Otázky a odpovede: O celiakii

Na otázky o celiakii odpovedá MUDr. Peter Minárik, ONLIFE, Centrum zdravia a výživy, Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl.

24.04.2015 06:00
lepok Foto:
Lepok sa nenachádza len v chlebe a pečive.
debata

Čo je to vlastne celiakia?
Je to autoimúnne zápalové ochorenie tenkého čreva, ktoré vzniká pri chorobnej imunitnej odpovedi postihnutých jedincov na bielkovinu zvanú lepok (glutén). Trochu ináč povedané ide o dedične podmienené autoimúnne ochorenie tenkého čreva s neprimeranou neznášanlivosťou na bielkovinu pšenice tzv. lepok, a niektorých ďalších obilnín (jačmeň, raž, nie však ovos, ktorý je pri bežnom dávkovaní pre celiatikov bezpečný). U dedične predisponovaných ľudí sa pri konzumácii hoci aj malého množstva potravy s obsahom lepku spúšťa chorobná imunitná reakcia, ktorá poškodzuje sliznicu tenkého čreva za vzniku zápalu a následného stenčovania sliznice. Kým zdraví ľudia majú črevnú stenu pokrytú vysokými klkmi, čím sa zväčšuje jej povrch, celiatici majú klky zmenšené a niekedy im vôbec chýbajú. V dôsledku toho má črevná výstelka značne zmenšenú plochu a následne dochádza k poruche vstrebávania rôznych živín (bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov aj minerálnych látok).

MUDr. Peter Minárik. Foto: Dana Závadová
Peter Minárik MUDr. Peter Minárik.

Ako vzniká a aká je jej príčina?
Vyskytuje sa u detí aj dospelých, často sa zistí až v dospelosti. Bežne pozorujeme jej zvýšený výskyt v určitých rodinách. Pravdepodobnosť výskytu celiakie v takýchto rodinách je 10-krát vyššia ako v rodinách, kde sa celiakia u blízkych príbuzných nevyskytuje. Udáva sa, že v našich podmienkach týmto ochorením trpí alebo je ním ohrozený približne 1 zo 100 ľudí. Príčina je v chorobnej imunitnej odpovedi poškodzujúcej vlastné tenké črevo, a to iba za predpokladu, že daný jedinec konzumuje obilniny, ktoré obsahujú lepok, presnejšie povedané, jednu časť gluténového komplexu, ktorá sa volá gliadín. Celiakia je dedičná. O existencii chorobného účinku obilia u človeka sa tušilo už na začiatku nášho letopočtu. Seriózne vedecké bádanie sa však začalo až v období po druhej svetovej vojne, keď sa imunologickými vyšetreniami potvrdilo, že pri tzv. detskej sprue a pri sprue u dospelých ide o jednu a tú istú chorobu s obdobnými imunitnými poruchami.

Aké sú jej prvé príznaky a ako je možné ju zistiť?
Prejavy celiakie sú mnohoraké a môžu sa odlišovať. Ochorenie môže prebiehať v niekoľkých klinických formách a okrem typickej aktívnej formy môže prebiehať aj bez zjavných ťažkostí, no s prítomnými imunitnými laboratórne zistiteľnými abnormalitami. Pri rozvíjajúcich sa aktívnych formách bývajú u dospelých prvými príznakmi často dlhodobé alebo opakujúce sa hnačky, nafukovanie a brušný dyskomfort, chudnutie, anémia až celková slabosť a zvýšená únavnosť. U detí sa prejaví aj poruchami rastu alebo priamo nízkym vzrastom. Neskoršími príznakmi môže byť osteoporóza, druhotné zápaly kože, kĺbov, choroby svalov a periférnych nervov.

Aké formy celiakie poznáme?
Ochorenie môže prebiehať v niekoľkých klinických formách: Klasická aktívna klinicky typická forma – s príznakmi tzv. malabsorpcie, subklinická forma – s málo vyznačenou symptomatológiou, skôr mimočrevnými príznakmi. Pozitívne sú však laboratórne parametre ochorenia – protilátky v krvi a histologické zmeny sliznice tenkého čreva v zmysle stenčenej alebo úplne vyhladenej sliznice. Treťou je tichá forma – kde pacienti sú úplne bez príznakov, takisto však s pozitívnymi laboratórnymi abnormalitami. Na ochorenie sa príde buď náhodne, alebo iba vtedy, pokiaľ sa naň aktívne myslí. Ďalšou je potenciálna forma – pacient je bez typických príznakov a prítomné sú iba ochorenia, ktoré sa zvyčajne s celiakiou spájajú, ale môžu sa vyskytovať aj bez nej – napríklad anémia z nedostatku železa. Pozitívne sú špecifické laboratórne parametre. Dôležitým ukazovateľom a pomocným faktorom pri vyslovení podozrenia na celiakiu môže byť výskyt celiakie u blízkych príbuzných. Poslednou je latentná forma – je bezpríznaková, s prítomnými špecifickými protilátkami, no bez histologických zmien v zmysle ubúdania a stenčovania črevnej sliznice.

Je pravda, že lepok sa nachádza napríklad aj v rúžoch či inej kozmetike?
Samotná celiakia vyvoláva u postihnutých pacientov aj kožné problémy: napríklad vysušenú kožu alebo lámavé nechty. Azda najťažšou kožnou chorobou, ktorá ju môže sprevádzať, je zápal s názvom dermatitis herpetiformis Duhring. Pri nej je výskyt silne svrbivých až pálivých, oparu – herpesu podobných pľuzgierikov lokalizovaných najmä na lakťoch, kolenách, ramenách. Po nasadení bezgluténovej diéty sa pálivé vyrážky pomaly zahoja. Treba povedať, že pokiaľ sa aj glutén vyskytuje v niektorých kozmetických a drogéristických prípravkoch, nebýva takýto prípravok rizikom pre celiatika, lebo glutén sa cez pokožku do krvi nevstrebáva a nespôsobuje imunotoxickú reakciu, ako keď sa skonzumuje v obilnej potrave. Výnimku však tvorí kozmetika, ktorá sa môže prehltnúť (rúže, balzamy, pomády a lesky na pery, zubné pasty, ústne vody, ústne dezodoranty). Pri týchto prípravkoch by mali byť pacienti obozretní a pátrať po informáciách o možnom obsahu rizikových obilnín. Rizikom môže byť aj alkohol – pálený z jačmeňa (ústne dezodoranty) alebo sorbitol, ktorý môže takisto byť pripravený z obilia – obe látky môžu obsahovať stopy lepku.

Je podľa vášho názoru príspevok na bezlepkovú diétu, na ktorý majú celiatici nárok, dostatočný?
Podľa spravodlivosti by príspevok na bezlepkové potraviny by mal byť v takej výške, aby za 1 kg potravín pacient s celiakiou nedoplácal viac ako zaplatí každý iný človek za 1 kg podobného priemerného produktu v bežnom obchode. Rozdiel v cene by mali celiatikom solidárne kompenzovať zdravotné poisťovne.

Potvrdenie diagnózy často trvá roky. Sú naši lekári v tomto smere dostatočne informovaní?
Informovanosť našich lekárov je dnes podstatne vyššia, než bola v minulosti. Na celiakiu dnes myslia tak lekári pre dospelých, ako aj pediatri. Preto sa zdá, že celiakie akoby pribúdalo. Podstata tohto javu je však v lepšej a včasnejšej diagnostike.

Čo hrozí pacientom, ktorí nedodržiavajú bezlepkovú diétu?
Celiakia je trvalým, celoživotným ochorením. Základom liečby je preto celoživotné dodržiavanie bezlepkovej stravy. Celiakia sa pokladá sa za prekancerózu. Zhubnými ochoreniami z oslabenej imunity sú ohrození najmä tí, ktorí nedodržiavajú zásady bezlepkového stravovania alebo bolo ochorenie dlhodobo neznáme a diagnóza sa urobila neskoro v pokročilej dospelosti. Jedine prísna a dôsledná diéta je prevenciou pred vznikom zhubných ochorení. Ďalšími možnými komplikáciami neliečenej celiakie sú vážne vredové zápaly tenkého čreva. Mimoriadne závažnou aj keď nie častou komplikáciou je tzv. „gliadínový šok“, čo je v podstate hyperakútny malígny priebeh celiakie s masívnymi hnačkami, dehydratáciou a metabolickým rozvratom. Liečenie vyžaduje pobyt v nemocnici, spravidla na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Často je potrebné podávať silnú protizápalovú kortikoidnú liečbu. Pacientov s celiakiou treba celoživotne starostlivo sledovať. Mali by sa podrobovať pravidelným preventívnym prehliadkam (onkopreventívne vyšetrenia, osteodenzitome­trické vyšetrenia kostí, vyšetrenia krvného obrazu a biochemický skríning). Základom je však dodržiavanie bezlepkového režimu.

Mandľovo-banánový chlieb... Aj taký celiatici... Foto: SHUTTERSTOCK
mandľovo-banánový chlieb, celiakia Mandľovo-banánový chlieb... Aj taký celiatici môžu.

Čo by ste mali vedieť

  • Pri bezlepkovej diéte sa nesmú jesť potraviny obsahujúce pšenicu, raž, jačmeň a ovos v žiadnej ich podobe (múka, vločky, krupica…), pretože obsahujú lepok.
  • Základom bezlepkovej diéty sú zemiaky, ryža, kukurica, pohánka, amarant, strukoviny vrátane sóje.
  • Vždy by ste si mali prečítať zloženie potravín a ak je v zložení uvedený škrob alebo modifikovaný škrob, nemusíte sa obávať, pretože ak by išlo o zdroj lepku, musí to byť označené, napr. obsahuje pšeničný škrob. Kukuričný či zemiakový škrob je v poriadku. Pšeničné klíčky však povolené nie sú.
  • Pšeničná múka sa nahrádza kukuričnou, ryžovou, sójovou či špeciálnymi bezlepkovými zmesami.
  • Krupica sa nahrádza kukuričnou či pohánkovou krupicou.
  • Strúhanku môžete kúpiť špeciálnu bezlepkovú či nastrúhať krehké kukuričné plátky, prípadne podrviť kukuričné lupienky.
  • Chlieb, pečivo a múčniky môžete kúpiť v špeciálnom obchode alebo si ich upiecť z bezlepkových surovín.
  • Bezlepkové cestoviny kúpite v špecializovaných obchodoch.
  • Raňajkovať môžete: Knuspi – zeleninové či pohánkové, Racio – len ryžové či ryžové so sójou a podobne, krehké kukuričné plátky, kukuričné lupienky (corn flakes) – mali by ste však skontrolovať zloženie, niektoré kaše určené pre detskú výživu, kašu z pohánkových vločiek…
  • Obed a večera: najvhodnejšie sú grilované či na prírodne upravené mäsá, ryby, zelenina, ako príloha sú vhodné zemiaky či ryža. V ponuke sú aj bezlepkové zemiakové knedle, je možné podávať aj polentu, čínske ryžové cestoviny alebo bezlepkové cestoviny, strukoviny. Pri hranolčekoch treba skontrolovať, či nie sú poprášené múkou. Pozor si dávajte na instantné zemiakové kaše, krokety sa neodporúčajú.
  • Dezerty: vhodný je napríklad puding – väčšina je bezlepková, zmrzlina, ovocné poháre z bezlepkových surovín, zmesi orieškov, sušené ovocie
  • Pri zahusťovaní nahraďte múku bezlepkovou múkou, maizenou či solamylom.
  • Pozor na rôzne detaily – napríklad francúzske zemiaky bývajú bezlepkové, zapekacia misa sa však nesmie vysypať strúhankou.
  • Obsah lepku treba kontrolovať aj pri takých potravinách, kde by ho človek nečakal: jogurty, nátierkové maslá, kyslé smotany, majonézy…

Nevhodné potraviny

  • obilniny obsahujúce glutén: pšenica, raž, jačmeň, tritikal, bulgur, kamut
  • výrobky: pšeničné klíčky, pšeničné alebo iné otruby, grahamová múka, seitan, rastlinné bielkovinové náhrady mäsa, sójová omáčka vyrábaná so pšenicou, niektoré šalátové dresingy, práškové omáčky, polievky a polotovary obsahujúce pšeničnú múku
  • nápoje: pivo, ležiak, limonády sladené sladom
  • okrem toho riziko kontaktu s gluténom nesie aj konzumácia týchto zložiek potravín podľa údajov o zložení výrobku na obale: hydrolyzované rastlinné bielkoviny, škrob, modifikovaný škrob, príchute, arómy, dextrín, slad, jačmenný alebo pšeničný sirup, melasa
  • glutén môžu obsahovať aj: lepidlo na obálkach a známkach (kupujte samolepiace druhy), rúž, niektoré lieky (skontrolujte si ich presné zloženie)

Najčastejšie chyby v úprave stravy

  • predpoklad, že málo gluténu (lepku) nespôsobí žiadny problém
  • ignorácia celej bezlepkovej diéty
  • zanedbanie kompenzácie potravín obsahujúcich glutén vhodnými potravinami bez gluténu
  • nedostatok vlákniny v strave (obilniny nie sú dostatočne nahradené ovocím, zeleninou a strukovinami)
  • vylúčenie pšenice, ale konzumácia ostatných obilnín a výrobkov obsahujúcich glutén (raž, jačmeň, špalda, bulgur, tritikal, semolina a pod.)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #celiakia #MUDr. Peter Minárik #lepok