Bojíte sa chlóru? Nechajte vodu odstáť či zovrieť

Pite vodu, pite čistú vodu, spieva už dlho aj Jarek Nohavica. O tom, že voda je ten najprirodzenejší nápoj, nikto nepochybuje. Neustále dohady vznikajú len na tému, odkiaľ by tá voda mala pochádzať.

, 29.11.2015 06:00
voda, minerálka, pitný režim, smäd Foto:
Ráno po zobudení si dajte pohár odstátej vody z vodovodu alebo pramenitej vody s kvapkou citróna. Cez deň je možné piť minerálne vody.
debata (4)

Vodohospodárske spoločnosti nás ubezpečujú, že najlepšia je tá z vodovodu a životné prostredie ani našu peňaženku tak netreba zaťažovať kúpou PET fliaš. Výrobcovia balených vôd by asi nesúhlasili. Medzi balenými vodami sú aj minerálky, ktoré majú nespochybniteľne pozitívne fyziologické účinky na organizmus. Ako je to vlastne s vodou? Kedy nás drží nad vodou?

V októbri navštívil Bratislavu Tomáš Kašpar, autor známeho českého bestselleru Nespěchejte do rakve. Kašpar už v prvej kapitole píše o „vrahovi z vodovodného kohútika“. Trochu prisilný názov kapitoly, ale účelom je zaujať. Tomáš Kašpar píše o výskume amerického chirurga Josefa Pricea, ktorý mal na starosti amerických vojakov bojujúcich vo Vietname v roku 1968. Pri pitvách ho šokovalo, že už 22-roční mládenci mali cievy zanesené usadeninami (ateroskleróza) podobne ako o niekoľko desaťročí starší muži. Pátral po látke, ktorá by to mohla spôsobovať a do podozrenia sa dostal chlór, pretože Američania z dôvodu zvýšenej potreby dezinfekcie pre horúce podnebie i hrozbu choroboplodných zárodkov v trópoch pili silne prechlórovanú vodu. Údajne tak páchla chlórom, že sa takmer nedala piť.

„Doktor Price neskôr urobil aj pokus,“ vysvetľuje Tomáš Kašpar. „Sto kohútikov rozdelil do dvoch skupín. Jednej z nich pridával do vody i potravy chlór vo zvýšenej koncentrácii. Už v priebehu troch týždňov bolo možné pozorovať rozdiely. Kohúty z pokusnej skupiny chorľaveli, mali neprekrvené a zvesené hrebienky, málo rástli a neboli aktívne. Po štyroch mesiacoch začali umierať a pitva ukázala nánosy v cievach. Skupina bez chlóru bola zdravá, časť z nich tiež zabil a pitval, aby dokázal, že ich tepny a žily sú čisté.“ Price ešte urobil doplňujúci experiment, keď zvyšné zdravé zvieratá rozdelil opätovne do dvoch skupín a jednej začal podávať chlór. Skončilo sa to podobne.

„Chlór je silný a extrémne aktívny jed, ktorý pôsobí ako katalyzátor usadzovania tuku v cievach,“ myslí si Tomáš Kašpar. Na usadzovanie tuku v cievach môže mať vplyv celý rad ďalších faktorov, ale chlór údajne pôsobí ako prvotný činiteľ, urýchľovač a prostredník tohto procesu. A keďže ošetrovanie vody chlórom sa nedá zastaviť, pretože zatiaľ sa nepodarilo vynájsť iný spôsob, ako zabrániť nebezpečenstvu infekcie vody vo vodovodnom potrubí, odporúča piť len balenú pramenitú vodu, resp. si zakúpiť kvalitný domáci filter na vodu.

Tvrdá voda nevhodná pre spotrebiče a pokožku, ale lepšia na každodenné pitie

Sú ľudia, ktorí majú s chlórovanou vodou problém aj pri sprchovaní. „Keď som bývala na bratislavskom sídlisku Dlhé diely, mala som fyzický problém piť aj sprchovať sa s vodou, ktorá tam tiekla z kohútika,“ hovorí MUDr. Andrea Dubai z kliniky Medante v Bratislave. Je pravda, že chlór, ale aj tvrdá voda vysušujú pokožku a ak má človek kožné problémy, môžu mu zhoršovať stav.

„Podľa známeho lekárskeho časopisu British Medical Journal môže tvrdá voda zdrsňovať a vysúšať ruky. Minerálne látky vo vode, najmä tvrdé zlúčeniny vápnika, môžu vyvolať podráždenie a kvôli pene je potrebné použiť viac mydla,“ píše sa v knihe manželov Braggovcov Šokujúca pravda o vode. Možno v nej nájsť aj výstrahu pred fluoridáciou vody (u nás sa voda nefluoriduje – pozn. aut.) a viacero zaujímavých kapitol.

Na druhej strane treba jednoznačne dodať – hoci tvrdá voda nie je vhodná pre pračky, domáce kanvice, umývačky riadu či dokonca našu pokožku, má rozhodne priaznivejší vplyv na organizmus ako mäkká voda. Tvrdosť vody totiž vytvára najmä obsah vápnika a horčíka, ktoré sa v organizme vstrebávajú najlepšie z vody (a najmä minerálnych vôd, ktoré sú na tieto látky bohaté). Ak by človek dlhodobo pil len vodu zbavenú minerálov, čoskoro by zomrel. Destilovaná voda je totiž vhodná tak nanajvýš do chladiča auta a je dokázané, že dlhodobé pitie mäkkej vody s nízkym obsahom minerálov predstavuje zdravotné riziko a vedie k rednutiu kostí, srdcovo-cievnym chorobám, preeklampsii (u tehotných žien – zvýšený krvný tlak, bielkoviny v moči, opuchy) a podobne.

Dokázal to aj prof. MUDr. Zdeňek Zadák, CSc., z Hradca Králové, ktorý sledoval tvrdosť vody v jednotlivých oblastiach v ČR a dával to do súvislosti s osteoporózou. Dokázal, že v oblastiach s mäkkou vodou je vyšší výskyt diagnózy, ktorá sa nazýva aj zlodejom kostí.

Strašiak menom chlór spôsobuje astmu

Čo sa týka problematiky chlóru, tu tiež nie je všetko čierno-biele. Je pravda, že voľný chlór je prudký jed, veľmi reaktívny plyn, ktorý sa používal ako zbraň hromadného ničenia a chlórové vápno je bieliacim a dezinfekčným prostriedkom. Chlorečnany sa používajú na ničenie trávy, buriny, dokonca na výrobu trhavín. Na druhej strane, chlorid sodný je vlastne kuchynská soľ, ktorú denne konzumujeme…

Chlór sa pridáva do vody, aby sa v nej nerozmnožovali nebezpečné baktérie. Typický zápach chlóru poznáme z kúpalísk či plavární. Je pravda, že ak sa to na nich s chlórom preženie, vznikajú problémy. Zažila som to v bazéne v jednom z piešťanských hotelov, kam chodia trénovať plavci, keď sa vďaka prechlórovanej vode moja dcéra vyhádzala po celom tele svrbiacimi pupencami a nepomohla ani následná sprcha. Pritom v Bratislave bežne trénuje v bazéne dvakrát do týždňa bez podobných kožných prejavov. Okrem toho to na základe niektorých štúdií vyzerá tak, že dlhodobé trávenie času v chlórovanej vode v nedobre vetraných plavárňach spôsobuje astmu. Vedia to aj imunoalergológovia, ktorí majú skúsenosti so športovcami v bazénoch.

"Vieme, že plavárne nie sú dobre vetrané. Plavec, akvabela či pólista sa vynoria z vody a tesne nad hladinou sa zhlboka nadýchnu. Následkom zvýšenej koncentrácie chlóru v ovzduší môže dôjsť k stiahnutiu bronchiálneho svalstva, astmatickým ťažkostiam, ale aj prejavom nádchy ako opuch nosa, výtok, svrbenie a podobne. Ušetrení týchto zdravotných problémov nie sú ani tréneri či plavčíci, ktorí strávia denne osem hodín v prostredí bazénov. Preto je potrebné lepšie vetrať plavárne a častejšie merať koncentráciu chlóru v bazéne. So špeciálnym zreteľom na detské bazény, veď plávanie dojčiat je dnes také populárne,“ potvrdila mi už dávnejšie imunoalergologička z Bratislavy MUDr. Klára Kossárová. Aj preto sú také populárne prírodné kúpaliská, kde funkciu čističky plnia vodné rastliny.

Zdravotnými problémami, ktoré spúšťa chlór, však trpia aj upratovačky. Preto aj mnohé upratovacie firmy čoraz častejšie uprednostňujú používanie bezchlórových prípravkov. Umožňujú to napríklad bezchlórové čistiace prípravky na báze benzalkónium chloridu (neuvoľňuje chlór).

Prísne normy na chlórovanie pitnej vody, ale…

Vráťme sa však k problematike chlórovania pitnej vody. „Voda sa pri výstupe z vodárne dezinfikuje, aby došlo k eliminácii mikrobiologického a biologického znečistenia. Pretože môže dôjsť aj u sekundárnej kontaminácii v priebehu distribúcie vody, pitná voda sa niekedy dezinfikuje aj vo vodojemoch a vodovodnej sieti. Najčastejšou látkou používanou na dezinfekciu je plynný chlór alebo oxid chloričitý,“ uvádza prof. RNDr. Jirí Patočka, DrSc., profesor toxikológie na Jihočeskej univerzite v Českých Budějoviciach. S používaním chlóru sa začalo začiatkom dvadsiateho storočia kvôli epidémiám týfusu.

„Na chlórovanie vody existujú prísne normy,“ tvrdí biochemik doc. Ing. Pavel Blažíček, CSc., z Bratislavy. „Chlór z vody sa navyše vyparuje, stačí nechať vodu z vodovodu odstáť 5–8 hodín.“ Tak to robia v niektorých rodinách, naplnia vodou z vodovodu do zásoby niekoľko fliaš bez uzáverov a túto vodu popíjajú. Vodu možno zbaviť chlóru aj 15 minút trvajúcim varom. Samozrejme, hoci sú kvalita pitnej vody aj obsah chlóru v nej pravidelne kontrolované, môže sa stať, že dôjde k dočasným výkyvom, napr. po odstávke vody, vplyvom havarijného stavu, po oprave potrubí. Ak má voda z vodovodu podozrivé sfarbenie či zápach, nepite ju a kontaktujte vodárenskú spoločnosť.

„Za zdraviu škodlivé by som považovala jedine potrubia pozostávajúce z olovnatých rúr, ktoré sa ešte na Slovensku môžu vyskytovať v starých domoch. Čo sa týka množstva chlóru, závisí od zdroja pitnej vody. Ak voda pochádza z povrchových zdrojov, dezinfekcia musí byť dôslednejšia, ako keď sú na pitnú vodu využívané podzemné vody. Tam je chlórovanie minimálne. Na mnohých miestach Slovenska chutí pitná voda z vodovodu veľmi dobre, dokonca aj v Bratislave-Starom Meste, kde je, čo sa týka chuti, jedna z najlepších vôd. Ľudia by nemali dať na reklamné kampane, skôr zbierať informácie, urobiť si vlastný názor a rozhodnúť sa,“ povedala pred dvoma rokmi pre Dobré zdravie MUDr. Janka Zálešáková, ktorá sa venuje problematike využívania prírodných liečivých zdrojov, kam patria aj minerálne a liečivé vody. „Minerálne vody majú veľkú výhodu v tom, že sa z nich vstrebe do organizmu až 60 % vápnika a horčíka, zatiaľ čo z iných potravín je to možno 30 – 40 %,“ dodáva doc. Blažíček. „Riešením je nepiť po celý rok jeden druh vody, ale striedať viaceré zdroje – vodu z vodovodu, pramenitú či rôzne druhy minerálok.“ Takže nijaký extrém, len zlatá stredná cesta. Ako vo všetkom.

Čo a kedy piť a čoho sa (ne)báť

  • Ráno po zobudení si dajte pohár odstátej vody z vodovodu alebo pramenitej vody s kvapkou citróna. Cez deň je možné piť minerálne vody. Tie s vyššou mineralizáciou sa odporúčajú najmä počas športovania alebo ak sa človek výrazne potí. Mnohé majú liečivé účinky, hoci európska legislatíva už, bohužiaľ, neumožňuje prívlastok „liečivá“. Za liečivé sa už považujú len zdroje, ktoré sa využívajú na starostlivosť priamo v kúpeľoch. Odporúča sa minerálne vody striedať.
  • Nepite teplú vodu z kohútika. Vyrába sa síce tiež z pitnej vody, ale ohrevom sa narúša jej mikrobiologická stabilita. Preto sa odporúča na použitie len ako úžitková voda.
  • Balená pitná voda môže pochádzať aj z povrchového zdroja vody (ani v nej sa však nesmú používať prípravky na báze chlóru). Ak chceme mať úplnú istotu, že pijeme úplne bezchybnú vodu, ktorá neobsahuje nijaké dusičnany, zvyšky antibiotík či hormónov, môžeme sa rozhodnúť pre balenú vodu z podzemného zdroja. Z podzemných zdrojov pochádzajú všetky pramenité a minerálne vody, ale v niektorých oblastiach je aj pitná voda z vodovodu upravenou podzemnou vodou (je však chlórovaná). Najprísnejšie kontrolovaná je dojčenská voda.
  • Pri kúpe balených vôd v PET fľašiach je rizikom nesprávne skladovanie. PEF fľaše sú bezpečné len do chvíle, kým nestáli v horúčave a na slnku (vznikajú fotochemické reakcie). Neodporúča sa preto zabudnúť ich v lete v kufri či kabíne auta, ale bežný spotrebiteľ, pravdupovediac, aj tak nemá šancu skontrolovať správne skladovanie vo veľkoskladoch (nie všetky sklady sú bez slnečného svetla).
  • Dosť sa straší sodíkom v minerálnych vodách, ale u nás je vo väčšine minerálok vo forme hydrogénuhličitanu sodného (nie chloridu sodného, čo je bežná kuchynská soľ, ako napríklad v Cigeľke, tú však nebudete piť od smädu). Podľa štúdií nemeckých balneológov pitie takýchto vôd významnejšie neovplyvňuje krvný tlak (okrem pacientov, ktorí majú problémy s obličkami a sklony k opuchom). Najlepšou radou je opäť – minerálky striedajte!

Na www.pravda.sk/mineralky nájdete prehľad balených slovenských minerálnych vôd aj s odporúčaniami, v akých prípadoch je vhodné ich piť

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #voda #pitný režim #minerálna voda #chlór #vodovod
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy