Piť či nepiť kávu?

Diskusie o tom, či káva telu prospieva, alebo škodí, sú večné. Jednotní nie sú ani odborníci. Niektorí tvrdia, že kávu by sme nemali piť vôbec, iní ju velebia.

02.09.2010 06:00
káva, žena, šálka, nápoj, drink, piť Foto:
Ilustračné foto
debata

Už v roku 1820 nemecký vedec Friedlieb Ferdinand Runge zistil, že semená kávy obsahujú kofeín. Pripísal mu povzbudivé účinky na činnosť srdca, mozgu, nervov, obličiek či svalov. Ďalšie štúdie dokázali, že káva zvyšuje duševnú sviežosť, poznávacie schopnosti, bdelosť a fyzickú výdrž, znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby, obličkových a žlčníkových kameňov, depresií a samovrážd.

O účinkoch kávy sa popísali stovky kníh a množstvo štúdií. Výskum vplyvu kofeínových nápojov na ľudské zdravie však stále intenzívne pokračuje. Venuje sa nielen pozitívnym vplyvom kávy, ale aj citlivosti niektorých ľudí na ňu.
Vedci dokázali, že káva obsahuje látky stimulujúce hrubé črevo k častejšiemu vyprázdňovaniu. Vďaka častejšiemu čisteniu sa podporuje vyrovnaná činnosť čreva, čím sa znižuje jeho náchylnosť na zhubné ochorenie.

Štúdie potvrdili aj domnienku o tom, že pri pravidelnom pití troch šálok kávy denne sa znižuje nebezpečenstvo vzniku cirhózy pečene. Zistenia nórskych a amerických vedcov zverejnil časopis Annals of Epidemiology.

Náruživých kávičkárov zrejme poteší aj to, že káva pôsobí aj proti zubnému kazu. Vedecký tím z Anconskej univerzity objavil v káve látky, ktoré zabraňujú šíreniu baktérií napádajúcich zuby. Podobné látky analyzovali aj v čaji a brusniciach.

Niektoré štúdie hovoria aj proti káve. Takmer všetky však potvrdzujú, že na naše telo pôsobí negatívne až vtedy, ak ju pijeme v nadmernom množstve. Rozdielne sú jej účinky na mladých a starých ľudí, podstatné je aj pohlavie a váha človeka. Zdá sa však, že pitie kávy v rozumnej miere má na ľudský organizmus blahodarný vplyv.

Za čo môže koza

Prvé informácie o káve a jej vplyve na zdravie sa zachovali v legendách. Jedna z nich hovorí o chudobnom pútnikovi z Etiópie, ktorý sa v 15. storočí vyčerpaný zastavil pri neznámom kríku obsypanom suchými bobuľami. Chcel založiť oheň a prikladal si vetvičkami z kríka. Zaujala ho vôňa čiastočne spálených bobúľ. Vzal ich zopár, rozdrvil kameňmi a pridal do vody. Po chvíli pocítil sviežosť a silu. A tak nazval tento ker cahuha, čo znamená sila.

Podľa ďalšej legendy ľudia objavili účinky kávy inak. Pastier kôz Chaldi si všimol, že jeho stádo je nezvyčajne čulé a plné energie. Keď zistil, že spásajú zvláštne kríky, ochutnal bobule aj on. S objavom sa zveril opátovi, ten však považoval rastlinu za hrozbu a hodil bobule do ohňa. Vôňa kávy sa uvoľnila a očarený opát si z bobúľ uvaril nápoj. Neskôr ho podával aj mníchom, aby boli pri dlhých modlitbách svieži.

Nech je pravdivá hociktorá z legiend, faktom zostáva, že kávové zrná pochádzajú z Etiópie a za objav kávy vďačíme Arabom.

Zdroj antioxidantov

Najčastejšie a najlepšie preskúmanou zložkou kávy je kofeín. Kávové zrná však obsahujú takmer dvesto ďalších zložiek, ktoré majú na ľudský organizmus pozitívny vplyv. Sú to najmä antioxidanty.

Aj keď ľudské telo prirodzene produkuje určité množstvo antioxidantov, ich počet pri súčasnom spôsobe života nestačí. Je dôležité dopĺňať ich z potravy, a tým udržiavať správnu oxidačnú rovnováhu organizmu. Tú totiž dennodenne narúša pôsobenie tzv. voľných radikálov, ktoré síce vznikajú v ľudskom tele prirodzene v rámci dôležitých biochemických procesov, no zároveň sa do tela dostávajú aj „nadbytočné“ voľné radikály.

„Prebytočné voľné radikály, ktoré ľudské telo na bežný metabolizmus nepotrebuje, v ľudskom tele kolujú a hľadajú molekuly, s ktorými by reagovali a stabilizovali sa tak. Pri tomto procese sa môžu zlučovať s molekulami telových buniek a narušovať tak integritu tých zdravých. Pri týchto procesoch vznikajú ďalšie voľné radikály a proces sa tak stále opakuje. Výsledkom je predčasné starnutie buniek a poškodzovanie tkaniva. Je tiež veľmi pravdepodobné, že prispievajú k vzniku degeneratívnych a zápalových ochorení. Tento jav je v odbornej terminológii označovaný ako oxidačný stres,“ vysvetľuje doktor Peter Minárik. A práve antioxidanty mu dokážu zabrániť.

Veľkú a veľmi významnú skupinu látok s antioxidačnými účinkami tvoria tzv. polyfenoly. K nim je priradená chlorogenová kyselina (kombinácia kyseliny kávovej a chínovej), v káve najviac zastúpený polyfenol. Táto látka reprezentuje dôležitú časť kávových antioxidantov podieľajúcich sa na neutralizácii voľných radikálov, teda ochrane bunkovej bielkoviny a DNA.

Práve teraz prišla na slovenský trh novinka, vyznačujúca sa vysokým obsahom polyfenolov. NESCAFÉ Green Blend obsahuje tretinový podiel zelených nepražených kávových zŕn. Tie neprechádzajú procesom praženia a nestrácajú sa tak z nich mnohé cenné látky. Zelené zrná tvoria až jednu tretinu kávy, zvyšok sú klasické pražené zrná. Zdrojom polyfenolov je tiež napríklad zelený čaj.

Kde je káva užitočná

Pri znižovaní rizika vzniku cukrovky druhého typu. Konzumácia piatich alebo viacerých šálok kávy denne je zvyčajne spojená so zlepšenou reguláciou a toleranciou glukózy a s podstatne nižším rizikom vzniku cukrovky typu¤2. Pitie troch až štyroch šálok kávy denne tiež redukuje riziko vzniku tejto choroby. Ako sa ukázalo, káva s kofeínom i bez kofeínu môže súvisieť s obsahom prírodných polyfenolových antioxidantov, lignanov a horčíka.

Pomáha v prevencii vzniku rakoviny. Jedna z najvzrušujú­cejších oblastí výskumu kávy je jej možná ochranná úloha proti rakovine. Mnohé štúdie ukazujú, že káva je dnes hlavným potravinovým zdrojom antioxidantov (prekonáva víno, čaj, čokoládu aj určité druhy ovocia a zeleniny) a ukazuje sa, že niektoré zložky kávy môžu navodiť pôsobenie karcinogén-detoxifikačných enzýmov.

Redukuje riziko ochorení pečene. V niekoľkých štúdiách sa konzumácia kávy spája s významným znížením rizika vzniku cirhózy, ako aj rakoviny pečene. Údaje naznačujú, že redukcia rizika vzniku cirhózy spôsobenej konzumáciou alkoholu súvisí so zložkami kávy, ako sú fenoly a im príbuzné zlúčeniny.

Chráni pred Parkinsonovou chorobou. Štúdie potvrdzujú súvislosť neuroprotektívneho účinku konzumovania kofeínu u mužov aj u žien v postmenopauze so znížením rizika vzniku tejto choroby. Niektoré výskumy naznačujú, že jedna šálka kávy denne môže znížiť riziko vzniku tejto choroby o polovicu pomocou adenozínu v káve.

Nezvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Niektoré štúdie nezistili významnú súvislosť medzi konzumáciu kávy a srdcovo-cievnymi ochoreniami. Niektoré z nich naznačujú vzrastajúce riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení u ľudí, ktorí pijú kávu vo zvýšenej miere, v porovnaní s tými, ktorí pijú kávu striedmo alebo len málo. Nedávna komplexná 20-ročná štúdia na vzorke približne 130-tisíc mužov a žien bez kardiovaskulárnych a rakovinových ochorení nedokázala, že konzumácia kávy zvyšuje riziko vzniku týchto ochorení.

Zdroj: Roger Clemens & James Coughlin

debata chyba