Soľ pod kontrolou? Sotva. To, o čom vieme, že si posolíme, tvorí asi 20 percent

Pred pár rokmi začala riešiť organizácia WHO s ministerstvom zdravotníctva národný program kardiovaskulárnych ochorení. „Od tých čias na tomto poli bojujeme a čiastočne aj víťazíme,“ povedala riaditeľaka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku, MUDr. Darina Sedláková.

, 26.04.2013 14:00
Za fluór v soli môže gynekológ Foto:
Ilustračné foto.
3

Dodala, že vzdelávať ľudí o tom, aká dôležitá je v tomto smere prevencia, jej občas pripadá ako beh na dlhé trate.

V rámci prevencie kardiovaskulárnych ochorení sa často upozorňuje na hypertenziu (vysoký krvný tlak). V tejto téme ide skutočne o zásadný bod, keďže tento rizikový faktor sa zvykne označovať ako „tichý zabijak“. Rozvíja tiež kopu komplikácií, ktoré s ním súvisia. Patrí sem infarkt myokardu, mozgová príhoda, ale aj zlyhanie obličiek , slepota a množstvo ďalších, na ktoré ľudia s neliečeným, resp. „zle“ liečeným vysokým krvným tlakom trpia.

So zvýšeným krvným tlakom či priamo s ochorením hypertenzie je na Slovensku konfrontovaný každý tretí človek, pričom vo svete na ňu umiera až deväť miliónov ľudí ročne. „A pritom sa už toto ochorenie dá diagnostikovať veľmi ľahko a lieči sa bezpečne – originálnymi alebo generickými liekmi,“ uviedla ďalej D. Sedláková. Svetová zdravotnícka organizácia trvá na tom, aby sa predčasne na ochorenia srdca a ciev nezomieralo. V niektorých krajinách sveta to už platí. Dôležitá v tomto smere sa má stať aj predmet o zdravotnej výchove na školách. Svetová zdravotnícka organizácia oň s ministerstvom zdravia bojuje už niekoľko rokov. „Zatiaľ neúspešne,“ povedala ďalej Sedláková.

Na čo v súvislosti hypertenzie Svetová zdravotnícka organizácia apeluje, je soľ. „Dospelí ľudia by mali konzumovať menej ako dva gramy sodíka, čo je ekvivalentom piatim gramom kuchynskej soli denne,“ spresnila Sedláková. Je totiž známe, že redukcia príjmu kuchynskej soli znižuje krvný tlak a tým pádom aj riziko srdcovo-cievnych ochorení.

Čo je na prijímaní soli nebezpečné, je jeho tzv. skrytá forma. „Vo väčšine európskych krajín sa až dve tretiny soli konzumujú v skrytej forme v spracovaných potravinách. Niektoré reťazce rýchleho občerstvenia a reštaurácie sú v tomto smere kľúčovými dodávateľmi potravín s vysokým obsahom soli a v platí, že každý z nás má pod kontrolou asi len 20 percent soli,“ hovorí MUDr. Sedláková. Podľa jej slov to, o čom vieme, že si posolíme, tvorí asi 20 percent. Ostatnú soľ prijímame v skrytej podobe v mlieku, v smotane, vo vajíčkach, v chlebe a vo všetkom, čo si len vieme predstaviť a máme na jedálnom lístku.

Úlohou WHO a to dokonca jednou z kľúčových pri prevencii srdcovo-cievnych ale aj metabolických ochorení, je apel na výrobcov potravín. O tom, čo ich tento rok čaká, porozprávala Sedláková tiež: „Počas roka sa budeme stretávať s výrobcami potravín a konzultovať s nimi, aby obmedzovali pridávanie soli do svojich produktov.“ Dodala, že obzvlášť nebezpečná je soľ u detí. Práve tí sú paradoxne „najvďačnejší klienti fastfoodov“ a teda im hrozí návyk vysokých obsahov soli a s tým predčasného rizika hypertenzie a srdcovo-cievnych ochorení.

K dobrým správam patrí, že v roku 2009 sa Potravinová komora slovenska zaviazala znížiť obsah soli vo svojich dehydrovaných potravinách vyrábaných na Slovensku o polovicu.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba