Táto postupnosť má ochrániť dieťa od privčasného kontaktu s alergénmi. Aj tehotné či dojčiace ženy vylúčili z tohto dôvodu zo svojho jedálneho lístka niektoré potraviny. Pokles vo výskyte alergických ochorení však nenastal a dnes sa niektoré striktné názory zas trochu zmenili.
Výskyt rôznych druhov alergií stále stúpa. Konkrétne potravinová alergia dojčiat je často prvým prejavom tzv. alergického pochodu s následným rozvojom ďalších alergických ochorení ako atopický ekzém, alergická nádcha, astma.
Problém s toleranciou rôznych druhov potravín sa môže prejaviť už v priebehu prvých mesiacov života. Potravinová alergia sa vyskytuje u 6–8 % detí do troch rokov života a najčastejšie ide o alergiu na mlieko, vajíčka, múku, sóju a arašidy, menej na iné druhy orieškov a ryby.
Rybičky pre mamičky
V snahe uchrániť ešte nenarodené dieťa pred vznikom alergie, sa ešte donedávna budúcim mamičkám odporúčalo vylúčiť z jedálneho lístka niektoré rizikové potraviny. Zo svojho jedálneho lístka mali vyradiť južné ovocie (pomaranče, citróny, kivi), rajčiny, papriku, sóju, oriešky a morské ryby v druhej polovici tehotnosti a počas prvého roka dojčenia. „Dnes sa diéta odporúča len u matiek s alergiou na potraviny,“ zdôrazňuje imunologička MUDr. Klára Kossárová z Bratislavy, ktorá je zároveň výkonnou riaditeľkou Združenia astmatikov SR. „Strava bohatá na ovocie, zeleninu, ryby a rastlinné tuky v gravidite znižuje riziko vývoja alergie budúceho dieťaťa,“ dodáva.
Doterajšie odporúčania alergologických spoločností odporúčali okrem spomínaných rýb či arašidov vyhnúť sa v tehotenstve dokonca aj konzumácii vajíčok, neoficiálne sa hovorilo dokonca o kravskom mlieku. „Z výsledkov súčasných štúdií vyplýva, že takáto obmedzujúca diéta u budúcej či dojčiacej matky neovplyvňuje výskyt alergických ochorení,“ konštatuje imunologička MUDr. Zuzana Abaffyová z Bratislavy.
„Samozrejmosťou by však naďalej malo byť to, aby budúca a dojčiaca mamička nefajčila a nepila alkohol.“
Podčiarknuté a zhrnuté – ak „tehuľka“ sama nemá problém s konkrétnymi potravinami (alergické prejavy obyčajne vo forme bolestí brucha, hnačky, prejavov na koži), môže jesť všetko. Konzumácia rýb sa dokonca odporúča doslova „všetkými desiatimi“, pretože rybí tuk obsahuje prospešné omega-3 nenasýtené kyseliny, konkrétne DHA (so zložitým názvom kyselina dokozahexaénová). Tú potrebuje plod počas celého vnútromaternicového vývoja a najmä dieťa po narodení. Obsahujú ju aj mnohé doplnky výživy pre tehotné a dojčiace ženy a, samozrejme, najprirodzenejšie je prijímať ju v potrave.
Pokles alergií nenastal
Od 80. rokov 20. storočia až do súčasnosti prevládal názor, že vyhýbanie sa potravinovým alergénom počas tehotenstva, dojčenia a ich neskoršie zavádzanie do jedálneho lístka detí zníži riziko vývoja potravinovej alergie, píšu v odbornom článku Čo nové v prevencii potravinovej alergie? tri spoluautorky, imunologičky Zuzana Abaffyová, Zuzana Rennerová a Klára Kossárová.
Odporúčania tohto druhu sa opierali o množstvo štúdií, v konečnom dôsledku však nezaznamenali predpokladaný pokles vo výskyte alergických ochorení. Naopak, v období posledných dvoch desaťročí v západných krajinách potravinová precitlivenosť stúpla a s ňou aj počet umiestnení v nemocnici z dôvodu anafylaxie (život ohrozujúcej alergickej reakcie) spôsobenej potravinami.
Nové potraviny zavádzať pod ochranou dojčenia
Najprirodzenejšou výživou pre dojča je materské mlieko. Má unikátne nutričné vlastnosti z hľadiska svojho zloženia, o ktorých by sa dal napísať samostatný materiál. Dôležité sú však jeho vlastnosti imunologické a ochrana pred rozvojom spomínaných alergických ochorení. Na súbore 2 200 detí sa dokázalo zníženie výskytu astmy u dojčených detí o 30–40 %. Iná štúdia dokázala zníženie výskytu astmy v 6. roku života o jednu tretinu, ak boli dojčené viac ako štyri mesiace.
Otázkou ostáva, ako dlho dojčiť výlučne, to znamená bez prikrmovania. Dosiaľ sa rozhodne odporúčalo plne dojčiť až do ukončeného 6. mesiaca veku dieťaťa, až potom sa začínalo s príkrmami. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) to odporúča naďalej. Neskoršie zavádzanie tuhej stravy po 4.-6. mesiaci však nemalo preventívny efekt vo vývoji astmy, alergickej nádchy či potravinovej alergie. Okrem toho v januári 2008 publikovala Európska spoločnosť pediatrickej gastroenterológie, hepatológie a výživy informáciu, že „nie sú presvedčivé dôkazy o tom, že oneskorenie zavádzania vysokoalergénnych potravín ako ryby či vajcia znižuje riziko rozvoja alergie“.
Odporúča sa zaviesť dieťaťu tuhú stravu po 17. týždni života a nie neskôr ako v 26. týždni života. „V období medzi 4.-6. mesiacom života podľa výskumov jestvuje tzv. toleragénne okno,“ vysvetľuje MUDr. Abaffyová. Zjednodušene povedané, organizmus dieťaťa, isté špecializované bunky v jeho tráviacom trakte, sa práve v tomto období dokážu zoznámiť s novými potravinami, zvyknúť si na ne, nevybudovať si voči nim alergickú reakciu a v budúcnosti ich tolerovať. Neskôr úlohu spomínaných špecializovaných buniek preberú iné druhy buniek, ktoré sú práve zodpovedné za vznik alergií.
Optimálne je, ak počas zavádzania príkrmov matka dieťa ešte dojčí! Týka sa to predovšetkým lepku, ktorý sa pôvodne dieťaťu odporúčalo zavádzať až po ukončenom 7. mesiaci v rámci predchádzania vzniku celiakie (doživotná neznášanlivosť lepku). V tom čase však už mnoho mamičiek svoje dieťa odstavilo od prsníka. Vieme, že lepok obsahujú predovšetkým obilniny (pšenica, raž, jačmeň). Dnes sa názor zmenil predovšetkým v tom zmysle, že malé množstvá lepku sa môžu začať zavádzať počas súbežného dojčenia medzi 4.-7. mesiacom života dieťaťa. „Ak dáme 4-mesačnému dieťaťu napríklad ocmúľať kôrku z chleba, dochádza vlastne k akejsi hyposenzibilizácii, čo je vlastne princíp liečby alergikov – podávanie malých dávok alergénu, na ktoré si organizmus postupne zvykne,“ vysvetľuje MUDr. Abaffyová.
Komu hypoalergénne mlieka
Otázkou ostáva, aké umelé mlieko je vhodné pre dojča vo zvýšenom riziku vzniku alergie, ktoré z rôznych dôvodov matka nemôže dojčiť. Hovoríme o tzv. pozitívnej rodinnej anamnéze, keď rodič alebo súrodenec dieťaťa trpia alergickým ochorením. Čo sa týka umelej výživy, veľká reklama sa robí tzv. hypoalergénnym formulám. Úloha hypoalergénnych mliek spočíva v znížení alergicity všetkých zložiek mliečnej bielkoviny.
To sa dosiahne štiepením bielkovín kravského mlieka na nižšie bielkovinové reťazce. Treba zdôrazniť, že u detí, ktoré nie sú v riziku alergie (rodič ani súrodenec nemá alergiu), nejestvuje dôkaz o efekte používania takýchto hypoalergénnych mliek v prevencii potenciálneho vzniku nejakého alergického ochorenia. V prípade detí, ktoré majú prvostupňového príbuzného s alergiou, má zmysel podávať hypoalergénne mlieko do veku 4. mesiacov. Samozrejme, ideálne je však takéto dieťa dojčiť.
„Celkom iná situácia nastáva v prípade detí, ktoré majú prejavy alergie a matka ich nemôže dojčiť, tam už hypoalergénne mlieka nestačia a používajú sa špeciálne mlieka,“ podotýka MUDr. Zuzana Abaffyová.
„Doteraz však pediatri a alergológovia odporúčali a mnohí aj naďalej odporúčajú matkám, ktoré prestali dojčiť svoje dieťa s rizikom alergie, aby mu začali podávať hypoalergénne mlieko aj napriek tomu, že ide o dojča vo veku 7–10 mesiacov,“ píšu autorky článku. V takomto veku však už dieťa jedáva neupravenú bielkovinu kravského mlieka v inej forme, napr. v podobe jogurtu. Takže začínať s hypoalergénnym mliekom v tomto veku je už zbytočné.
„Asi chvíľu potrvá, kým si na tieto nové názory zvyknú a prijmú ich lekári i rodičia,“ tvrdia odborníčky na imunológiu. „Ale je to vývoj, ktorému čelíme vo všetkých oblastiach života – aj v medicíne.“