Mýtus: Na každodenné pitie je najlepšia čistá voda z vodovodu, minerálky, naopak, vôbec.
Nie je to úplná pravda. Vody je najlepšie striedať, napríklad aj preto, že voda z vodovodu obsahuje chlór, pri státí v potrubiach sa môže prehrievať a zo starých rozvodov do nej môžu prenikať nečistoty. Vyšší obsah minerálov v minerálkach je zasa pre telo prospešný, aj keď iba v rozumnom množstve. Ideálnym kompromisom sú pramenité vody s nižšou mineralizáciou. Tie pomôžu dopĺňať dôležité látky v optimálnom množstve, ktoré telo nezaťaží, môžete ich preto bez výčitiek svedomia piť nepretržite.
„Rozhodujúci je údaj o celkovom obsahu rozpustených látok, ktorý by sa mal v ideálnom prípade pohybovať v rozmedzí 150 – 500 mg/l. Týmto hodnotám vyhovujú spravidla dojčenské vody, Lucka má napríklad mineralizáciu 365 mg/l,“ hovorí Eva Durecová zo spoločnosti Vodax.
Slovensko je napriek svojej malej rozlohe jednou z vodných veľmocí. Len registrovaných minerálnych a termálnych prameňov je u nás viac ako 1600. K svetovej špičke sa radíme aj ich výdatnosťou a všestranným zložením. Najviac prameňov je na území tiahnucom sa od Bardejova cez Popradskú kotlinu, Liptov a Turiec až po Trenčín.
Najmenej minerálnych prameňov, naopak, vyviera na Východoslovenskej a Podunajskej nížine. Žitný ostrov je však zase najväčšou prirodzenou zásobárňou podzemnej vody v strednej Európe. „Aj voda, ktorá Slovákom tečie z kohútikov, je výnimočne dobrá – približne 82 percent z nej pochádza z kvalitných podzemných zdrojov. Pravdou však ostáva, že jej kvalita v konečnom dôsledku závisí aj od stavu rozvodnej siete,“ tvrdí Durecová.
Mýtus: Balená voda je iba predražená nafľaškovaná voda z vodovodu.
Toto populárne tvrdenie je, jemne povedané, nezmysel. Balená pramenitá voda totiž musí spĺňať isté zákonom stanovené podmienky. Pochádza výlučne zo sledovaných podzemných zdrojov a na rozdiel od vody z vodovodu nesmie byť dezinfikovaná chlórom ani inými látkami, jej mikrobiologická čistota je teda zaručene prírodná. Pri dojčenských vodách sú limity na obsah rôznych škodlivých látok v niektorých prípadoch dokonca 5– až 25-násobne prísnejšie ako limity pre vodu z vodovodu.
Voda z vodovodu teda môže pochádzať aj z povrchového zdroja a musí byť chemicky upravená, keďže jej kvalitu môže negatívne ovplyvniť aj stav potrubia, cez ktoré prechádza. V Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji sú na zásobovanie pitnou vodou využívané iba podzemné vodárenské zdroje. V ostatných krajoch sú na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou využívané podzemné i povrchové zdroje vody.
„Najrizikovejšie sú však individuálne vodné zdroje, teda vlastné studne, na ktoré je odkázaných približne 14¤% obyvateľov Slovenska. Podľa prieskumov viac ako 80¤% z nich nevyhovuje hygienickým požiadavkám a má nevyhovujúce senzorické vlastnosti alebo predstavuje trvalé riziko ohrozenia zdravia,“ hovorí Eva Durecová. Najčastejšie ide o dôsledok zlého stavu studní, nevyhovujúcej likvidácie splaškov v okolí a nadlimitný obsah dusičnanov a pesticídov. Vplyv hnojív na kvalitu vody môže byť výrazný najmä v poľnohospodárskych oblastiach na juhu a východe Slovenska.
Mýtus: Mäkká voda je na pitie lepšia ako tvrdá.
Nie je to pravda. Voda s vyšším obsahom vápnika a horčíka je síce postrachom pre práčky, rýchlovarné kanvice a iné domáce spotrebiče, no viaceré štúdie potvrdili priaznivý vplyv takejto tvrdšej vody na ľudský organizmus. Medicínske výskumy dokonca preukázali, že napríklad minerály z minerálnych či pramenitých vôd sa ľahšie vstrebávajú a sú biologicky ľahšie využiteľné, ako keď ich prijímame potravou alebo vo výživových doplnkoch.
„Dlhodobé pitie mäkkej vody s prinízkym obsahom minerálnych látok môže viesť k ich nedostatku v tele, a tým ku rôznym zdravotným problémom. Neodporúča sa preto ani vodu zbavovať minerálov rôznymi domácimi filtrami, napr. na báze reverznej osmózy,“ vysvetľuje Durecová. Všeobecne odborníci na každodennú konzumáciu odporúčajú stredne tvrdú vodu s obsahom horčíka v rozmedzí 10 – 30 mg/l a vápnika v rozmedzí 40 – 80 mg/l. Najtvrdšiu vodu majú u nás Západoslováci, najmäkšiu, naopak, obyvatelia pásu stredného Slovenska od Tatier a Liptova až po Veľký Krtíš. Z optimálnej strednej tvrdosti sa môžu tešiť ľudia z Košíc a juhu východného Slovenska, ale aj obyvatelia severných výbežkov Oravy a Kysúc.