„V mlieku sa nachádza aj vysoký obsah dobre vstrebateľného vápnika, ktorý je v optimálnom pomere s fosforom, čo je dôležité pre zdravie kostí a zubov. Ďalej je mlieko zdrojom vitamínov D, A, vitamínov skupiny B, vrátane kyseliny listovej. Dôležitou zložkou mlieka sú srvátkové peptidy, ktoré majú pozitívny vplyv na telesnú hmotnosť, obranyschopnosť organizmu, znižujú krvný tlak a uplatňujú sa aj v prevencii diabetu 2. typu,“ vysvetľuje MUDr. Peter Minárik, odborník projektu Biele plus. Nevýhodou mlieka a mliečnych výrobkov je prevaha nasýtených mastných kyselín a prítomnosť cholesterolu. Pre zníženie týchto faktorov je podľa neho vhodné uprednostňovať polotučné mlieko a mliečne výrobky s nižším obsahom tuku.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka je najčastejšou potravinovou alergiou v detskom veku. U detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka ide o neprimeranú reakciu imunitného systému. Porucha sa najčastejšie objavuje u dojčiat – v 95 % prípadov sa objaví v prvom roku života dieťaťa, drvivá väčšina už počas prvých štyroch mesiacov po narodení. Postihnutých je 2–5 % dojčiat. U 9 z 10 pacientov sa táto alergia stratí do troch rokov. Prevenciou je dojčenie. „U detí so zvýšeným rizikom vzniku alergie sa odporúča nezaraďovať mlieko, tvarohy a jogurty do prvého roka života, a myslí sa tým nielen kravské mlieko, ale aj mlieko kozie alebo ovčie. Riešením nemusí byť ani podávanie sójových nápojov, keďže aj sója patrí medzi osem potravín s najvyšším alergénnym potenciálom,“ hovorí MUDr. Peter Minárik. „Až do 47 % dojčiat s alergiou na mliečnu bielkovinu je často alergických aj na sójové preparáty. Pre malé deti však existujú špeciálne upravené mlieka s hydrolyzovanou bielkovinou kravského mlieka.“
Názory na konzumáciu mlieka sú odlišné. Sú ľudia, ktorí naň nedajú dopustiť, iní zas preferujú sójové, pohánkové či iné rastlinné nápoje. Rastlinné náhrady mlieka sú čoraz obľúbenejšie, ale aj tu môžu byť nástrahy. Nespornou výhodou rastlinných náhrad mlieka je to, že sú obyčajne bezlepkové a najmä bezlaktózové. Neobsahujú cholesterol a mávajú aj nižší podiel tuku. Bývajú dobre stráviteľné a mnohé z nich prinášajú aj nutričný profit. „Príkladom sú nápoje z pohánky, ktoré obsahujú rutín, ktorý je dôležitý pre zdravie ciev. Ovsené nápoje sú zase zdrojom rozpustnej vlákniny betaglukán, ktorý má vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu. Rastlinné náhrady mlieka sú vhodné pre vegánov a vegetariánov, a ak ich majú radi, môžu ich pre spestrenie, pochopiteľne, piť aj konzumenti mlieka,“ dopĺňa MUDr. Minárik.
Riziko môžu predstavovať niektoré instantné nápoje rastlinných náhrad mlieka. Môžu totiž obsahovať čiastočne hydrogenizované stužené tuky, ktorú sú zdrojom rizikových transnenasýtených mastných kyselín. Tie zvyšujú hladinu celkového cholesterolu, znižujú HDL-cholesterol, podporujú zápalové procesy a prispievajú aj ku vzniku cukrovky. „Rastlinné náhrady mlieka mávajú v porovnaní s mliekom nižší obsah bielkovín, a ak nie sú obohatené o vitamíny a minerálne látky, sú relatívne chudobné aj po tejto stránke. Rastlinné alternatívy mlieka sú vhodným spestrením stravy, ale s predpokladom, že v jedálničku budú zastúpené aj mliečne výrobky,“ uzatvára odborník.
Druh mlieka | Bielkoviny | Kazeín | Srvátkový proteín | Sacharidy | Tuk |
Ľudské | 0,9 | 0,4 | 0,5 | 7,1 | 4,5 |
Kravské | 3,2 | 2,6 | 0,6 | 4,6 | 3,9 |
Oslie | 2,0 | 1,0 | 1,0 | 7,4 | 1,4 |
Konské | 2,5 | 1,3 | 1,2 | 6,2 | 1,9 |
Ťavie | 3,6 | 2,7 | 0,9 | 5,0 | 4,0 |
Kozie | 3,2 | 2,6 | 0,6 | 4,3 | 4,5 |
Ovčie | 4,6 | 3,9 | 0,7 | 4,8 | 7,2 |
(Údaje sú uvedené v percentách.) |