Prevenciou ochorení srdca je aj racionálna strava

Chorobnosť na srdcovo-cievne ochorenia je alarmujúco vysoká. Zomiera na ne viac ako päťdesiat percent Slovákov. Kritický stav dokumentujú aj údaje Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorých sa Slovensko zaraďuje medzi tie európske krajiny, kde je situácia najhoršia.

04.07.2013 06:00
výživa, zdravie, jedlo, srdce, ovocie,... Foto:
K zníženiu rizika chorôb srdca prispieva menšia konzumácia soli a tukov, väčší príjem vlákniny, ovocia a zeleniny.
debata (3)

Počet úmrtí je oveľa vyšší ako v západoeurópskych krajinách, lepšie ako my sú na tom dokonca aj Poľsko, Česko, Estónsko či Maďarsko.

Medzi chronickými chorobami spôsobenými nesprávnym životným štýlom patrí srdcovo-cievnym chorobám s 82 percentami druhé miesto za cukrovkou (91 %), až po nich nasleduje rakovina (71 %) a porážka (70 %).

Hlavné rizikové faktory rozvoja týchto ochorení sú vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, fajčenie a obezita. Až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako by ste sa mali starať o svoje srdce.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

„Pre mnohých možno bude prekvapením, že aj v chudobnejších krajinách, akou je napríklad India, je pozorovaný priam epidemický nárast srdcovo-cievnych ochorení, čo podporuje tvrdenie, že takzvané civilizačné ochorenia, medzi ktoré patria aj kardiovaskulárne, nie sú len chorobami z „nadvýživy“, ale skôr sú spôsobené nesprávnou skladbou potravy a vôbec zlou socioekonomickou situáciou,“ skonštatoval profesor Daniel Pella, prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy.

Nadbytočný kalorický príjem v kombinácii s nedostatkom pohybu má za následok nárast obezity, ktorá sa často spája so vznikom cukrovky. „Ak k tomu pridáme aj stále nedostatočnú úspešnosť v boji s fajčením a alkoholizmom, dostávame odpoveď na otázku, prečo sú kardiovaskulárne ochorenia také časté,“ dodal profesor.

Podľa docenta Jána Lietavu, prezidenta Srdce srdcu – Slovenskej ligy za prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení spoločnosť v súčasnosti čelí smrteľnej hrozbe obezity. „Sme neustále informovaní o percentách obéznych ľudí a spôsoboch, ako ich počet znížiť. Zo všetkých médií známe osobnosti prezentujú svoj spôsob udržania alebo zníženia váhy, reklamujú sa najrôznejšie diéty,“ vraví. Populárna predstava diéty je jedlo zložené zo šunky, lososa a niekoľkých druhov zeleniny, s nízkym obsahom tuku. „Niektoré diéty však možno len s veľkou dávkou tolerancie nazvať racionálnymi a takmer ani jedna nemá jednoznačný dôkaz dlhodobej udržateľnosti vo väčšej skupine ľudí,“ konštatoval.

V čom je problém? „Málokedy si uvedomujeme, že spôsob stravovania je v našej pamäti hlboko zafixovaný. Veľké nadnárodné štúdie dokázali, že to, ako sa stravujeme, určujú prvé roky nášho života,“ hovorí docent Lietava. „Druhý najsilnejší faktor súčasnej vlny obezity je snaha o minimálnu fyzickú aktivitu,“ približuje.

Ako ďalej dodal, až do nedávnej minulosti boli ľudia prispôsobení a zvyknutí na vysoký kalorický výdaj 3– až 5-tisíc kcal. Ako paleolitickí lovci sme chodili denne desiatky kilometrov. Uctievame si smrť maratónskeho bežca Feidippa, ktorý ubehol 42 kilometrov, aby podal správu o gréckom víťazstve a umrel. Vzbudzuje to predstavu, že tento muž dokázal prebehnúť nadľudskú vzdialenosť.

„Málokto však vie, že Feidippes de facto umrel pre svoju márnivosť. Po ceste stretol krajana na voze, ktorému oznámil správu o porážke Peržanov a pretože vozataj tiež chcel byť nositeľom dobrej správy, v hornatom teréne okolo Atén Feidippes pretekal s koňmi a uštval sa k smrti. Grécki posli vedeli denne prebehnúť viac ako 100 kilometrov. Keďže my nie sme grécki posli a žijeme v masmediálnom svete, ktorý do nás tlačí reklamy o neuveriteľne chutných a vysoko energetických pochúťkach, musíme si uvedomiť, že obezite, ako jednému z rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení sa musíme brániť.“

Podľa odborníkov je to možné pravidelnými cvičeniami, nefajčením a zdravou životosprávou. V rámci stravovacích návykov prispieva k zníženiu rizika koronárnych srdcových ochorení menšia konzumácia soli a tukov, väčší príjem vlákniny, ovocia a zeleniny. Dôležité je aj sledovať rizikové faktory, ktorými sú vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, vyšší index telesnej hmotnosti či obvod pása.

Medzi vplyvmi jednotlivých faktorov na celkové zdravie človeka zohráva individuálne správanie významnú úlohu – až 40 percent, genetické faktory sa na výsledku podieľajú 30 percentami, sociálne prostredie 15 percentami, zdravotníctvo 10 a stav prostredia len 5 percentami.

3 debata chyba