Nezabudli ste? Je tu aj cícer, mak, dula či rebarbora. Čo s nimi?

27.03.2011 10:33
mak, jedlo
Mak má upokojujúce účinky a priaznivo vplýva na zdravotný stav vlasov, nechtov a zubov. Autor:

Jedlo ľudí sa stáva čoraz jednotvárnejšie. Stravovania sa zmocňujú siete rýchleho občerstvenia a svet dobýjajú žemle a bagety plnené mletým mäsom, šunkou, kuracím mäsom. Pizza už dávno nie je talianskym jedlom, práve tak ako kebab. Všetky tieto potraviny sú postavené na obilninách, sóji, kukurici.

Aj slovenský potravinový lístok sa zjednodušuje. Vypadli z neho mnohé kedysi bežne používané obilniny, strukoviny, ale aj niektoré druhy zeleniny či ovocia. Na škodu veci, pretože strava našich predkov bola pestrá, a preto zdravá.

Potraviny sú obrazom spôsobu života, ale aj mocenského pomeru síl. Vyspelé ekonomiky rozvinuli kult mäsa, syrov, jogurtov, ale aj ovocia a zeleniny. Strava je kaloricky bohatá ako nikdy predtým, a predsa ľudia nejedia lepšie. Dostatok jedla im nepomáha, prejedajú sa a trpia rôznymi civilizačnými chorobami.

Poľnohospodárstvo vyrába len to, čo sa rentuje. Niektoré potraviny vymizli preto, lebo sa prestali oplácať. Iné jednoducho vyšli z módy. Škoda, prospeli by nám. Pozrime sa na niektoré rastliny, ktoré sme poznali a takmer sme na ne zabudli, alebo ich jeme len okrajovo z času na čas. Keby boli na našom jedálnom lístku, prospelo by nám to.

Cícer

Táto strukovina takmer vymizla zo Slovenska. Chuťou pripomína oriešky či jedlé gaštany. Cícer je stále veľmi obľúbený v kuchyniach Španielska, Talianska, Francúzska a Grécka, v arabských či balkánskych krajinách. Ani my nepochybíme, keď ho zaradíme častejšie na náš jedálny lístok. Cícer je výborným zdrojom bielkovín, vlákniny, polysacharidov, vitamínov, zinku, vápnika, železa, kyseliny listovej. Vďaka nízkemu obsahu tukov patrí k najľahšie stráviteľným strukovinám.

Nenasýtené mastné kyseliny obsiahnuté v cíceri znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Arabi pripisujú tejto zázračnej strukovine vplyv na zvýšenie sexuality. Jeho použitie v kuchyni je široké. Hodí sa na varenie, parenie, klíčenie, oprážanie, ale aj pečenie,

Okrem známej nátierky hummus je cícer vhodný aj na prípravu rôznych prívarkov, omáčok, polievok či do zeleninových šalátov. Obľúbenou pochúťkou je tiež opražený cícer. Môže sa posoliť alebo obaliť v cukre.
V indickej kuchyni sa bežne používa cícerová múka, ktorá sa pridáva spolu s rôznymi koreninami do nastrúhanej zeleniny, tvaruje sa do menších placiek a vypráža na oleji. Môže sa tiež použiť na obaľovanie mäsa pred vyprážaním.

Pohánka jedlá

Občas ju dostať v špecializovaných biopotravinách, v Európe sa pestuje spravidla ako krmovina, v Nemecku a Rakúsku ako liečivá bylinka. Po stáročia, kým sa nedoviezli zemiaky, bola veľmi dôležitou potravinou.

Pohánka obsahuje veľa rutínu, ktorý posilňuje cievy, srdce, imunitný systém. Účinne pôsobí aj pri kŕčových žilách, pri poruchách prekrvenia končatín a na znižovanie cholesterolu. Pohánkovú kašu uvaríte za päť minút. S postrúhaným jablkom, hrozienkami, cukrom a škoricou je to naozajstná pochúťka.

Mak

Na Slovensku je mak neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Tradícia hovorí, že ak je mak na sviatočnom stole, bude v dome v nasledujúcom roku všetkého hojnosť. Kto si však dnes dá prácu s makovými šúľancami, perkami či parenými buchtami plnenými pravým slivkovým lekvárom a posypanými makom?

Mak poznali už starí Egypťania. Sumeri ho uctievali ako kultovú rastlinu. Liečivé účinky mliečnej šťavy maku poznali aj starí Gréci, Indovia, Arabi aj Číňania. Dnes je pestovanie maku v niektorých krajinách zakázané, alebo aspoň kontrolované, lebo nezrelé makovice obsahujú ópium.

Mak má zo všetkých potravín najviac vápnika. V sto gramoch maku sa ho nachádza až 1 400 miligramov, čo je dvanásťkrát viac ako v mlieku. Pravidelným maškrtením na makových koláčoch môžeme teda oddialiť osteoporózu, ochorenie z nedostatku vápnika, ktoré vo vyspelých krajinách nadobúda charakter epidémie. Mak má upokojujúce účinky a priaznivo vplýva na zdravotný stav vlasov, nechtov a zubov.

Jarabina vtáčia

Jej plody sú drobné, a preto sa prácne zberajú. A to možno rozhodlo osude jarabiny.

Pre vysoký obsah vitamínu C sa jarabina nazýva citrónom severu. Niektoré typy kultúrnej jarabiny majú až 180 mg vitamínu C, ktorý sa do značnej miery zachováva aj v sušených plodoch. Plody jarabinky sa používajú v medicíne a ľudovom liečiteľstve pre močopudný a preháňavý účinok, zmiernenie bolestí kĺbov pri reumatizme a dne, pri hnačkách aj zápchach. Vysoký obsah vitamínov v plodoch sa využíva pri liečbe chrípkových ochorení, zápaloch priedušiek, paradentóze a avitaminóze, na zvyšovanie imunity.

Plody jarabiny obsahujú viacero organických kyselín, cukor, trieslovinu, pektín, vitamíny P a C a karotén, ktorý dáva malviciam koralovočervenú farbu. Okrem planej jarabiny vtáčej s trpkými kyslými malvicami sa pestuje aj jej ušľachtilejšia odroda. Sladké, väčšie malvice sú vhodné aj na zaváranie. Obsahujú dvakrát viac vitamínu C ako citrón, veľké množstvo cukru a provitamín A.

Oskoruša

Komu sa nelení, tomu sa zelení, presnejšie trbliece v pohári. Z jarabiny oskorušovej sa robí chýrna a vysoko cenená oskorušovica. Oskoruša má mohutný dekoratívny vzrast, dožíva sa vysokého veku a jej malvičky hruškovitého tvaru sú väčšie, žlté s červeným líčkom. Plody povzbudzujú činnosť tráviacich ústrojov. Jedlé sú až po odležaní.

Slivka trnková -Trnka obecná

Kto by jedol jej trpké ovocie. Zato kvet trnky sa uplatňuje hlavne v ľudovom liečiteľstve. Pôsobí močopudne, podporuje látkovú premenu, má mierne laxatívne účinky, preto tvorí častú zložku domácich čajovín. Plody trnky možno spracovávať na vína, lekváry, šťavy a používať aj sušené. Slúžia ako sťahujúci prostriedok pri žalúdočných ťažkostiach, ochoreniach močového mechúra a močových ciest.

Arónia čierna – Temnoplodec čierny

Musí to byť mimoriadne ovocie, keď bolo a je súčasťou výživy kozmonautov. Plody sa podobajú jarabine. Ich šťava je zvieravá, nie sladká, ale s vysokým obsahom vitamínu C a antioxidantov. Z bobúľ možno vyrábať víno alebo džem. Arónia sa tiež používa ako príchuť alebo farbivo do nápojov, jogurtov a tiež ako bylinný čaj. Šťava a plody sa odporúčajú ako pri liečbe aterosklerózy, vysokom krvnom tlaku a gastritídach. Je overené, že šťava znižuje hladinu cholesterolu.

Baza čierna

Baza stála pri zrode Viney. Netvorí ju len hroznový mušt, ale aj macerát z bazy čiernej. Výťažok z kvetov riedený vodou prečisťuje organizmus. Plody, listy a kôra pomáhajú pri prechladnutí a chrípke, povzbudzujú činnosť tráviaceho ústrojenstva a obličiek. Z kvetov bazy možno pripraviť chutný a zdravý bazový sirup.

Päťdesiat bazových kvetov vložíte do päťlitrového pohára, zalejete vriacou vodou a necháte deň vylúhovať. Precedíte cez plátno do hrnca, pridáte 6 kg cukru a dve lyžice kyseliny citrónovej. Zahrievate, kým sa cukor nerozpustí. Nalejete do fliaš, uzavriete a sterilizujete. Z čiernych bobúľ bazy zmiešaných s vínom, jablkami a hruškami sa zasa varí lekvár, ktorý je výborný v lekvárových taštičkách zo zemiakového cesta.

Dula

U nás čoraz zriedkavejšia. Pravlasťou jednej z najstarších kultúrnych rastlín je Irán, Zakaukazsko, Stredná Ázia. Dulu poznali už v staroveké civilizácie, bola symbolom lásky a plodnosti. V starovekom Grécku bola zasvätená bohyni Afrodite. Verilo sa, že plody duly majú afrodiziakálne účinky. U nás sa od stredoveku pestovala v kláštorných záhradách.

Za surová je nejedlá, ale upravená chutí výborne. Plody duly sú hruškového alebo guľového tvaru výrazne žltej farby. Dužina je tvrdá, aromatická, trpká. Z duly možno pripraviť výborné kompóty, želé, pyré, rôsoly, marmelády, mušty, sirupy a vína.

Dulová pasta, alebo tiež dulový „syr“ bol kedysi obľúbenou pochúťkou.
Dužina plodov obsahuje množstvo pektínu, kyseliny, slizy, silice, triesloviny, provitamín A, vitamín C, skupinu vitamínov B, draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Sušené duly sa používajú pri žalúdočných problémoch, bolestiach krku, proti kašľu, hnačke a krvácaniu. Semená obsahujú sliz, ktorý chladí, zmäkčuje, nedráždi sliznicu ani pokožku. Dulový sliz je súčasťou kloktadiel pri zápaloch ústnej dutiny a hrtanu. Duly sa, rovnako ako levanduľa, pre svoju osviežujúcu vôňu, dávali do bielizníkov.

Moruša

Staré moruše majestátnych rozmerov s kožovitými tmavozelenými listami dotvárajú kolorit krajiny. Moruša biela má pôvod v Číne, odkiaľ sa v 12. storočí dostala do Európy. Jej listy boli jedinou potravou pre húsenice priadky morušovej, ktorej zámotky boli zdrojom prírodného hodvábu. Moruša biela má krémovo-biele až ružové plody veľmi sladkej, ale fádnej chuti. Možno preto ich kedysi striasali ako pochúťku pre kačice.

Moruša čierna pochádza z Iránu a Afganistanu. Keďže je veľmi náročná na teplo a svetlo, vyhovujú jej u nás len najteplejšie vinohradnícke oblasti. Najbohatšou lokalitou dlhovekých stromov moruše čiernej sú pukanecké vinice južných svahov Štiavnického pohoria. Rastie do výšky desať až pätnásť metrov. Moruše nájdeme aj v okolí Nitry, Bratislavy, Rimavskej Soboty.

Plody sú tri až päť centimetrov dlhé, tmavočervenej až čiernej farby. Majú osviežujúcu, príjemnú sladkokyslú chuť, obsahujú cenné látky a vitamíny, ich šťava farbí ruky i ústa. Sú obzvlášť vhodné na prípravu sirupov, ovocných vín a kompótov. V minulosti sa tiež využívali v ľudovom liečiteľstve.

Rebarbora

Oddávna sa využívala zjari, keď bolo málo čerstvej zeleniny. Ani dnes by nemala chýbať v záhrade.

Možno ju vypestovať zo semienok alebo z trsu s koreňmi. Rebarbora obsahuje kyselinu šťaveľovú, preto ju nesmú konzumovať ľudia trpiaci obličkovými kameňmi, ani náchylní k zápalom obličiek. Vďaka vitamínu B, vápniku, draslíku, mangánu, vláknine rebarbora prospieva krvnému obehu pokožke a vlasom.

Ružovo-zeleno-červené stonky nakrájané na kocky sú osviežujúcou ovocnou plnkou klasického kysnutého koláča s mrveničkou. Z rebarbory sa robí výborný džem.

Rakytník rešetliakový

Vojaci Alexandra Macedónskeho využívali rakytník na regeneráciu svoju i svojich koní. Blahodarné vlastnosti tohto stromu vedeli oceniť aj ľudoví liečitelia na Sibíri, v Mongolsku i Číne.

Dnes je rakytník rešetliakový pre moderný farmaceutický priemysel priam zázračnou rastlinou. Môže byť liekom na tisíc neduhov. Plody rakytníka obsahujú veľa vitamínu C, B, PP, E, F a D. Aj keď sa nepotrebujeme liečiť, možno si z rakytníka pripraviť osviežujúci chutný nápoj, kompót alebo džem.

Plody zbierame od augusta do októbra. Správnu zrelosť spoznáme podľa červenooranžového sfarbenia a tvrdosti. Pretože pevne držia na vetvičkách a pri odtrhávaní z nich vyteká šťava, je lepšie použiť podobne ako pri čučoriedkach špeciálne hrebene, nie však kovové, aby sa neznehodnotil vysoký obsah vitamínu C.

Na sirup plody roztlačíme drevenou vareškou a precedíme cez plachtičku alebo jemné sito. Vylisovaná šťava môže byť mierne skalená, na kvalitu sirupu to nemá vplyv.

Šťavu prelejeme do sklenej, porcelánovej alebo smaltovanej nádoby a rozpustíme v nej cukor s kyselinou citrónovou. Na 1 liter šťavy 1,6 kg cukru a 7 g kyseliny citrónovej. Po premiešaní prelejeme sirup do čistých fliaš, pevne zazátkujeme a uložíme v chladnom prostredí.

Rakytníkový likér urobíme tak, že plody nasypeme do fľaše do výšky 15 až 20 cm a zalejeme ich takým množstvom alkoholu (vodky, kmínky, žitnej), aby boli plody ponorené. Fľašu zaviažeme celofánom a necháme na svetle lúhovať 8 – 14 mesiacov. Výluh zriedime v pomere jedna ku jednej buď prevareným cukrovým sirupom (1 kg cukru rozpustíme v 1/2 l vody) alebo hroznovým muštom. Kedysi výsledný produkt nechávali zrieť v dubových sudoch 12 mesiacov, my ho môžeme zliať do fliaš, zazátkovať korkom, zaliať voskom a uložiť do pivnice. O rok bude vhodný na konzumáciu. Ľudová múdrosť hovorí, že ako prevencia proti chorobám stačí 0,33 dcl likéru denne.

Rakytníkový džem
Na 1kg plodov rakytníka rešetliakového potrebujeme 1 kg cukru či 0,5 kg medu a 1l vody. Umyté plody zalejeme vodou a varíme na miernom ohni do zmäknutia. Prelisujeme cez sito alebo rozmixujeme. Pridáme cukor, želírovací prostriedok a povaríme. Uvarený džem naplníme do pohárov, zazátkujeme, prípadne ešte 15 minút sterilizujeme pri teplote 90°C.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku