Podstatou funkcie imunitného systému je rýchle množenie T a B lymfocytov (druh bielych krviniek) vo chvíli, keď k nim prenikne cudzorodá látka spôsobujúca tvorbu protilátok. Po tom, čo ju rozpoznajú, musia bunky vrodenej imunity rýchlo dozrievať v kostnej dreni. Ich množenie priamo závisí od dostupnosti aminokyselín, ktoré naše telo získava trávením bielkovín.
„Ľahko stráviteľné bielkoviny môže naše telo prijať v optimálnom zložení z mlieka. Tieto bielkoviny sú zdrojom stavebných kameňov a aminokyselín, potrebných pre množenie buniek imunity,“ vysvetľuje známy gastroenterológ a výživový odborník MUDr. Peter Minárik.
Človek – cicavec s odlišným stravovaním
Človek je z fyziologického hľadiska živočíšny druh, ktorého stravovanie sa od iných cicavcov podstatne odlišuje. Je jediným, ktorého „mláďa“ vyžaduje veľmi dlhú starostlivosť. „Ľudský organizmus vstrebáva potrebné množstvo vápnika práve a najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život,“ upresňuje MUDr. Minárik. „Ak má človek problémy s trávením kravského mlieka, ide v našich zemepisných podmienkach o tráviacu poruchu jedinca, nie ľudského druhu ako takého,“ dodáva.
Najčastejšou formou neznášanlivosti mlieka je tzv. „intolerancia laktózy“, ktorá sa vyskytuje priemerne asi u 2 –10 % európskej populácie. Výskumy navyše dokazujú, že ľudská evolúcia za posledných 5-tisíc rokov urobila najväčší skok v histórii ľudstva a veľmi sa zrýchlila. V prípade Európanov bol v rámci týchto zmien relatívne nedávno objavený gén, ktorý im v dospelosti pomáha lepšie tráviť mlieko. Oficiálne zdravotnícke organizácie a inštitúcie vo svojich výživových pokynoch založených na vedeckých dôkazoch odporúčajú piť mlieko a jesť mliečne výrobky, ako sú jogurty alebo syry. Ministerstvá pôdohospodárstva a zdravotníctva USA vo svojom oficiálnom stanovisku o zdravej výžive pokladajú za dôležité, aby si mlieko zvykli piť už malé deti, pretože potom ho väčšinou pijú aj v dospelosti.
Najprospešnejšie sú kvasené mliečne výrobky
Mlieko obsahuje desiatky známych a opísaných biologicky aktívnych látok, cytokínov, rastových faktorov a antibakteriálnych peptidov, ktoré posilňujú slizničnú aj systémovú imunitu. „Najviac informácií o prospešných účinkoch na zdravie ľudí máme o skvasených mliečnych výrobkoch jogurtového typu, ktoré vznikajú pôsobením vybraných mikroorganizmov mliečneho kvasenia,“ hovorí MUDr. Minárik. Ich zdravotnú prospešnosť ako prvý vedecky opísal jeden zo zakladateľov imunológie Iľja Mečnikov koncom 19. storočia. Mliečne kvasenie zlepšuje vstrebávanie živín.
Mikroorganizmy pri fermentácii mlieka vytvárajú zdraviu prospešné látky, ktoré posilňujú bariérovú funkciu čriev a chránia tak pred patogénnymi mikróbmi. „Kvasené mliečne výrobky prirodzene obsahujú mikroflóru, ktorú označujeme ako probiotické mikróby. Probiotické mikroorganizmy majú unikátne vlastnosti. Prežívajú agresívne prostredie v žalúdku a majú schopnosť priľnúť na sliznicu čreva a prechodne sa na nej rozmnožovať. Veľmi jednoducho povedané, posilňujú obranné reakcie tela," tvrdí gastroenterológ.
Patogénne mikróby z mlieka?
V minulosti sa mliekom na človeka prenášali rôzne mikrobiálne patogény, ktoré spôsobovali predovšetkým ochorenia tráviacej sústavy. Súčasnosť je však vďaka prísnym normám úplne odlišná. Mikroorganizmy sa do mlieka môžu dostávať priamo mliečnou žľazou. Epidemiologicky významnejšia je však kontaminácia mlieka pri dojení a pri ďalšom skladovaní pred spracovaním. Počas desiatok rokov sa u nás aj v iných rozvinutých krajinách venuje mimoriadna pozornosť veterinárnej starostlivosti chovu zvierat. V našich podmienkach boli všetky, pre človeka významné nákazy, ako je napríklad brucelóza alebo tuberkulóza hovädzieho dobytka, vyhubené.
Kvalitatívne kritériá na mikrobiálnu kontamináciu mliečnej suroviny sa stále sprísňujú. Existujú prísne predpisy, ktoré určujú podmienky skladovania a prevozu mlieka na spracovanie. Celý proces od dojenia až po finálne spracovanie mlieka má zabezpečiť čo najmenšiu mikrobiálnu záťaž.
„Prítomné mikroorganizmy sú pri spracovaní mlieka zničené fyzikálnymi postupmi, ktoré sa označujú ako pasterizácia. Všetky tieto postupy zaručujú, že komerčne dostupné mlieko a mliečne výrobky neobsahujú žiadne životaschopné mikrobiálne zárodky a nemôžu byť zdrojom nákazy. To síce celkom neplatí pre surové, nepasterizované mlieko,“ vraví MUDr. Minárik, „je však pravdepodobné, že tzv. mlieko z dvora, ktoré pochádza z dobre vedeného chovu, nepredstavuje pre zdravého dospelého človeka alebo staršie dieťa významnejšie zdravotné riziko. Naopak, nepatogénne mikróby, ktoré sú v surovom mlieku zachované, môžu pozitívne modulovať slizničnú imunitu človeka.“ Autorka tohto článku pravidelne pije čapované surové mlieko z automatu (z PD Lozorno) aj so svojimi deťmi päť rokov. Ani raz v rodine nezaznamenali zdravotné či iné tráviace problémy, ktoré by s tým mohli súvisieť.