Choroba znamená doživotnú nutnosť držať bezlepkovú diétu, ktorá však vychádza štyri-až desaťkrát drahšie ako bežné stravovanie. Popri dojčení je tiež dôležité to, kedy dieťa dostane prvú dávky lepku. Malo by sa tak stať medzi štvrtým a siedmym mesiacom, a to počas dojčenia a postupne, uviedol na kongrese gastroenterológ Přemysl Frič z pražskej střešovické nemocnice.
Genetickú dispozícii pre vznik celiakie má podľa Friča štvrtina populácie. O tom, či sa u nich choroba vyvinie, rozhodujú ďalšie faktory. U zdravého človeka sa musí vyvinúť slizničná bariéra, ktorá oddeľuje črevo od ďalšieho telového prostredia. „Bariéra postupne vyzrieva počas prvého roka života. Ak je jej funkcia dobrá, nositeľ rizikového génu má šancu, že neochorie,“ uviedol Frič.
„Viac ako tri štvrtiny celiatikov nie sú diagnostikovaní. To sú tí nešťastníci, ktorí chodia po rôznych lekároch celé roky,“ povedal Frič. Nie je vraj výnimkou, keď sa choroba zistí u šesťdesiatročného človeka. Neliečená celiakia má pritom na človeka neblahé dôsledky, človek trpí v rôznom veku rôznymi neduhmi, ako sú hnačky, zápchy, vracanie, chudokrvnosť, nervové poruchy, depresie, rednutie kostí aj poruchy reprodukcie. Imunitné poruchy môžu vyústiť do vznik rakoviny.
Čísla z vyspelých krajín podľa Friča ukazujú, že celiatikov pribúda. Vo Fínsku, ktoré má o rozšírení choroby v populácii najlepšie dáta, podiel chorých vzrástol od roku 1980 do prelomu milénia z jedného na dve percentá.