Dnešní mladí nepoznajú chuť čistej vody

Voda je tekutý liek. Bolesť je prezlečený smäd. Detičky, napite sa vodičky. Smädný človek pije neskoro. Koľko vody potrebujeme? Vodu znečisťuje aj hormonálna antikoncepcia. Piť treba nielen v lete. Dehydratácia môže ovplyvniť náš život. To sú len niektoré titulky článkov, ktoré v poslednom období vyšli na tému vody a pitného režimu. S "odborníčkou na vodu" MUDr. Jankou Zálešákovou sme sa zhovárali najmä o fenoméne vody s prívlastkom minerálna.

13.06.2013 06:00
voda, malinovka, nápoj, smäd, pitný režim Foto:
Dnešní mladí ľudia nepoznajú chuť čistej vody. Každý ochutený nápoj je sladený, či už cukrom, alebo umelým sladidlom.
debata (18)

Nastávajú teplé dni, keď sa téma pitného režimu stáva aktuálnejšou ako inokedy. Koľko odporúčate denne vypiť prírodnej minerálnej vody?
Kompletný pitný režim dňa by nemal pozostávať výlučne z minerálnych vôd. Ak máme štandardne vypiť povedzme 1,5–2 litre tekutín za deň, minerálna voda by mohla tvoriť tretinu až polovicu tohto objemu podľa okolností – v závislosti od okolitej teploty či fyzickej záťaže. Aj z európskej definície prírodnej minerálnej vody vyplýva, že dopĺňa pitný režim a môže čiastočne pokryť dennú potrebu niektorých minerálov. Čím nižšia je jej celková mineralizácia, tým jej možno vypiť viac. Ak ide o pramenitú vodu, ktorá má charakter bežnej pitnej vody, len nie je upravovaná ako bežná pitná voda, tá môže kompletne pokryť denný pitný režim. Počas letných horúčav či v rámci športovania sa však netreba obávať ani vôd s vyššou mineralizáciou, pretože človek niekedy denne vypotí až tri litre potu a spolu s vodou stráca i dôležité minerály. V takomto prípade je výhodnejšie aj väčšiu časť tekutín pokryť vyššie mineralizovanými vodami aj s obsahom sodíka, pretože sodík dokáže v organizme vodu zadržať.

A práve sodíkom v minerálnych vodách sa dosť straší…
Záleží na tom, vo forme akej soli sa sodík v minerálnej vode nachádza. U nás je vo väčšine minerálnych vôd vo forme hydrogénuhličitanu sodného. Nie chloridu sodného, čo je bežná kuchynská soľ. Takýmto typom chloridovej sodnej vody je napríklad Cígeľka. Lenže tú nikto nepije od smädu. V Budiši či Fatre je však sodík vo forme hydrogénuhličitanu a jestvujú veľké štúdie nemeckých balneológov, z ktorých vyplýva, že ani dlhodobejšie pravidelné pitie takýchto minerálnych vôd neovplyvňuje nepriaznivým spôsobom krvný tlak. Medzinárodná štúdia Intersalt zistila, že na vyšší príjem sodíka sú citlivé predovšetkým deti. Preto by som tento typ minerálnych vôd neodporúčala deťom do 15 rokov. Pre pitie hydrogénuhliči­tanových sodných vôd v prípade slovenských minerálok však nie sú kontraindikácie s výnimkou chorobných stavov so sklonom k opuchom, napr. pri zlyhávaní obličiek.

Takže zvýšeného príjmu soli sa treba obávať skôr v prípade iných potravín?
Podľa výživových tabuliek spracovaných nemeckým Výskumným ústavom pre potravinársku chémiu vo Freisingu má bravčová varená šunka 960 mg sodíka na 100 gramov. V rovnakom množstve údenej salámy sa nachádza až 2,1 gramu sodíka, čo je polovica odporúčaného denného príjmu. Cornflakesy, ktoré považujeme za zdravé raňajkové cereálie, obsahujú takmer gram sodíka na desať dekagramov. Sto gramov pšeničného chleba má pol gramu sodíka. Ak to prepočítame na rovnaké množstvo v prípade niektorých minerálnych vôd, Budiš má v sto gramoch len 42 mg sodíka, Ľubovnianka 23 mg, Santovka 3,5 mg. Z toho vyplýva, že príjem sodíka z minerálok je oproti bežným potravinám takmer zanedbateľný. Pritom nie je povinnosť uvádzať na etiketách potravinových výrobkov obsah sodíka, hoci na etiketách minerálnych vôd sa uvádza. My však v skutočnosti sodík prijímame v úplne iných potravinách! Strašenie obsahom sodíka v minerálkach nie je dobré, lebo do popredia sa tak jednostranne dostal len jeden typ potraviny, konkrétne nápoja, a na tie ostatné akoby sa zabudlo.

Minerálne látky prítomné vo vode sa podľa štúdií ľahšie vstrebávajú a sú biologicky lepšie využiteľné v porovnaní s tým, keď sa do tela dostávajú potravou či prostredníctvom výživových doplnkov. Súhlasíte?
Zoberme si napríklad horčík. Keďže sa u nás takmer nenachádza v povrchových vodách, máme nedostatok horčíka aj v pôde. Nedostatok horčíka je najčastejší minerálový deficit, ktorý sa nediagnostikuje. U nás sa u pacientov pri laboratórnych vyšetreniach štandardne nestanovuje hladina horčíka ako v niektorých krajinách, kde sa zisťuje v erytrocytoch, červených krvinkách. Horčík je vnútrobunkový ión, až 98 percent sa nachádza vnútri buniek. Z krvi teda vieme stanoviť len malé množstvo horčíka a nemusí to odrážať celkovú bilanciu horčíka v organizme. Pritom tento minerál ovplyvňuje aktivitu asi 300 rôznych enzýmov. Veľká štúdia Americkej diabetologickej spoločnosti, v rámci ktorej vyšetrili 45-tisíc žien, zistila, že u tých, ktoré mali nedostatok horčíka, sa častejšie vyskytoval tehotenský diabetes. Ako vieme, ten je rizikovým faktorom rozvoja cukrovky v neskoršom veku. Prehĺbenie nedostatku horčíka v organizme teda môže byť aj akýmsi markerom rizika pre vznik diabetu. Minerálne vody, najmä tie, ktoré sú bohaté na horčík a na Slovensku ich je dosť, napr. Ľubovnianka, Korytnica, Fedorka, majú preto veľký význam.

A čo vápnik? O ňom sa často hovorí v súvislosti so vznikom osteoporózy… Vstrebáva sa lepšie z minerálnych vôd alebo z mliečnych výrobkov?
Keď si porovnáte potraviny bohaté na vápnik s minerálnou vodou, akou je napríklad Korytnica, zistíte, že vápnika v potravinách vlastne nie je až tak veľa. V sto gramoch plnotučného mlieka sa nachádza 120 mg vápnika, väčšie množstvo je v ementálskom syre, parmezáne, dobrým zdrojom je brokolica, v jogurte je 145 mg vápnika na sto gramov, v tvarohu len 85 mg. Pritom v Korytnici máte 600 mg vápnika na liter, čo je takmer odporúčané denné množstvo. Treba si však uvedomiť, že vápnik a horčík pri vstrebávaní akoby súťažia, používajú pri vstrebávaní do organizmu rovnaký transportér. Takže aj z minerálnej vody sa absorbuje len určitá časť vápnika a nejaká časť horčíka, kým sa neobsadí transportér, ktorý tie minerály posúva do organizmu ďalej. Príjem minerálov v minerálkach je však určite výhodnejšia forma, ako ich užívať v tabletkách.

Dosiaľ v rámci delenia vôd patrili do skupiny minerálnych vôd aj liečivé minerálne vody. Prečo sa má táto podskupina s jedinečným zložením dokázateľne vhodným na liečenie rôznych neduhov zrušiť?
Od prvého júla sa aj slovenská legislatíva prispôsobuje európskej legislatíve. Pri balenej minerálnej vody nebudeme už používať prívlastok „liečivá“. Za liečivé už budeme považovať len zdroje, ktoré sa využívajú na kúpeľnú starostlivosť priamo v kúpeľoch – na pitnú, inhalačnú liečbu a kúpanie. Na etiketách sa už nebude uvádzať, že konkrétna minerálka je vhodná pri cukrovke alebo prevencii tvorby močových kameňov, pretože takéto tvrdenia platia len pre také látky, ktoré sa uvádzajú na trh podľa zákona o liekoch. Na etikete sa bude uvádzať, že ide o vysoko, stredne alebo nízko mineralizovanú vodu, soľanku, kyselku atď., môžu tam byť výživové odporúčania a takisto bude povinnosť uviesť nevhodnosť používania, napr. nie je vhodná pre malé deti, tehotné ženy. Termíny ako pramenitá, dojčenská či balená pitná voda zostávajú v legislatíve naďalej.

Je možné minerálnu vodu balenú do fliaš nejakým spôsobom upravovať?
Pre prírodnú minerálnu vodu je charakteristické, že ide o podzemnú vodu, ktorá má vyšší obsah minerálov a bezchybnú čistotu – nenachádzajú sa v nej nijaké mikrobiologické, biologické či organické znečistenia. Jedinou povolenou úpravou je odstraňovanie mangánu a železa, a to z toho dôvodu, že pri kontakte so vzduchom menia svoje chemické vlastnosti a vyzrážajú sa vo forme nerozpustných zlúčenín. To sú tie hrdzavé lupienky vo vode, ktoré však nie sú nečistotou. Okrem toho je z minerálky povolené odstraňovať a opätovne pridávať CO2, takže vznikne sýtená, čiže perlivá, jemne perlivá či neperlivá minerálna voda.

Naši výrobcovia však minerálne vody aj ochucujú…
To je slovenské špecifikum v snahe konkurovať dovozovým ochuteným nápojom, pretože trh pre minerálky je tu malý. A Slováci si zvykli piť ochutené vody. V Taliansku ochutené minerálne vody takmer nenájdete, tam rešpektujú skupinu ochutených nápojov a minerálne vody nechávajú vo svojej „panenskej“ podobe. Podľa mňa treba robiť väčšiu propagáciu neochuteným minerálnym vodám. Dnešní mladí ľudia nepoznajú chuť čistej vody – ani minerálnej, ani pitnej z vodovodu. A to je zúfalý stav. Každý ochutený nápoj je sladený, či už cukrom, alebo umelým sladidlom. V tretinkovej fľaške sladeného nápoja je 25–40 mg cukru a ak takú vypijete každý deň, za rok prijmete o 15 kg rafinovaného cukru navyše. Takto sa nebojuje s obezitou! Umelé sladidlá zas povzbudzujú chuť do jedla. A nie sú úplne neškodné.

A čo obohacovanie niektorých vôd kyslíkom?
Je to len marketingový ťah, ktorý konzumentom neprinesie nič pre ich zdravie. Zdravý človek získa dostatok kyslíka, ak má zdravé pľúca a netrpí pľúcnym alebo srdcovým ochorením.

Je Slovensko v porovnaní s inými európskymi krajinami vzhľadom na svoju veľkosť a počet minerálnych prameňov naozaj takým unikátom?
Na takú malú krajinu vlastníme naozaj obrovské bohatstvo najmä v podzemných vodách, v minerálnych prameňoch, ale aj zdrojoch pitnej vody. Na Slovensku je okolo 1 200 zdrojov minerálnych vôd, z toho je asi 120 uznaných liečivých zdrojov využívaných v kúpeľoch v zmysle platnej legislatívy. Ďalšie krajiny, ktoré majú pomerne veľký výber minerálnych vôd plnených do obalov, sú Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko. Je to dané geologickým charakterom krajiny. V Európe patríme určite medzi štáty, kde je najvyšší výskyt veľmi kvalitných minerálnych vôd, v Škandinávii sa napríklad stredne a vysoko mineralizované vody ani nenachádzajú. Tam sú len podzemné zdroje pramenitých vôd.

Najrozšírenejšie minerálne vody u nás sú hydrogénuhliči­tanové, vápenato-horečnaté, ľudia rozumejú aj prívlastku sírna, železnatá či jódová voda. Čo však znamená, ak je minerálna voda hypotonická, izotonická a hypertonická?
Tu ide o rozdelenie minerálnych vôd podľa osmotického tlaku. Hypotonické sú také, ktoré majú diuretický účinok, podporujú močenie. Pri izotonickej je tonus taký, ako je tonus našej plazmy, takže jej účinok z hľadiska udržania vody v organizme je neutrálny. Hypertonické vody majú laxatívny (preháňajúci) účinok a môžu podporovať dehydratáciu – neodporúčajú sa preto piť pri vysokej teplote okolia. Patrí sem napríklad česká Šaratica alebo Zaječická, pomáhajú pri vyprázdňovaní, napríklad u ľudí so zápchou, ale stačí vypiť deci takejto vody. Na Slovensku hypertonické vody neplníme do fliaš.

A čo voda z rôznych divokých prameňov, studničiek, ktorých je v turistických mapách požehnane? Je bezpečné z nich piť?
Na Slovensku je množstvo takýchto kyseliek, ale ľudia často nevedia, čo v nich je a či sú vôbec mikrobiologicky vhodné. Môžu byť znečistené, obsahovať baktérie, zvyšky pesticídov, ťažké kovy. Prístrešok a prameň by mal byť aspoň ako-tak chránený a z času na čas urobená mikrobiologická a kompletná analýza vody. Niektoré obce postavili okolo takýchto prameňov aspoň nejaký pavilónik, aby zamedzili prístup zveri, studničky čistia a pravidelne dávajú robiť analýzy. Takisto kvitujem, že viacerí majitelia plničiek minerálnej vody umožňujú aj voľný odber uznanej prírodnej minerálnej vody a určitú časť zdroja nechajú prístupnú verejnosti. Ľudia z okolia si môžu takúto vodu bez úpravy nabrať do vlastných fliaš a majú záruku, že je neškodná.

Okrem minerálnej a pramenitej vody, ktoré musia byť z podzemného zdroja, poznáme aj termín balená pitná voda, tá môže byť aj z povrchových zdrojov. Nie je u nás zbytočné vyhadzovať peniaze za balenú pitnú vodu?
U nás sa podľa mňa tento typ vody ani veľmi nekupuje. V európskej legislatíve je tento typ vody zakotvený, pretože v niektorých lokalitách, ako sú napr. Kanárske ostrovy, je nedostatok pitnej vody. Na Slovensku však máme pitnú vodu z vodovodu v omnoho vyššej kvalite ako v iných európskych krajinách, pretože 70–80 % tejto vody pochádza z podzemných zdrojov! Vodárenské spoločnosti majú navyše povinnosť uvádzať základnú analýzu pitnej vody z vodovodu – obsah vápnika, horčíka, dusitanov, dusičnanov, fakt, či ide o podzemnú, alebo povrchovú vodu. Každý si môže na internete nájsť stránku svojej vodárenskej spoločnosti a zistiť si to. Takisto tam nájde informáciu o tvrdosti vody.

Je výhodnejšie mať vo vodovodnom kohútiku tvrdšiu alebo mäkšiu vodu?
Čím tvrdšia voda, tým je pre konzumáciu vhodnejšia. Minerály sa v cievach neusadzujú podobne ako v potrubí. Samozrejme, ich vyšší obsah je menej výhodný pre domáce spotrebiče ako práčka, umývačka riadu či varná kanvica, nášmu zdraviu to však určite prospieva. Inštalovanie rôznych filtrov, ktoré z vody odstraňujú potrebné minerály, sa napríklad v Nemecku považuje za zdraviu škodlivé a je zákaz používať takúto vodu na konzumáciu. Filtračné zariadenie má zmysel namontovať výlučne na potrubie pred práčku či umývačku, keď ide o úžitkovú vodu.

Je všeobecne známe, že naša voda vo verejnej vodovodnej sieti je zväčša veľmi kvalitná. Ale čo ak človek býva v dome so starými rozvodmi? Neodrazí sa práve toto na jej kvalite?
Za zdraviu škodlivé by som považovala jedine potrubia pozostávajúce z olovnatých rúr, ktoré sa ešte niekde na Slovensku môžu vyskytovať v starých domoch. Čo sa týka množstva chlóru, závisí od zdroja pitnej vody. Ak voda pochádza z povrchových zdrojov, dezinfekcia musí byť dôslednejšia, ako keď sú na pitnú vodu využívané podzemné vody. Tam je chlórovanie minimálne. Na mnohých miestach Slovenska chutí pitná voda z vodovodu veľmi dobre, dokonca aj v Bratislave-Starom Meste je, čo sa týka chuti, jedna z najlepších vôd. Opakujem, informácie si možno nájsť na internete alebo priamo zavolať do príslušnej vodárenskej spoločnosti. Ľudia by nemali dať na reklamnú kampaň, skôr zbierať informácie, ktoré sú podložené, urobiť si vlastný názor a rozhodnúť sa.

Nedá mi neopýtať sa na váš názor na PET-fľaše a ich bezpečnosť.
Tento materiál sa pri správnej manipulácii považuje za bezpečný. Treba však zobrať do úvahy, že podlieha fotochemickým reakciám a určite nie všetky slovenské sklady sú bez priameho slnečného svetla. Lepšie je kupovať minerálky v skle, mnoho výrobcov sa ku skleneným obalom vracia. Aj v zahraničí je to súčasný trend.

Veľa sa hovorí aj o kontaminácii vôd liekmi, hormónmi z antikoncepcie a podobne. Pravdepodobne však ešte stále ide len o povrchové vody?
Naše minerálne vody majú vek možno 20-tisíc rokov. Ešte sme ich, našťastie, nedokázali znečistiť našou činnosťou. Kým znečistenie prejde cez všetky tie geologické vrstvy až do potrebnej hĺbky, prejdú hádam ešte desiatky až stovky rokov, ale už teraz by sme mali myslieť na to, aby sme si neznečisťovali povrchové toky alebo studne a neničili tak životné prostredie sebe ani budúcim generáciám.

MUDr. Janka Zálešáková

MUDr. Janka Zálešáková Foto: archív MUDr. Janky Zálešákovej
MUDr. Janka Zálešáková MUDr. Janka Zálešáková

Je predsedníčkou Asociácie slovenských kúpeľov (ASK), ktorá združuje právnické osoby podnikajúce v oblasti balneológie a liečebného kúpeľníctva a viceprezidentkou Európskeho zväzu kúpeľov so sídlom v Bruseli.

Profesionálne sa venuje problematike využívania prírodných liečivých zdrojov, medzi ktoré patria aj minerálne a liečivé vody. Je autorkou mnohých publikácií a prednášok na túto tému.

Je lekárkou so špecializáciou v odboroch reumatológia a fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia. Je odbornou konzultantkou viacerých slovenských aj zahraničných kúpeľov.

ASK je členom Európskeho zväzu kúpeľov so sídlom v Bruseli.

18 debata chyba