkyňa, seniorka Musia byť pripravení na všetky situácie.

„Neviem o tom, že by existovalo iné nemocničné zariadenie, ktoré má takýto vlastný mobilný hospic,“ hovorí riaditeľ NOÚ Ing. Tomáš Alscher. „Prvé dva roky sme prevádzku financovali z vlastných zdrojov a neustále sa snažíme hľadať nové zdroje,“ podotkol. „Odľahčujeme tak vlastné nemocničné oddelenie a umožníme v posledných chvíľach zostať dôstojne doma tým, ktorí si to želajú,“ dodal riaditeľ, ktorý má v tomto smere osobnú skúsenosť z rámci vlastnej rodiny.

Mobilný tím vyšetruje pacienta priamo uňho doma v izbe, pomáha zmierňovať bolesti, ošetruje dekubity, vie na mieste urobiť sonografiu aj punkciu ascitu (vodnatieľka), zaviesť permanentný močový katétoer, podať podkožne lieky, zaučiť rodinu, odporučiť potrebné pomôcky a sprostredkuje kontakt so sociálnou pracovníčkou. V roku 2025 vykonali 693 takýchto návštev a najazdili vyše 23-tisíc kilometrov.

Čítajte rozhovor Smrť nás najviac učí, ako máme žiť naplno, hovorí Lucia, ktorá sa chodí zhovárať s pacientmi

Lucia H., síce nie je členkou mobilného hospicu NOÚ, ale v dávnejšom rozhovore povedala na tému umierania niekoľko myšlienok s hlbokým posolstvom, ktoré sú určené rodine pacienta: „Myslím si, že keď niekto zomiera na rakovinu, väčšinou je už veľmi slabý a nevládze počúvať ani vnímať. Potrebuje blízkosť rodiny a pokoj. Keď sme s ľuďmi, ktorí sú blízko smrti, treba spomaliť, naladiť sa na nich a svoje prejavy minimalizovať. Ticho prísť, nerušiť, vnímať, počkať, či si nás všimnú. Môžeme sa spýtať, či im neprekáža svetlo, či nechcú posunúť vankúš, alebo zvlhčiť pery, len nech tých otázok nie je priveľa. Byť s druhým v tichu môže mať hlboký zmysel, len v hluku dlhšie trvá, kým to človek objaví.“