Počet úmrtí je oveľa vyšší ako v západoeurópskych krajinách, lepšie ako my sú na tom dokonca aj Poľsko, Česko, Estónsko či Maďarsko.
Medzi chronickými chorobami spôsobenými nesprávnym životným štýlom patrí srdcovo-cievnym chorobám s 82 percentami druhé miesto za cukrovkou (91 %), až po nich nasleduje rakovina (71 %) a porážka (70 %).
Hlavné rizikové faktory rozvoja týchto ochorení sú vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, fajčenie a obezita. Až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor.

Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako by ste sa mali starať o svoje srdce.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Pre mnohých možno bude prekvapením, že aj v chudobnejších krajinách, akou je napríklad India, je pozorovaný priam epidemický nárast srdcovo-cievnych ochorení, čo podporuje tvrdenie, že takzvané civilizačné ochorenia, medzi ktoré patria aj kardiovaskulárne, nie sú len chorobami z „nadvýživy“, ale skôr sú spôsobené nesprávnou skladbou potravy a vôbec zlou socioekonomickou situáciou,“ skonštatoval profesor Daniel Pella, prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy.
Nadbytočný kalorický príjem v kombinácii s nedostatkom pohybu má za následok nárast obezity, ktorá sa často spája so vznikom cukrovky. „Ak k tomu pridáme aj stále nedostatočnú úspešnosť v boji s fajčením a alkoholizmom, dostávame odpoveď na otázku, prečo sú kardiovaskulárne ochorenia také časté,“ dodal profesor.
Podľa docenta Jána Lietavu, prezidenta Srdce srdcu – Slovenskej ligy za prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení spoločnosť v súčasnosti čelí smrteľnej hrozbe obezity. „Sme neustále informovaní o percentách obéznych ľudí a spôsoboch, ako ich počet znížiť. Zo všetkých médií známe osobnosti prezentujú svoj spôsob udržania alebo zníženia váhy, reklamujú sa najrôznejšie diéty,“ vraví. Populárna predstava diéty je jedlo zložené zo šunky, lososa a niekoľkých druhov zeleniny, s nízkym obsahom tuku. „Niektoré diéty však možno len s veľkou dávkou tolerancie nazvať racionálnymi a takmer ani jedna nemá jednoznačný dôkaz dlhodobej udržateľnosti vo väčšej skupine ľudí,“ konštatoval.
V čom je problém? „Málokedy si uvedomujeme, že spôsob stravovania je v našej pamäti hlboko zafixovaný. Veľké nadnárodné štúdie dokázali, že to, ako sa stravujeme, určujú prvé roky nášho života,“ hovorí docent Lietava. „Druhý najsilnejší faktor súčasnej vlny obezity je snaha o minimálnu fyzickú aktivitu,“ približuje.
Ako ďalej dodal, až do nedávnej minulosti boli ľudia prispôsobení a zvyknutí na vysoký kalorický výdaj 3– až 5-tisíc kcal. Ako paleolitickí lovci sme chodili denne desiatky kilometrov. Uctievame si smrť maratónskeho bežca Feidippa, ktorý ubehol 42 kilometrov, aby podal správu o gréckom víťazstve a umrel. Vzbudzuje to predstavu, že tento muž dokázal prebehnúť nadľudskú vzdialenosť.
„Málokto však vie, že Feidippes de facto umrel pre svoju márnivosť. Po ceste stretol krajana na voze, ktorému oznámil správu o porážke Peržanov a pretože vozataj tiež chcel byť nositeľom dobrej správy, v hornatom teréne okolo Atén Feidippes pretekal s koňmi a uštval sa k smrti. Grécki posli vedeli denne prebehnúť viac ako 100 kilometrov. Keďže my nie sme grécki posli a žijeme v masmediálnom svete, ktorý do nás tlačí reklamy o neuveriteľne chutných a vysoko energetických pochúťkach, musíme si uvedomiť, že obezite, ako jednému z rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení sa musíme brániť.“
Podľa odborníkov je to možné pravidelnými cvičeniami, nefajčením a zdravou životosprávou. V rámci stravovacích návykov prispieva k zníženiu rizika koronárnych srdcových ochorení menšia konzumácia soli a tukov, väčší príjem vlákniny, ovocia a zeleniny. Dôležité je aj sledovať rizikové faktory, ktorými sú vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, vyšší index telesnej hmotnosti či obvod pása.
Medzi vplyvmi jednotlivých faktorov na celkové zdravie človeka zohráva individuálne správanie významnú úlohu – až 40 percent, genetické faktory sa na výsledku podieľajú 30 percentami, sociálne prostredie 15 percentami, zdravotníctvo 10 a stav prostredia len 5 percentami.