Sezóna marhúľ sa dávno skončila a ak sa aj toto ovocie ocitne v tomto období v našich supermarketoch, dovezené z diaľky, obsahuje minimálnu dávku vzácneho betakaroténu aj iných vitamínov. Marhule však možno jesť po celý rok prostredníctvom kvalitných zaváranín, k dispozícii je aj marhuľový olej, ktorý možno prijímať vnútorne či zvonka ako kozmetický prostriedok, a výživové doplnky, ktoré obsahujú olej z marhúľ či rozdrvené marhuľové jadrá.
Bé sedemnástka
Mnohí si pamätajú na to, ako rozbíjali kôstky marhúľ na zemi kameňom a spod tvrdej hnedej škrupiny vyberali horké biele semienka pripomínajúce mandle. Staršiu generáciu mamy upozorňovali, že nesmú zjesť viac ako päť-šesť jadier z marhuľových kôstok, pretože sú jedovaté. Pod názvom „marhuľové mandle“ sa dokonca predávajú v niektorých bioobchodoch. Tvrdí sa o nich, že obsahujú látku nazývanú „vitamín B17“, ktorá by mala chrániť proti rakovine. Na túto tému dokonca vyšla od autora Edwarda Griffina (predčasom navštívil aj Slovensko) kniha Svet bez rakoviny – príbeh vitamínu B 17, ktorá je, samozrejme, medzi onkologickou odbornou verejnosťou považovaná za kontroverznú.
Publikácia vyšla v Spojených štátoch už v roku 1974. Píše sa v nej o malom kráľovstve nazývanom Hunza, ktoré sa nachádza medzi západným Pakistanom, Indiou a Čínou. Jeho obyvatelia sú známi svojou dlhovekosťou a zdravím. Táto ťažko dostupná oblasť odrezaná od okolitého sveta je známa pestovaním marhuľových stromov a Hunzovia používajú marhule, ich semená aj olej prakticky na všetko. Príjem vitamínu A je u obyvateľov Hunzy až 7,5-krát vyšší, ako je maximum, ktoré americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) dovoľuje pridávať do tabliet či toboliek, pričom konzumáciu marhuľových kôstok zakazuje úplne z dôvodu možného toxického efektu. V Hunze údajne bežne zjedia niekoľko desiatok marhuľových kôstok ako zákusok po obede. Tu však majú marhule a ich kôstky trochu iné zloženie ako tie, ktoré rastú napr. v Kalifornii alebo u nás. Strava Hunzov obsahuje deväťnásobne viac „vitamínu B 17“ ako strava moderného človeka v industrializovanej spoločnosti.
Jedovaté marhuľové mandle?
Kôstky z marhúľ sa tam teda nevyhadzujú ako u nás. Okrem toho jedávajú prevažne obilie a zeleninu ako pohánku, proso, hrášok, bôb, naklíčené strukoviny či rôzne druhy drobných plodov. To všetko obsahuje látku s komerčným názvom „vitamín B 17“ (nie všetci odborníci súhlasia, že ide o vitamín). Griffin sa vo svojej knihe venuje nielen Hunzom, ale aj Eskimákom či obyvateľom Abcházska, ktorí takisto prijímajú v strave vysoké preventívne dávky „B 17“, hoci v iných plodinách. Ak sa pozrieme do minulosti, naši prarodičia mali mnoho zvykov, ktoré vychádzali z mnohoročných skúseností. Slogan Jedno jablko denne – a nepotrebuješ doktora, nebol prázdnym výrokom v období, keď každý bežne zjedol aj ohryzok z jablka a jablkové semienka. Tie sú tiež bohaté na „vitamín B 17“. Táto zlúčenina sa vyskytuje vo viac než 1 200 druhoch jedlých rastlín.
Najlepší by bol, samozrejme, príjem čistej prírodnej formy „vitamínu B 17“. Nie je však reálne zjesť také množstvo celého ovocia aj s jadrami, ktoré môžu mať nežiaduce účinky. Konzumovať len samotné jadrá marhúľ bez akéhokoľvek obmedzenia sa takisto neodporúča. Vedúca Národného toxikologického informačného centra v Bratislave, PharmDr. Silvia Plačková povedala v rozhovore pre júlové Dobré zdravie: „Stretli sme sa už aj s predávkovaním módnym vitamínom B 17, ktorý obsahujú najmä marhuľové jadrá. 30-ročná žena si ich kúpila v bioobchode ako marhuľové mandle, pôvodom z Turecka. Bolo jej z toho zle, ale volala až na druhý deň, keď sme ju ubezpečili, že jej organizmus sa s tým už vyrovnal. Na etikete vôbec nebolo odporúčané množstvo, ktoré sa pripúšťa skonzumovať za deň.“
Jednoduchšie asi bude zabezpečiť si optimálne množstvo tejto látky vo forme doplnkov výživy, ktoré obsahujú sušené marhuľové jadrá aj marhuľový olej. Pri doplnkoch výživy sa kontroluje ich zdravotná neškodnosť, hoci na rozdiel od liečiv chýbajú klinické štúdie o ich účinnosti. „Z môjho pohľadu je dobré vedieť, že príroda ponúka určitého selektívneho zabijaka na rakovinové bunky, ale osobne by som dala prednosť občasnému preventívnemu používaniu v potravinách, kde platí: Všetko s mierou!" píše zas na tému „B17“ prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc, v knihe Doba jedová. „Môžeme si v zime variť čaj z ohryzkov jabĺk vrátane ich semienok. Zlúčeninu obsahujú aj bobuľovité plody ako čučoriedky, brusnice, jahody, čierne ríbezle, ostružiny, fazuľa, šošovica, bôby, proso, orechy či špenát."