Sú vajcia cholesterolovou bombou?

Vajcia patria medzi biologicky najcennejšie potraviny. Vaječný žĺtok obsahuje takmer dennú dávku cholesterolu, ale obsahuje tiež látky, ktoré jeho hladinu v krvi znižujú...

09.04.2009 00:26
Vajcia
Medzi vajíčkami s bielou a hnedou škrupinou nie je nijaký rozdiel v kvalite.
debata

Vajcia sú symbolom Veľkej noci, ale aj najstaršia potravina živočíšneho pôvodu. Okrem toho patria medzi biologicky najcennejšie potraviny. Napriek tomu, že prežili obdobie zatracovania pre pomerne vysoký obsah cholesterolu vo vaječnom žĺtku, majú svoje využitie práve v liečebnej výžive – hoci pri málokrvnosti pre značný obsah železa a podobne. Vajíčka obsahujú hodnotné bielkoviny s natoľko vhodným zložením aminokyselín (základné stavebné prvky bielkovín), že sú vzorom na posudzovanie biologickej hodnoty iných bielkovín. Bielkoviny z vajca dokáže náš organizmus stráviť jednoduchšie ako bielkoviny z niektorých druhov mäsa.

Vajcia sú významným zdrojom prakticky celého spektra vitamínov okrem vitamínu C. Tento potravinový zázrak z hľadiska odporúčanej dennej dávky v najväčšej miere pokrýva potrebu vitamínu B2 a s výnimkou „céčka“ v ňom nájdeme kompletné spektrum „béčok“, ďalej vitamíny A, E, D, K, z minerálnych látok predovšetkým fosfor, železo, zinok, vápnik a podobne. Veľkú pozornosť si zaslúži zastúpenie tukov v žĺtku vajíčka, pretože obsahujú väčšie množstvo prospešných nenasýtených mastných kyselín oproti nasýteným, ktoré, ako vieme, hladinu cholesterolu v krvi zvyšujú. Nenasýtené tuky v ňom navyše spolovice tvoria najužitočnejšie viacnenasýtené, ktoré umožňujú vychytávanie „zlého“ cholesterolu z krvi a významne znižujú aj riziko tvorby krvných zrazenín. Dá sa teda povedať, že ak aj jeden vaječný žĺtok slepačieho vajca obsahuje 270 mg cholesterolu, pričom odporúčaná denná dávka je 300 mg, zároveň obsahuje aj užitočné látky, ktoré obsah škodlivého cholesterolu v krvi znižujú. Vrátane lecitínu podporujúceho odbúravanie tukov. Lecitín je vo vajíčku zastúpený v omnoho vyššej miere ako v sójových bôboch, z ktorých sa táto mastná látka získava na výrobu doplnkov výživy, pretože sú lacnejšie. Lecitín sa nachádza vo všetkých telesných bunkách vrátane mozgových a nervových.

Vajcia obohatené o zložky proti infarktu

Svojho času jazdili električky s nápismi Jedno vajce denne. Neskôr nastala éra obmedzovania jedenia vajíčok len na jedno do týždňa, pretože cholesterol sa stal veľkým strašiakom. V súčasnosti sa však vie, že hladinu cholesterolu v krvi neovplyvňuje ani tak obsah samotného cholesterolu v prijatej potrave, ale predovšetkým nadmerný príjem nasýtených mastných kyselín a tzv. transmastných kyselín, ktoré sa nachádzajú najmä v lacných margarínoch, pokrmoch pripravených fritovaním, v hotových jedlách a podobne.

Prof. MUDr. Viliam Bada, CSc., prednosta III. internej kliniky FNsP na bratislavských Kramároch, si napríklad myslí, že ak z potravy úplne vylúčime prísun cholesterolu, vlastnú tvorbu a odbúravanie cholesterolu v našom tele tým vôbec neovplyvníme – a tá je pre jeho hladinu rozhodujúca. „Kedysi bolo vajíčko v rámci nízkocholeste­rolovej diéty prakticky takmer zakázané,“ tvrdí. „Zistilo sa však, že cholesterol môže v krvi dokonca znižovať tzv. mechanikou spätnej väzby. To znamená, ak má telo veľký prísun cholesterolu z potravy, jeho tvorba organizmom sa zablokuje. Vajíčko navyše neobsahuje nijaké nasýtené tuky, nijaké nebezpečné transformy mastných kyselín, naopak, obsahuje lecitín znižujúci cholesterol a viacero vitamínov.“ Na trhu sú dokonca aj Omega vajcia, ktorých výnimočnosť spočíva vo vysokom obsahu omega-3 mastných kyselín a vitamínu E, nosnice sú totiž kŕmené surovinami bohatými na tieto zložky. Omega-3 mastné kyseliny obsahujú predovšetkým morské ryby, tých však jeme málo. Sú to pre život nevyhnutné mastné kyseliny, ktoré znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení. Zatiaľ kým v bežnom vajíčku je 20 mg omega-3, v Omega vajci je týchto prospešných kyselín o 100 mg viac. Pritom z hľadiska energie i obsahu celkového tuku sú na tom rovnako. Podobne jestvujú aj vajíčka so zvýšeným obsahom selénu, ktorý je zas účinnou zbraňou proti rakovine.

S bielou alebo hnedou škrupinou? Je to jedno

Samozrejme, tak ako s ničím, ani s jedením vajíčok to netreba preháňať. Jedna americká asociácia, ktorá sa zaoberá výskumom srdcových ochorení, určila únosnú týždennú dávku vaječných žĺtkov na maximálne štyri týždenne. Naši výživári odporúčajú dve až tri vajcia týždenne. Špeciálny dôraz však treba klásť skôr na celkové zníženie prísunu živočíšnych tukov. Týka sa to, samozrejme, aj prípravy vajíčok vo forme obľúbenej kombinácie so slaninou a inou údeninou. Ak však človek je dostatočne pestrú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a chudé mäso, pravidelná konzumácia vajíčok by nemala predstavovať problém.

Mimochodom, vajíčka patria k najvýznamnejším potravinovým alergénom, pretože potravinové alergie majú väčšinou bielkovinový charakter.Vaječný bielok je popri alergii na bielkovinu kravského mlieka najčastejším alergénom u detí, aj preto sa do 1. roka života dieťaťa neodporúča podávať mu vaječný bielok (vaječný žĺtok mu možno dať od 6. mesiaca). Alergia na vaječný bielok sa často spája s alergiou na lepok. Kto je alergický na vaječný bielok, mal by na to upozorniť lekára aj pred očkovaním proti chrípke, pretože vakcína sa pripravuje na slepačích vajciach a môže sa objaviť nežiaduca reakcia.

Slepačie vajcia majú bielu a hnedú škrupinu. Nie je medzi nimi nijaký rozdiel v kvalite, len vo vzhľade. Odporúča sa nakupovať ich len obchodoch a supermarketoch, kde je istota, že prešli veterinárnou kontrolou. Pri kúpe domácich je nemožné overiť si dátum ich znášky i to, či boli po celý čas správne skladované. Skladovať ich možno 28 dní od znášky pri teplote 6 – 18 stupňov Celzia.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy