Svet straší pandémia obezity

Obezita je jedným z najväčších zdravotných problémov ľudí 21. storočia. Je zodpovedná za 10 až 13 percent úmrtí, skracuje priemernú dĺžku života o šesť až sedem rokov a spôsobuje chronické choroby, ktorých liečenie v Európe zhltne šesť percent rozpočtu zdravotníctva.

14.09.2011 07:20
strava, výživa, tučnota, obezita, tuk,... Foto:
Stačí pribrať desať kilogramov a už má človek problém s pohybom, s potením, so zadýchavaním sa.
debata

„Je to skutočne pandémia. Na americkom kontinente je prevalencia obezity takmer 30 percent, na Slovensku prudko stúpa najmä v poslednom desaťročí a blíži sa údajne k 12 až 15 percentám,“ hovorí docent Ľubomír Marko, primár oddelenia miniinvazívnej chirurgie a endoskopie FNsP FD Roosevelta v Banskej Bystrici. Podľa jeho slov príčiny jej vzniku, ak nejde o hormonálnu poruchu, sú nesprávne stravovacie návyky.

Čo je vlastne obezita? „Je definovaná ako nadhmotnosť človeka oproti všeobecne prijatým normám – u nás norma pre tzv. kaukazskú rasu,“ vysvetľuje Ľubomír Marko. Iná je norma pre ázijskú rasu.

PIANO

Užitočné rady nájdete aj v článku Čo pomáha v boji s nadváhou a ako zmeniť stravovacie návyky?
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Obezita je vážnym problémom z viacerých hľadísk. Zo zdravotného môže podporovať vznik a rozvoj závažných, často život ohrozujúcich ochorení, v zmysle kardiovaskulárnych a respiračných ochorení ako napríklad ochorenia srdca, vysoký tlak krvi, cukrovku 2. typu, hyperlipidémiu, degeneratívne ochorenia kĺbov a obštrukčné spánkové apnoe, ochorenia chrbtice. Nezanedbateľný je aj psychický problém pacientov s obezitou, ako aj obmedzenie pohybu.

Stačí pribrať desať kilogramov a už má človek problém s pohybom, s potením, so zadýchavaním sa. Postupne, ak sa svojej nadváhe poddá, hýbe sa čoraz menej. „Neskôr sa dostavia depresie z nadváhy. Takýto človek zasadne k počítaču alebo televízoru, pretože sa nevládze hýbať, je čoraz viac a kruh sa uzatvára,“ upozorňuje na možnú príčinu obezity docent Marko.

Medzinárodná organizácia práce dokonca zistila, že zamestnanci s problematickou dochádzkou do zamestnania a nižšou produktivitou práce majú často problém práve s obezitou a chronickými chorobami. Nesprávne stravovacie návyky podľa nej znižujú produktivitu práce až o 20 percent.

Za obezitu neraz môžu aj genetické predpoklady. Ak má človek smolu a zdedí obe alely génu FTO, ktoré v sebe nesú predispozíciu k obezite, jeho riziko, že sa obéznym stane, je dvaapolnásobne vyššie. Platí to však len za predpokladu, že jeho príjem potravy bude tiež „nadštandardný“. Strava chudobná na tuky dokáže škodlivý efekt rizikových génov vymazať. Aj podľa výskumníčok Emily Sonestedtovej a Marju Orho-Melandersovej, ktoré pracujú v Diabetickom centre univerzity v Lunde, je kritickým faktorom to, čo jeme, nie gény. Obe sú autorkami štúdie, ktorú zverejnil American Journal of Clinical Nutrition. Z nej vyplýva, že strava zohráva väčšiu úlohu.

Nadváha a obezita vo vybraných krajinách.
Nadváha a obezita vo vybraných krajinách. Nadváha a obezita vo vybraných krajinách.

(kliknutím zväčši obrázok)

Podobne je to aj s pohybom, ako dokázal ďalší výskum, pri ktorom skúmali viac ako 120-tisíc zdravotníkov, ktorí na jeho začiatku neboli obézni. Počas dvadsiatich rokov priemerne pribrali osem kilogramov. Diétnym prehreškom s najhoršími účinkami na váhu sa ukázali zemiakové lupienky v tesnom závese so zemiakovými hranolkami. Na váhe však priberali aj tí, ktorí veľa vysedávali pri televízii, prestali fajčiť alebo tí, ktorí spali menej ako osem hodín denne. Čiastočne sa s výsledkami štúdie stotožňuje aj docent Marko. „Ak človek denne presedí aj niekoľko hodín pred televízorom alebo počítačom a následne sa bude hýbať a nebude konzumovať veľké množstvo mastnej stravy, nemusí priberať. Je to o strave a pohybe, tento stav musí byť vyvážený,“ povedal.

Ako teda udržať svoju váhu v norme? „Najdôležitejšia je zmena stravy a stravovacích návykov. Jesť treba najviac pred prácou, teda väčšinou ráno, menej na obed a minimálne večer,“ pripomína Ľubomír Marko. „Neodporúča sa jesť naraz veľké množstvo stravy, jedlo si treba vychutnávať, jesť ho pomaly. Môžeme jesť všetko, ale v rozumnom množstve.“

Ak sa schudnúť nepodarí bežnými metódami, na rad prichádza chirurgická liečba, kde je viac možností – bandáž žalúdka, sleeve resekcia žalúdka. Podľa docenta Marka je dôležité, aby sa o tomto probléme hovorilo, aby o jej rizikách informovali médiá. „A v neposlednom rade, aby poisťovne nechápali liečbu obezity ako kozmetické operácie, ale ako liečbu ochorenia a prevenciu možných následných komplikácií,“ do­dal.

Čo spôsobuje problémy

Nevhodné potraviny. Zaťažujú metabolizmus a ukladajú sa podľa svojej povahy na najmenej vhodných miestach. Takými sú napríklad sladkosti, údeniny či slané potraviny.

Vyšší energetický príjem niektorí odborníci dávajú do súvislosti s vyšším možným rizikom nežiaduceho bujnenia buniek.

Chipsy a podobné slané maškrty zaťažujú obličky zvýšením hladiny sodíka. Navyše ich konzumácia nesúvisí s hladom, ale skôr so závislosťou.

Pokrmy z fast foodov sú energetickými bombami, sú však chudobné na vitamíny či vlákninu.

Pozor na obmedzovanie tukov – nie je rozumné ich vylúčiť, ale vybrať si tie dobré. Nenasýtené mastné kyseliny z rastlinných olejov potrebujeme aj na príjem vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K) alebo ako základ tvorby hormónov.

debata chyba
Flowers