Vo vekovej skupine nad 50 rokov sa táto pravdepodobnosť niekoľkonásobne zvýšila. Nedostatok horčíka sa vo vyššej miere dokázal aj u účastníkov štúdie, ktorí mali BMI (index telesnej hmotnosti) nad 25,0. Možno teda predpokladať, že nedostatok horčíka sa v organizme spája aj s nezdravým štýlom života a výskytom obezity.
Úloha minerálnych látok je v ľudskom tele nenahraditeľná podobne ako úloha vitamínov či stopových prvkov. Horčík je po vápniku druhým najrozšírenejším prvkom v ľudskom organizme a je súčasťou viac ako 300 enzýmov. Telo obsahuje 20–30 gramov horčíka. 50–70 % sa ho nachádza v kostiach, zvyšok vo svaloch, žľazách s vnútorným vylučovaním, určité množstvo aj v krvi.
Horčík je dôležitý prvok kostnej látkovej premeny. Magnézium je nevyhnutné pre správnu funkciu nervov a svalov, je známe ako protistresový prvok, pomáha pri zvládnutí depresie, podporuje zdravú funkciu srdca a krvného obehu, ochraňuje tkanivá pred ukladaním vápnika a tvorbou obličkových a žlčníkových kameňov obsahujúcich vápnik, pôsobí proti zápche a má množstvo ďalších funkcií.
Antistresový minerál
„Horčík sa dlhodobo nachádza v tieni iného minerálneho prvku, a to vápnika,“ konštatuje prof. MUDr. Zdeněk Zadák, CSc., ktorý je vedúcim Centra pre výskum a vývoj vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové. Je špecialistom v oblasti klinickej výživy a intenzívnej metabolickej starostlivosti. O vápniku sa veľa hovorí v súvislosti s rednutím kostí. Mimochodom, aj horčík je dôležitým prvkom kostnej látkovej premeny, zasahuje do remodelácie kostí, ovplyvňuje ich pevnosť. Ľudia ho však väčšmi vnímajú ako „antistresový minerál“, ktorý človek potrebuje ako prevenciu proti svalovým kŕčom či srdcovej arytmii.
„V súčasnom jedálnom lístku prijímame minimum horčíka. V jablkách sa dnes nachádza o 50 % menej horčíka ako v 80. rokoch. Veľké množstvo horčíka sa z potravín stráca aj technologickým spracovaním,“ vysvetľuje prof. Zadák.
„Potravinová výroba sa zindustrializovala, šľachtia sa nové typy jabĺk, zemiakov. Úpravou múky sa stráca až 80 % horčíka, o ďalší prichádzame nevhodnou prípravou jedál ako smaženie či konzervácia. Treba si uvedomiť aj to, že prijatý horčík nerovná sa vstrebaný horčík. Len 30–40 % horčíka náš organizmus vstrebá, toto vstrebávanie zhoršuje prítomnosť tukov, cukrov, vlákniny či voľného vápnika.“
Prežiješ, ak máš dosť svalstva
„Dôležitosť horčíka je vidieť najmä na kritických pacientoch, povedzme po ťažkých úrazoch, ktorí sú na umelej ventilácii a výžive,“ podotýka profesor. Takíto ležiaci pacienti môžu denne strácať až 300 gramov svalstva. Za desať dní sú to tri kilogramy! Svalová hmota je najcennejší majetok nášho tela a práve horčík je dôležitý pre udržanie svalovej hmoty. Odhliadnuc od pohybu, prirodzene.
„Deficit horčíka sa prehlbuje vo všetkých vekových skupinách. Najväčší je však v starobe. So starnutím sa mení aj pomer svalovej a tukovej hmoty v prospech tuku, čo je ovplyvnené aj prísunom horčíka,“ pokračuje prof. Zadák. „Ak človek utrpí vážny úraz alebo musí absolvovať operáciu, lepšie vyhliadky na prežitie a rýchlejšie zotavenie majú ľudia s dostatkom svaloviny.“
Okrem toho máme na Slovensku 130-tisíc hypertonikov užívajúcich diuretiká, lieky na odvodňovanie. Vďaka nim telo vo zvýšenej miere spoločne s tekutinami vylučuje nielen sodík, ale aj horčík. Každý pacient s diuretikami by mal podľa profesora dostávať draslík, ale aj horčík.
Príjem horčíka má vplyv aj na polyneuropatiu u diabetikov, ktorých je 340-tisíc. Aj tí často trpia syndrómom nepokojných nôh, rôznymi nepríjemnými pocitmi na nohách spôsobenými postupným odumieraním nervov. Väčšina dialyzovaných pacientov sú diabetici. Títo pacienti rozhodne potrebujú okrem iného aj dostatočný prívod horčíka.
Horčík je jedným z najdôležitejších prvkov v ľudskom organizme, je základným zdrojom energie v množstve enzymatických reakcií v tele. Nízka hladina horčíka je nebezpečná aj pre zdravých ľudí. Viac ako odporúčanú dennú dávku horčíka je potrebné prijímať v záťažových situáciách. Jednou z najdôležitejších je stres, ktorý potrebu horčíka zvyšuje až 20-násobne.
- Zvýšená potreba horčíka nastáva v obdobiach: tehotenstvo a dojčenie, rast vo všeobecnosti, nadmerná športová záťaž, pravidelná náročná fyzická aktivita
- K nadmerným stratám horčíka dochádza: pri používaní preháňadiel, pri poruchách činnosti čriev, pri používaní diuretík (lieky na odvodňovanie), pri užívaní antikoncepcie, pri nadmernej konzumácii alkoholu, pri ochorení obličiek, pri pití destilovanej vody (bez minerálov), pri hyperaktivite štítnej žľazy, počas stresu, pri nadmernej konzumácii kávy, počas dlhodobého stresu
- Odporúčaný príjem horčíka: Muži, tehotné a dojčiace ženy by mali denne prijímať 400–420 mg horčíka. Ženy by mali prijímať okolo 300–320 mg.
- Prejavy nedostatku horčíka: celková únava, bolesti hlavy, problém koncentrovať sa, svalové kŕče a bolesti, zápcha, náchylnosť na stres
- Prirodzené zdroje horčíka: oriešky, semienka, cereálie, otruby, datle, banány, špenát, brokolica, listová zelenina (obsahujú však aj fytáty a sírany, ktoré vstrebateľnosť horčíka znižujú), minerálne vody bohaté na horčík (najmä tie s relatívne nízkou mineralizáciou, ktoré je možno piť denne, s nízkym obsahom sodíka)
Unikátny výskum prvýkrát v SR
Dosiaľ sa u nás nerealizovala štúdia, ktorá by bola spoľahlivým zdrojom informácií o horčíkovej bilancii u slovenskej populácie. Unikátny výskum uskutočnilo Centrum pre výskum a vývoj Fakultnej nemocnice v Hradci Králové a Katedra výživy ľudí na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Výskum sa robil na vzorke 300 osôb (100 Čechov a 200 Slovákov) vo veku od 17 do 84 rokov formou biologického skríningu a dotazníka, ktorý je medzinárodne uznávaným podkladom pre určenie príznakov nedostatku horčíka.
Obsahuje 63 otázok z oblasti stravovania, životného štýlu, príznakov nedostatku horčíka či zdravotného stavu človeka. Biologický skríning znamenal stanovovanie hodnôt horčíka v moči a z krvného séra, pričom práve jeho stanovovanie v moči sa ukázalo ako neinvazívne a veľmi spoľahlivé.
Približne u jednej tretiny účastníkov bol zistený nedostatok horčíka v organizme. Pravdepodobnosť deficitu horčíka sa niekoľkonásobne zvýšila vo vekovej skupine nad 50 rokov a vo vyššej miere u účastníkov s indexom telesnej hmotnosti vyšším ako 25,0. Možno teda predpokladať, že nedostatok horčíka v organizme sa spája nielen s vyšším vekom, ale aj s nezdravým životným štýlom a výskytom obezity. V Čechách a na Slovensku bol rozdiel vo výsledku štúdie zanedbateľný – zatiaľ čo v ČR je nedostatok horčíka u 29 % respondentov, v SR je to číslo 30,5 %.