Celiakia je zodpovedná za mnoho nevysvetliteľných zdravotných problémov

„Celiakia je dedične podmienené autoimunitné ochorenie. Čiastočne strávený lepok rozpoznáva organizmus v čreve ako cudzí prvok a začne sa mu brániť. Výsledkom je poškodzovanie sliznice tenkého čreva a vznik série autoimunitných pochodov, ktoré poškodzujú ďalšie orgány a tkanivá v tele,“ vysvetľuje doktor Peter Minárik z Poradne pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl Onlife. „Vyskytuje sa v každom veku, často sa však zistí až v dospelosti a nie je raritou, že sa choroba odhalí až v staršom veku. Viac sa vyskytuje u žien než u mužov. Bežne pozorujeme jej zvýšený výskyt v určitých rodinách, kde je pravdepodobnosť jej vzniku 10-krát vyššia ako v rodinách, kde sa u blízkych príbuzných nevyskytuje,“ konštatoval.

Užitočné informácie nájdete aj v článku Čo znamená bezlepková strava?.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Medzi prvé príznaky choroby patria zažívacie problémy, ako sú hnačky, zápcha alebo ich striedanie, neurčité bolesti brucha, nadúvanie, vracanie či zhoršené prehĺtanie, čo sa však vyskytuje len asi v prípade polovice chorých.

Za väčšinu problémov môže nedostatočné vstrebávanie živín. Napríklad nedostatok vitamínu B12 sa prejavuje zápalmi jazyka, boľavými ústnymi kútikmi, neurologickými prejavmi, ako sú poruchy citlivosti, svalová slabosť, poruchy chôdze a podobne. Nedostatok železa zas spôsobuje málokrvnosť. Narušené vstrebávanie vápnika vedie k nedostatočnej tvorbe pevnej kosti, následnému odvápňovaniu a k vyššiemu riziku zlomenín, poruche zubnej skloviny a zvýšenej kazivosti zubov. Ak chorému chýbajú stopové prvky, môže sa to prejaviť vypadávaním vlasov, únavou, depresiou, znížením plodnosti či zvýšeným rizikom potratov.

Celiakiu navyše často sprevádzajú ďalšie autoimunitné ochorenia, napríklad zápal štítnej žľazy, pečene, hrubého čreva, cukrovka 1.¤typu, systémový lupus a ďalšie.

Odhaliť ochorenie pritom nie je zložité. Problém je však v tom, že podobné príznaky môžu znamenať množstvo iných, oveľa bežnejších chorôb a lekári tak prednostne hľadajú príčiny problémov tam. Prvým krokom, ako ju zistiť, je vyšetrenie krvi na detekciu špecifických autoprotilátok. Ďalším je histopatologické vyšetrenie biopsie sliznice tenkého čreva, keď sa pomocou endoskopu odoberá vzorka sliznice. Až výsledok biopsie teda potvrdí, či ide o toto ochorenie, alebo nie. Do rizikovej skupiny patria predovšetkým prvostupňoví príbuzní ľudí s celiakiou, ľudia s únavovým syndrómom, poruchou funkcie štítnej žľazy a anémiou.

Podľa doktora Minárika celiakiu ako chorobu treba vždy brať s plnou vážnosťou. „A to aj vtedy, ak sa zistia len klinicky nemé bezpríznakové formy. Bezlepková diéta je momentálne jedinou účinnou a kauzálnou liečbou. Celiatici sa preto musia vyhýbať jedlám, ktoré obsahujú obilnú múku (pšenica, raž, jačmeň, raž a čiastočne aj ovos). Výpadok obilnej múky musia nahrádzať múkou pripravenou z ryže, kukurice, pohánky, zemiakov alebo strukovín.“ Pri klasických múčnych jedlách to nebýva až taký problém. Celiatik namiesto bežných múčnych výrobkov (chlieb, pečivo, cestoviny) použije výrobky pripravené z alternatívnych bezlepkových zdrojov.

„V praxi to vyzerá tak, že lekár – spravidla gastroenterológ, pediater alebo praktický lekár – predpíše pacientovi špeciálnu bezlepkovú múku, krupicu, chlieb alebo cestoviny. Tieto sú zvyčajne hradené zdravotnými poisťovňami. Prípadne si takéto potraviny zakúpi v špecializovaných predajniach (najmä sušienky, trvanlivé pečivo, cereálie). Ťažšou úlohou je rozoznať rizikové potraviny, pri ktorých je prítomnosť lepku skrytá a na obale nemusí byť lepok vôbec uvedený. Ako príklad slúžia mäsové výrobky, napríklad párky, klobásy, kde sa bežne pridáva múka,“ dodal.

Európska únia vydala smernicu označovania potravín vo vzťahu k celiakii. Potraviny sa rozdeľujú na „bezpečné“, „rizikové“ a „zakázané“. Medzinárodne uznávaným symbolom pre bezlepkové potraviny je obrázok prekríženého pšeničného klasu.