Základné formy vegetariánstva
- Laktoovovegetariánstvo: nejedia mäso, ale konzumujú mliečne výrobky a vajcia
- Laktovegetariánstvo: nejedia mäso ani vajcia, ale konzumujú mliečne výrobky
- Ovovegetariánstvo: nejedia nič, čo pochádza zo zvierat, s výnimkou vajec
- Vegánstvo: vyradenie všetkých živočíšnych potravín
- Frutariánstvo: len surové rastlinné plody
Prechodné formy vegetariánstva
- Pescetariánstvo: jedia ryby, ale nie mäso cicavcov a vtákov
- Pollotariánstvo: jedia hydinu, ale nie mäso cicavcov a ryby
- Pesco-pollo vegetariánstvo: nejedia jedine červené mäso
- Nevýhody, riziká: Veľmi záleží na forme vegetariánstva a na schopnosti konzumenta správne „namixovať“ zastúpenie potravín v jedálničku, možný deficit železa, vitamínu B12, D, zinku, omega-3 mastných kyselín, najčastejšie problémy so zabezpečením spomínaných živín sú u vegánov a frutariánov, pomôckou môžu byť fortifikované potraviny a doplnky stravy.
Vitariánstvo
- konzumácia potravín, ktorých teplota pri príprave nepresiahla 40–48 stupňov Celzia z dôvodu zachovania živých enzýmov a pôvodnej biologickej hodnoty
- Nevýhody, riziká: Nízka stráviteľnosť a využiteľnosť niektorých živín, napr. využiteľnosť betakaroténu či lykopénu je lepšia po tepelnom zahriatí, možné nákazy a otravy tepelne nespracovanými potravinami, pomerne obmedzený výber potravín a s tým súvisiaci nedostatok živín.
Makrobiotika
- výživový, ale aj životný štýl vychádzajúci z východnej filozofie, keď sú základom jedálnička obilniny (asi 50 % objemu stravy), zelenina (30 % – predovšetkým tepelne spracovaná a kvasená), morské riasy (15 %), polievky (5 %), doplňujúcou potravou sú ovocie mierneho pásma, semená, orechy, oleje, ryby, morské plody
- vyznávači makrobiotiky odmietajú mäso, mliečne výrobky, vajcia, cukor
- Nevýhody, riziká: obmedzený výber potravinových zdrojov a s tým súvisiaci nedostatočný príjem niektorých živín ako aminokyseliny, omega-3 mastné kyseliny, vápnik, železo, zinok, vitamín B12, vitamíny A, D (podľa makrobiotickej teórie si telo pri tomto stravovacom systéme dokáže transformáciou prvkov vytvoriť všetky potrebné prvky samo), riziko nedostatočného príjmu tekutín (príjem vody má byť obmedzený).
Foto: SHUTTERSTOCK
Oddelená strava
- strava by mala byť z 80 % zásadotvorná (ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, zemiaky, tmavá ryža, huby) a z 20 % kyselinotvorná (mäso, ryby, vajcia, syry)
- prekyslenie organizmu vedie k stratám vápnika, magnézia, draslíka…) a k niektorým zdravotným poruchám (dna, žlčové a obličkové kamene, reumatizmus, cukrovka, hypertenzia, zápcha, rednutie kostí…)
- základným princípom delenej stravy je obmedzenie príjmu potravín bohatých na sacharidy a bielkoviny v jednom jedle, pretože ich súčasný príjem vedie k nedokonalému tráveniu, následkom čoho sú tráviace problémy ako kvasenie, plynatosť, pálenie záhy, grganie
- potraviny bohaté na bielkoviny by sa mali konzumovať do 14. hodiny, neskôr sacharidové (bielkoviny viac zaťažujú trávenie)
- problém je, že v jedálničku stále zostáva mnoho potravín bohatých na bielkoviny aj sacharidy zároveň (mlieko, jogurty, strukoviny, orechy)
- pozitívom je lepšia stráviteľnosť jedál, zníženie tráviacich ťažkostí, rizika rakoviny hrubého čreva, zápchy, zvýšenie spotreby zeleniny, nižší energetický príjem, redukčný efekt
- Nevýhody, riziká: po jedlách s prevahou sacharidov (bez prítomnosti potravín s vyšším obsahom bielkovín) dochádza k výrazným zmenám hladiny krvného cukru, koncentrácii inzulínu v krvnom obehu, skoršiemu príchodu hladu, nevyhnutnosť vyššieho počtu jedál v priebehu dňa.
Výživa podľa krvných skupín
- založená na teórii, že krvná skupina je rozhodujúcim faktorom pre náchylnosť osôb k rôznym chorobám a takisto rozdielnu reakciu na typ stravy, príčinou týchto rozdielnych reakcií sú špecifické bielkovinové a glykoproteínové zlúčeniny – lektíny
- potraviny sú rozdelené podľa obsahu lektínov a pre každú krvnú skupinu sú navrhnuté prospešné, neutrálne a nevhodné potraviny
- krvná skupina 0 je „lovec“, A je „pestovateľ rastlín“, B je „pastier“, AB je „moderný človek“, takže pre „nulkárov“ je napríklad vhodné mäso, zverina, ryby, vnútornosti, pre „áčkarov“ obilniny, strukoviny, rastlinné semená, orechy, pre majiteľov krvnej skupiny B zas mliečne výrobky, červené mäso, zverina, ryby, vajcia, obilniny, strukoviny, väčšina druhov ovocia, zeleniny, AB je kombináciou krvných skupín A a B
- Nevýhody, riziká: Nedostatok príjmu niektorých živín hrozí v prípade, ak sa z jedálnička vyradí celá potravinová skupina (nemalo by sa to stať v prípade krvnej skupiny AB).
Paleolitická strava
- teória vychádza z toho, že na tento spôsob výživy sme plne geneticky adaptovaní, dôraz na konzumáciu čerstvých potravín s čo najvyššou biologickou hodnotou a minimálnym zásahom potravinárskeho priemyslu (kde je prítomnosť aditív)
- základom jedálnička je mäso (najmä voľne žijúceho a pasúceho sa dobytka), ryby, vnútornosti, vajcia, zelenina, ovocie, huby, rastlinné semená a orechy, z jedálnička sú vyradené výrobky z múky, cereálie, strukoviny, mlieko a mliečne výrobky a priemyselne spracované potraviny
- Nevýhody, riziká: príliš vysoký príjem tukov a bielkovín, značný príjem nasýtených mastných kyselín, vyššie zaťaženie pečene a obličiek, možný nedostatočný príjem vápnika, nemožnosť konzumácie doplnkov stravy (nejde o „prírodné“ potraviny).
Nutričná genomika
- na základe znalostí špecifického genetického nastavenia konkrétneho človeka bude v budúcnosti možné presne špecifikovať jeho výživové požiadavky (individualizovaná výživa) s cieľom prevencie (i liečby) chorôb, zvyšovanie a udržiavanie fyzickej výkonnosti, spomaľovanie procesu starnutia
- stanovenie „metabolických typov“ na základe znalostí genotypu (analýza DNA): nízko- alebo vysokosacharidový jedinec, prvý by mal prijímať menej, druhý viac sacharidov…
- Nevýhody, riziká: dosiaľ sa uskutočnilo veľmi málo kvalitných štúdií, ktoré by dokázali potvrdiť účinnosť výživových odporúčaní na základe znalostí genómu človeka, v súčasnosti nevieme bezpečne zostaviť individualizovanú výživu.
Zdroj: Mgr. Vlastimil Chadim, Nutricoach.cz