Táto alternatíva je podľa nich zdravšia pre ľudské zdravie aj životné prostredie. Zaznelo to na konferencii, ktorá sa v uplynulých dňoch konala v holandskom Wageningene.
Príde deň, keď klasický mäsový hamburger bude stáť 120 eur a jeden „hmyzí hamburger“ nazvaný napríklad Bug (Hmyz) iba 12 eur – príde čas, keď bude viac ľudí, ktorí budú jesť hmyz ako tých, ktorí budú jesť klasické mäso, predpovedal entomológ Arnold van Huis.
„Chuť… orieškov,“ opisuje svoje pocity holandská študentka Walinka van Tolová po zahryznutí sa do čokoládového cukríka s červíkom. Dievča sa s ďalšími 200 zvedavcami pustila do ochutnávok pokrmov, ktoré vedci pripravili. Medzi ponúkanými lahôdkami boli ďalej tiež jarné rolky so sarančami alebo koláče s múčnymi červami.
Podľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo bude v roku 2050 na planéte žiť deväť miliárd ľudí, pričom rozloha poľnohospodárskej pôdy sa postupne znižuje. Hmyz je bohatý na proteíny a má málo tuku. S desiatimi kilogramami rastlín sa vyprodukuje okolo sedem kilogramov hmyzu, ale len kilogram mäsa.
Vedúci entomológie na miestnej univerzite Marcel Dicke pripúšťa, že zmena v myslení obyvateľov západných krajín potrvá dlho. Verí však, že ľudia raz upustia od nesprávneho pocitu, že hmyz je škodlivý. Poznamenáva, že už teraz zje každý z nás ročne v priemere 500 gramov hmyzu, ktorý býva ukrytý napríklad v malinovom džeme alebo chlebe.
„Keď vidíte nejaký hmyz, existuje určitá blokáda. Je to ale iné, keď je hmyz zmenený a stane sa v potravinách neviditeľný,“ uisťuje Roland van de Ven, ktorý týždenne produkuje viac ako 1,2 tona múčnych červov, z ktorých väčšina je určená pre zvieratá v zoologických záhradách a inde, ale asi 1,5 percenta je tiež určených pre konzumáciu ľudí.
Entomológ Arnold van Huis upresnil, že obyvatelia Mexika jedia okolo 500 druhov hmyzu, v Afrike je to 250 a v Číne 180 druhov. V týchto oblastiach sú podľa neho navyše často pokrmy z hmyzu považované za delikatesy.