Mlieko je ako zdroj vápnika skutočným pokladom. Laktóza sa zase podieľa na stavbe mozgových buniek a že obsahuje aj vodu, môžete s ním počítať aj v dennom pitnom režime.
Časy škaredých obalov a nudných reklám sú už dávno za nami, preto aj svojmu potomkovi celkom ľahko podsuniete jogurt alebo jogurtové mlieko. Nedostane vás ani tým, že nemá rád kravské mlieko – kyslomliečne výrobky sa dnes vyrábajú aj z ovčieho alebo kozieho mlieka.
Pri ich výrobe sa znižuje obsah laktózy, takže aj ľudia, ktorí s ňou majú bežne problém, si môžu pokojne pochutiť na acidofilnom mlieku. Celkovo majú oveľa viac pozitívnych účinkov na náš organizmus. Obsahujú také živé kultúry mikroorganizmov, ktoré podporujú prirodzené fungovanie mikroflóry v tele.
Sú celkom husté a sýte, takže ráno sú skvelou súčasťou raňajok. Po takom klasickom obede, ako sú halušky sa nič iné na pitie nepýta, len kyslé mlieko. Vďaka tomu, že naši predkovia mali skutočne vyváženú a pestrú stravu, netrpeli žalúdočnými ťažkosťami. Kyslé mliečne výrobky rozhýbu naše črevá a pomôžu zahnať problémy s hnačkou či zápchou. Poznáte chorobu, na ktorú by vaša 85-ročná suseda nemala prirodzený recept?
Aby som nezabudol na ten najznámejší fermentovaný mliečny produkt – na bryndzu. Vďaka nej mali bačovia dostatočný prísun bielkovín, minerálov a vitamínov B. Dokonca výskumy hovoria o tom, že v bryndzi, ktorá je vyrobená z nepasterizovaného ovčieho mlieka, je oveľa viac mliečnych baktérii ako v jogurtoch alebo acidofilnom mlieku. Nemali by sme voči nej mať teda žiadne predsudky. Od čias jej neidentifikovateľnej podoby na haluškách sme dnes našťastie niekde úplne inde.
Ja mám najradšej acidofilné mlieko. Niekedy dá prácu ho zohnať v obchode, ale je to zvládnuteľné. O bielom jogurte, ktorý by bol taký hustý, že by v ňom stála lyžica ako na dovolenke v Grécku, u nás môžete len snívať. Keď však necháte náš slovenský biely jogurt odkvapkať cez sieťku, dosiahnete veľmi podobný efekt.
Je už síce zima, ale veľa ľudí nedá na čerstvé šaláty dopustiť po celý rok – jednoduché a zdravé dressingy si pripravíte práve z jogurtov alebo kefíru. Stačí pár byliniek, korenia a je to. Žiadne zbytočné konzervanty.
Keď už som vám toľko ospevoval bryndzu. Nedá mi neponúknuť vám môj tip na jednu tradičnú slovenskú pochúťku práve s touto ingredienciou.
Dobré trávenie: radí Jardo Žídek
Tento seriál sme pre vás pripravili v spolupráci so známym šéfkuchárom Jaroslavom Žídekom. Budeme sa v ňom venovať témam, ktoré nám pomôžu predchádzať problémom s trávením a zápchou. Predstavíme vám suroviny a postupy vhodné pre prirodzenú reguláciu trávenia.
Sme to, čo jeme – správnym výberom vhodných surovín dokážeme dať nášmu telu presne to, čo potrebuje. Rovnako dobrou stravou vieme predchádzať nielen obezite, ale predovšetkým mnohým ochoreniam.
Demikát
Suroviny:
- bryndza 300g
- prerastená slanina 100g
- zemiaky 500g
- cesnak 15g
- červená mletá paprika 2 lyžičky
- cibuľa 1ks
- šľahačka 30% 1 hrnček
- podmaslie alebo kyslá smotana ½ hrnčeka
- rasca ½ lyžičky
- bobkový list 2ks
- celé nové korenie 2ks
- celé čierne korenie 5ks
- soľ, korenie
- chlieb 1 krajec
- masť 2 lyžice
- petržlenová vňať
- pažítka
- bravčová kosť (na prípravu bravčového vývaru)
Postup:
Orestujeme si cibuľu a cesnak na masti vytopenej zo slaniny, pridáme rascu, bobkový list, nové celé korenie, čierne celé korenie. Pridáme mletú červenú papriku, chvíľku opečieme, aby paprika nezhorkla a podlejeme vodou. Pridáme bravčovú kosť a uvaríme vývar cca. 1,5 hodiny (v tlakovom hrnci 30 minút) Očistené na kocky nakrájané zemiaky uvaríme vo vode do mäkka. Časť zemiakov rozšľaháme a časť si odložíme. Použijeme ich ako vložku do polievky. Vývar scedíme a zmiešame s rozšľahanými zemiakmi a pridáme bryndzu rozmiešanú v šľahačke. Ochutíme soľou a korením. Solíme až nakoniec, lebo bryndza je veľmi slaná. Chvíľu povaríme a napokon zjemníme kyslou smotanou. Chlieb nakrájame na kocky a opečieme na bravčovej masti.
Jaroslav Žídek
Je ambasádorom nášho seriálu o dobrom trávení.
Jaroslav Žídek pochádza z Prahy, už niekoľko rokov však žije na Slovensku. Ako šéfkuchár pôsobil v Čechách, Španielsku a na Slovensku, počas pracovných stáží pôsobil v mnohých európskych krajinách.
Je autorom knihy Šéfkuchár v paláci a Nebíčko v papuľke 1 a 2. V televízií ste ho mohli vidieť v relácii Nebíčko v papuľke alebo Moje máma vaří líp.
V súčasnosti vedie svoju reštauráciu ALBRECHT V Bratislave.
.
