Foto: SHUTTERSTOCK
Pravidelnosť v stravovaní je dôležitá v každom veku, predovšetkým však u detí. Nejde len o problematiku obezity, dopoludňajší prísun energie súvisí aj s tým, aké výsledky bude dosahovať školák počas najbližšieho školského roka. Základom vyučovacieho dňa sú raňajky a desiata. Ich úlohou je dodať detskému organizmu prvú dávku energie a živín potrebných na jeho riadne fungovanie. Významne ovplyvňujú aj mentálny výkon dieťaťa v škole.
Raňajky sú jedným z najdôležitejších jedál dňa, mali by tvoriť až štvrtinu denného príjmu energie. Školák, ktorý neraňajkuje, zvykne sa výdatne nadesiatovať. Kaloricky nadmerná a biologicky nevyvážená desiata neprimerane zaťaží tráviace ústrojenstvo žiaka a zníži jeho koncentráciu na vyučovaní. Sú dokonca školáci, ktorí dopoludnia úplne vynechávajú stravu a prvým jedlom dňa sa tak stáva obed. Organizmus je celé dopoludnie bez prísunu potrebnej energie. Energetické nároky mozgu sú pritom vzhľadom na jeho hmotnosť veľmi vysoké. Nepravidelné stravovanie v podobe vynechávania dopoludňajších jedál spôsobuje pokles hladiny cukru v krvi, následnú malátnosť a nesústredenosť. Odborníci zo Združenia pre zdravie a výživu zaznamenali zhoršené výsledky v škole už pri jednorazovom vynechaní raňajok. Podobne je to s nízkym príjmom tekutín.
Analýza stravovacích zvyklostí slovenských detí mladšieho školského veku odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny. Triapolkrát sú prekročené odporúčané denné limity soli v jedle. Najčastejším dôvodom neraňajkovania bolo nechutenstvo, nepociťovanie hladu a nedostatok času. V inom projekte vyhodnotenom v marci tohto roka – Hravo ži zdravo – na ktorom sa zúčastnilo takmer 3300 piatakov, viac ako polovica zapojených žiakov uviedla, že konzumuje denne biele pečivo. Až tretina žiakov však denne konzumuje tmavé, celozrnné pečivo.
Dobrou správou je, že na rozdiel od raňajok, väčšina slovenských školákov zvykne desiatovať (podľa prieskumov len 2 % slovenských školákov nedesiatujú). Podľa MUDr. Alžbety Béderovej, CSc., z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, by raňajky z hľadiska rozloženia stravy v priebehu dňa mali tvoriť 20–25 % a desiata 10 % z celodenného prísunu energie a živín. Otázne je však zloženie desiatej. Mnohí si ju kupujú sami a uprednostňujú biele bagety, maškrty, sladené kolové nápoje.
Desiata by mala byť nutrične hodnotná – celozrnný chlieb alebo pečivo s ľahkou zdravou nátierkou obohatenou o čerstvé vňate, k tomu kúsok zeleniny, jeden kus ovocia a nápoj. Domáce (ale aj niektoré kvalitné hotové) nátierky znamenajú v jedálnom lístku detí veľmi veľa, pretože je možné pripravovať ich z rôznych druhov potravín a „ukryť“ do nich mliečny produkt (tvaroh, bryndza, syry, tofu), ďalej málo konzumované ryby (sardinková nátierka), strukoviny (šošovicová nátierka) a podobne. Stačí objaviť recepty, ktoré deťom chutia. Nápoj by mal byť nesladený alebo prisladený melasou, trstinovým cukrom či javorovým sirupom, medom. Náhradou ovocia alebo zeleniny môže byť z času na čas aj kvalitný 100 % ovocný či ovocno-zeleninový džús alebo pyré.
Rodičia by mali vedieť…
- naučte dieťa raňajkovať, pretože školák, ktorý neraňajkuje, zvykne sa výdatne nadesiatovať, neprimerane zaťaží tráviace ústrojenstvo a dostane sa do „útlmu“, zaujímajte sa aj o to, či v školskej jedálni obeduje
- školákovi pripravujte radšej „domácu desiatu“ a nespoliehajte sa na to, že si sám kúpi niečo v školskom bufete
- desiata by mala byť nutrične hodnotná – celozrnný chlieb alebo pečivo s ľahkou, zdravou nátierkou obohatené a čerstvé zeleninové vňate (pažítka, žerucha, klíčky), k tomu kúsok zeleniny či list šalátu medzi krajcami chleba, jeden kus ovocia, jogurt ako možná alternatíva
- pozor na croissanty, obsahujú veľa tuku a neverte ani reklamám o doboškách plných mlieka!
- pohodlným spôsobom, ako výživu obohatiť o vitamíny a ďalšie výživné látky, je ich príjem v „smart forme“, čo znamená 100 % ovocné či zeleninové šťavy (200 ml džúsu alebo pyré môže tvoriť jednu z piatich porcií ovocia a zeleniny denne)
