"Príčina tohto stavu je pomerne jednoduchá. Deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden závažný rizikový faktor, väčšina ich má dva či tri,” konštatoval docent Gabriel Kamenský, hlavný odborník rezortu zdravotníctva pre kardiológiu. "Patrí k nim vysoký krvný tlak, vysoké hodnoty cholesterolu, nadváha, nesprávny životný štýl.”
Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako rozlišovať bežné varovné príznaky infarktu a mozgovej príhody?.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Kardiovaskulárne choroby, ku ktorým patria ochorenia srdca a cievne mozgové príhody, sa týkajú ľudí každého veku vrátane žien a detí. Každoročne spôsobujú 17,3 milióna úmrtí, pričom 80 % z nich sa vyskytuje v krajinách s nízkou a strednou ekonomickou úrovňou, čím sa stávajú hlavnou príčinou smrti na svete.
Podľa docenta Kamenského množstvo závažných ochorení v dospelosti má svoje korene v adolescencii a v neskoršom veku vedie k chorobám a predčasnej smrti. „V otázkach vedenia k zdravému správaniu závisia deti v značnej miere od dospelých, takže my musíme zaistiť, aby si osvojili to, čo je správne,“ povedal. „Zdravie svojich sŕdc v rodine umožňujúce dlhší a lepší život majú pod kontrolou jednotlivci. Podporujte zdravé stravovanie, fyzické aktivity a prestaňte fajčiť, pretože len zo zdravých detí budú zdraví dospelí,“ vyzýva rodičov hlavný odborník.
Redukciou rizík možno znížiť riziko úmrtia. "Vyspelé krajiny Európy, Amerika a Austrália nám ukázali, že dlhodobou redukciou rizík, teda znížením hladiny cholesterolu, lepšou kontrolou tlaku krvi, nefajčením, zvýšením fyzickej aktivity je možné znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev až o 80 %,“ konštatoval docent Kamenský.
To však ide ruka v ruke s ďalším dôležitým zistením. "Ukázalo sa totiž, že zdravotníctvo ako také je schopné znížiť chorobnosť a úmrtnosť na ochorenia srdca a ciev iba približne o 10 %. Na druhej strane jednotlivec, ak sa sám dobrovoľne rozhodne, že on sám urobí zásadné zmeny vo svojom životnom štýle, je tu potenciál znížiť výskyt ochorení srdca a ciev až o 40 %,“ dodal kardiológ.
V rámci stravovacích návykov prispieva k zníženiu rizika koronárnych srdcových ochorení menšia konzumácia soli a tukov, väčší príjem vlákniny, ovocia a zeleniny. Dôležité je aj sledovať rizikové faktory, ktorými sú vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, vyšší index telesnej hmotnosti či obvod pása.
Medzi vplyvmi jednotlivých faktorov na celkové zdravie človeka zohráva individuálne správanie až 40 percent, genetické faktory sa na výsledku podieľajú 30 percentami, sociálne prostredie 15 percentami, zdravotníctvo desiatimi a stav prostredia len piatimi percentami.
„Napriek tomu v porovnaní s vyspelou Európou u nás naďalej stúpa výskyt nadhmotnosti a obezity a pohybová aktivita je už na úrovni mládeže absolútne nedostatočná,“ podotkol Kamenský. Ako ďalej dodal, naďalej pretrváva relatívne nízka ochota ľudí starať sa aktívne o svoje zdravie. „Mladí ľudia majú relatívne nízke vedomosti ohľadne zdravého životného štýlu, ale aj vysoký výskyt nesprávnych návykov. Málo sa hýbu, fajčia, majú nadváhu a nesprávne sa stravujú. Majú však záujem o informácie, ale musia ich dostať,“ dodal.