Foto: Robert Hüttner, Pravda
V priebehu posledného štvrťstoročia Slováci zmenili svoj jedálny lístok. Ako to ovplyvnilo zdravie chrupu obyvateľstva?
Zvýšená životná úroveň umožňuje neobmedzený prístup k širokému sortimentu potravín a nápojov. To vyvolalo zmeny v ústnom zdraví. Naša strava je v porovnaní s minulosťou omnoho mäkšia a lepivejšia. Nie sme nútení toľko žuť ako kedysi, čo sa prejavuje o.i. v nižšej tvorbe slín, nevyhnutných pre samočistenie zubov. Zo štatistík vyplýva, že v našej populácii stúpa spotreba sacharidov, z ktorých sacharóza vytvára živnú pôdu pre vznik kazu.
Ktorá časť populácie je najviac ohrozená zvýšenou nesprávnou skladbou potravín?
Deti a mládež skonzumujú v priebehu dňa viac sladkostí (cukríkov, bonbónov, keksov), ako aj sladených kolových a ochutených ovocných nápojov. U dospelých pozorujeme väčší dopyt po kyslých potravinách – ovocí a rôznych sýtených nápojoch, ako sú minerálne vody, rôzne energetické a alkoholické nápoje. Sacharidy spúšťajúce zubný kaz "majú na svedomí“ tvorbu kyselín baktériami povlaku, kyslé potraviny spôsobujú stratu minerálov z povrchu zubov, tzv. eróziu. Produkcia sliny pri týchto jedlách a nápojoch jednoducho nestačí na to, aby neutralizovala kyseliny, ktoré môžu poškodiť zubnú sklovinu.
Čo majú spoločné sladké nápoje, cukrovinky, bonbóny?
Ich spoločným menovateľom je priamy vplyv na vznik zubného kazu. Zaujímavé je, že ak sa sacharóza, ktorá je naším najpoužívanejším sladidlom, podáva v tekutej forme, nedochádza k takému nárastu výskytu zubného kazu, ako keď ľudia jedia lepivé cukrovinky. Pre vznik zubného kazu je teda dôležité nielen chemické zloženie potraviny, ale aj fyzikálne vlastnosti ako lepivosť a tuhosť.
Ako ovplyvňuje zuby víno? Je rozdiel v reakcii zubov na biele a červené víno?
Ak sa víno pije s mierou, má priaznivé účinky na ľudské zdravie. Predchádza srdcovocievnym a nádorovým ochoreniam, dokonca aj Alzheimerovej chorobe. Víno má aj antimikrobiálne účinky a tak pôsobí proti vzniku zubného kazu.
Na druhej strane obsah kyselín vo víne môže spôsobovať stratu minerálov z povrchu zubov. Ide o chemické rozpúšťanie povrchu zuba. Ak kyseliny vo víne pôsobia krátkodobo a zriedkavo, môže sa povrch zuba do značnej miery prirodzene znovuobnoviť z minerálov sliny bez trvalého defektu. Pri dlhšom a častejšom pôsobení kyselín nastáva strata tvrdých zubných tkanív. Na rozdiel od kazov, ktoré vznikajú na „nedostupných miestach“, ako sú jamky a ryhy, výskyt zubnej erózie vidno na exponovaných plôškach zubov. Ľudia pracujúci vo vinárskom priemysle často trpia na zvýšenú citlivosť zubov.
Reagujú zuby rozdielne na biele a červené víno?
Biele víno má o niečo nižšie pH (vyššiu kyslosť) ako červené víno. Kyslosť vína je daná obsahom kyseliny vínnej a jablčnej, v menšom meradle aj kyseliny citrónovej a jantárovej. Šumivé vína a biele vína sú najerozívnejšie, červené vína menej. Kritickou frekvenciou konzumácie sýtených nápojov je príjem minimálne jedenkrát za deň alebo štyri- až šesťkrát za týždeň. Červené víno však spôsobuje výrazné zafarbenie tvrdých zubných tkanív, prípadne výplní a zubných náhrad.
Na Slovensku sa najviac vypije piva. Je to horký nápoj s mierne zásaditou reakciou. Ako ho vnímajú naše ústa a zuby?
Zo všetkých nápojov pôsobí pivo skutočne priaznivo na ústne zdravie, samozrejme, pri rozumnom pití. Existuje mnoho spôsobov výroby piva a ingrediencií používaných pri jeho varení. Aj pivo obsahuje kyseliny, ktoré môžu vyvolať zubnú eróziu, ich obsah je však podstatne nižší. Strata zubnej štruktúry pri procese erózie však nastáva pri poklese pH až pod 5,5. Hodnota pH rôznych druhov pív sa pohybuje v rozmedzí 5,4 až 5,8. Tmavšie druhy pív majú pritom väčšiu prirodzenú kyslosť ako svetlejšie. Na druhej strane pivo, hlavne s vysokým obsahom jačmeňa a chmeľu, obsahuje vápnik, kremík a taníny, ktoré pôsobia rovnako preventívne proti vzniku zubného kazu ako fluoridy v zubnej paste. Chmeľ zároveň zabraňuje vývoju mikroorganizmov v ústnej dutine. Rovnako ako káva či červené víno, aj pivo, zvlášť tmavé, vyrobené z praženého jačmeňa alebo čierneho sladu, má tendenciu zafarbovať povrch zubov.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Lekári výživári odporúčajú konzumovať viac mliečnych výrobkov. Čo by malo platiť pri ich výbere?
Mlieko a mliečne výrobky (syry, bryndza, tvaroh, jogurty) sú dôležitou súčasťou racionálnej výživy. Materské mlieko dokonca predstavuje pre dojčené dieťa jediný zdroj energie. A hoci mlieko obsahuje sacharid laktózu, nie je považované za rizikovú potravinu v súvislosti so vznikom zubného kazu. Obsahuje totiž minerály, vápnik, fosfor, proteíny a tuky, ktoré pôsobia proti jeho vzniku. Iné je, keď sa do mlieka a produktov z neho pridáva ďalší sacharid (či už vo forme ovocia na dochutenie, alebo na dosladenie), ktorý je potom hlavným faktorom vzniku kazu.
Je pravda, že syry fungujú ako výrazne ochranné potraviny bránice vzniku zubného kazu?
Áno, súvisí to s ich schopnosťou zvyšovať vylučovanie sliny, ako aj koncentráciu vápnika v zubnom povlaku. Väzba proteínov (najmä kazeínu) zo syra na zubnú sklovinu zároveň výrazne spomaľuje vývoj kazu. Čo sa týka výberu mlieka a mliečnych výrobkov, jednoznačne sa odporúča vyberať čisté produkty bez pridaných látok, najmä sacharidov.
Podľa odborníkov na výživu je spotreba ovocia a zeleniny stále nízka. Ako však zdroje vitamínov účinkujú na zuby?
Každé za má aj proti. Ovocie ako jablko slúži už mnoho rokov ako príklad prirodzenej zubnej kefky. Merania hodnôt pH v ústnej dutine však ukázali, že takmer okamžite po zahryznutí sa do jablka vzniká rovnaký pokles pH ako po užití 10-percentného roztoku sacharózy. Ešte väčší a dlhší pokles kyslosti v ústnej dutine sa pozoruje pri konzumácii banánu. Vyšší obsah kyselín obsahujú aj kyslé uhorky a paradajky. Kyseliny spôsobujú zmäkčenie povrchu zubov a zníženú mechanickú odolnosť tvrdej zubnej hmoty. Preto je dôležité zdôrazniť, že po bezprostrednom kontakte zubov s kyselinami z potravy nie je vhodné čistenie zubov alebo použitie abrazívnejšej zubnej pasty. Treba počkať približne 30 minút a ústa si skôr vypláchnuť čistou vodou. Laicky povedané – povrch zubov je v tomto období v štádiu chemického rozkladu, mäkký, a paradoxne ho môžeme kefkou a pastou poškodiť.
Oveľa hojnejšie sa konzumujú pomaranče, citróny a ovocné šťavy. Nepremývajú sklovinu?
Čerstvé ovocie a ovocné šťavy môžu poškodzovať tvrdé zubné tkanivá kyselinami, ktoré sa v nich nachádzajú. Najmä citrusové plody (citróny, grapefruity či pomaranče) a ovocné šťavy s obsahom kyseliny citrónovej vykazujú najväčší erozívny potenciál. Kritickou frekvenciou konzumácie citrusov je príjem viac ako dvoch kusov tohto ovocia za deň. Na rozdiel od čerstvých ovocných štiav sa výrobcovia nápojov snažia eliminovať vplyv prítomných kyselín pridaním vápnika a fosfátov, čo má priaznivý vplyv na zamedzenie poškodzovania skloviny.
Je pravda, že citlivosť zubného povrchu na eróziu ovplyvňuje spôsob pitia nápojov?
Áno zuby citlivo reagujú na frekvenciu, spôsob konzumácie kyslých potravín alebo nápojov, ich teplotu či schopnosť priľnavosti na povrch zuba. Džúsy sa oplatí piť pomocou slamky. Vtedy sa znižuje kontakt nápoja so zubným povrchom na rozdiel od pitia z pohára. Erozívny potenciál ďalej redukuje konzumácia vychladeného nápoja. Dôležitý je aj čas, v priebehu ktorého sa potravina alebo nápoj nachádzajú v ústnej dutine. Najhorším spôsobom konzumácie kyslých potravín a nápojov je ich zadržovanie v ústach, keď sa predlžuje doba kontaktu so zubami.
V akom stave majú zuby deti?
Stav zubného zdravia v detskej populácii je znepokojujúci. Sledujeme zlé stravovacie návyky (častú konzumáciu sacharidov), ktoré podporujú tvorbu zubného kazu a vznik obezity. Zaostáva ústna hygiena a pravidelná návšteva zubnej ambulancie. Treba stále zdôrazňovať, že zodpovednosť za zdravie detských zubov leží na pleciach rodičov. Ich úloha v prevencii spočíva v dôslednej rodičovskej starostlivosti pri vytváraní správnych návykov, dôkladnom čistení zubov, ako aj absolvovaní pravidelných preventívnych prehliadok u zubného lekára.
Nerobia matky chybu už pri kŕmení rôznymi mliečnymi a potom detskými výživami?
Áno, najmä keď deťom podávajú výživu viackrát v priebehu dňa bez dôkladného očistenia zubov (veľmi účinné je napr. aj jednoduché vypláchnutie úst čistou vodou). Pre vznik zubného kazu je dôležitá doba, počas ktorej sa v ústnej dutine nachádzajú škodlivé sacharidy. Dôležité je ďalej naučiť dieťa čo najskôr piť z nádoby – z pohára alebo zo šálky. Najneskôr od 9. mesiaca života sa odporúča prestať dieťaťu podávať tekutiny z dojčenskej fľaše. Dlhodobé prijímanie sladenej tekutej potravy (vrátane čajov a štiav) z dojčenskej fľaše môže viesť k rýchlemu poškodeniu mliečnych zubov, pretože nápoj stále obmýva mliečny chrup a hygiena je nedostatočná. Vo všeobecnosti platí, že nápoje, rôzne výživy a ovocné šťavy obsahujúce sacharidy by mali deti užívať len k hlavnému jedlu. Na uhasenie smädu je pre deti najvhodnejšia pitná voda alebo detská minerálna voda.
Ako by sme sa mali starať o chrup vzhľadom na jedlo? Počas dňa málokto nosí so sebou kefku, pastu, aby si čistil zuby po jedle. Stačí žuvačka, vypláchnuť si prípadne ústa nejakou dentálnou vodou?
Najjednoduchšou ochranou zubov je znížiť príjem sladkostí. Dôležitým momentom pri prijímaní potravy je podpora tvorby sliny dostatočným pitím tekutín alebo žuvaním žuvačky bez cukru. Slina pomáha pri rozpúšťaní a odstraňovaní sacharidov, neutralizuje kyseliny produkované baktériami alebo pochádzajúce priamo z kyslých potravín a posilňuje obnovu tvrdých zubných tkanív. Nemá význam zaoberať sa tým, ktorá z potravín je bezpečnejšia. Skôr je dôležité dbať na to, aby tá či oná potravina podporovala vylučovanie sliny, aby nebola svojou povahou priamo kyslá, aby sa dokázala z ústnej dutiny rýchlo odstrániť a aby jej zvyšky nezotrvali medzi zubami dlhú dobu. Žuvačku bez cukru však možno odporučiť nielen po zjedení bonbónu, ale aj hranolčekov s kečupom. Najlepšie by bolo, samozrejme, vyčistenie zubov kefkou so zubnou pastou s fluoridom. Mnohokrát však postačí aspoň vypláchnutie úst ústnou vodou, prípadne len čistou vodou.